Pohorelá
| Pohorelá | |
| obec | |
 |
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Brezno |
| Región | Horehron |
| Nadmorská výška | 764 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 46,94 km² (4 694 ha) |
| Obyvateľstvo | 2 332 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 49,68 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1612 |
| Starosta | Ing. Jozef Kalman[2] (NEKA) |
| PSČ | 976 69 |
| ŠÚJ | 508870 |
| EČV | BR |
| Tel. predvoľba | +421-48 |
| Adresa obecného úradu |
Nová 392 |
| E-mailová adresa | obec@pohorela.sk |
| Telefón | 048 / 6196 102 |
| Fax | 048 / 6196 109 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Pohorelá | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.pohorela.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Pohorelá je obec na Slovensku v okrese Brezno, na úpätí Nízkych Tatier pod vrchom Orlová. V blízkosti obce z jej južnej časti preteká rieka Hron. Pohorelá je treťou najväčšou obcou Horehronia. Od Brezna je vzdialená 32 km, leží v nadmorskej výške 740 metrov.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Obec Pohorelá leží na pravom brehu Hrona na úpätí Nízkych Tatier, na rozhraní so Slovenským rudohorím (Veporské vrchy), 33 km na východ od Brezna. Obec sa nachádza v nadmorskej výške 764 metrov. Významné geografické body v okolí obce sú Ždiarske sedlo, vrch Orlová, horská poľana Andrejcová, prírodná rezervácia Mašianske skalky. Na hornom konci obce sa nachádza prameň minerálnej vody.
Časti obce [upraviť]
K obci Pohorelá patrí miestna časť Pohorelská Maša.
Ulice [upraviť]
Clementisova, kpt. Nálepku, Nová, Orlová, Za potokom, Za vŕšok, Jesenského, Hviezdoslavova, M.R.Štefánika,Jánošíkova, Sihla, Partizánska.
Vodné toky [upraviť]
Katastrálnym územím preteká rieka Hron v smere východ-západ a rozdeľuje územie na dve časti, severnú nízkotatranskú a južnú v oblasti Veporských vrchov. Na území obce postupne priberá sprava Krivý potok a Kompanický potok (preteká intravilánom obce v smere sever-juh a nad obcou priberá Skalný potok a Úplazový potok), zľava potom Rácov s prítokom Postaľ a napokon opäť sprava Hučanské.
Symboly obce [upraviť]
Návrhy obecných symbolov schválilo Obecné zastupiteľstvo Pohorelá na svojom zasadnutí dňa 20.6.1997 (bod B/5 Uznesenia č. 17). Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zapísala obecné symboly do Heraldického registra Slovenskej republiky v marci 1998 pod signatúrou P-79/98.
Erb obce [upraviť]
Erb obce Pohorelá pozostáva z troch bielych kvetov čemerice s dvoma listnatými stopkami vyrastajúce z modrého trojvršia v červenom štíte. Čemericu zelenú (Helleborus uiridis) spomína v stati "Zbieranie lesných plodín" autor Michal Markuš, odvolávajúci sa na dielo Veszelského z roku 1798 (publikácia Horehronie - SAV Bratislava 1969) ako rastlinu používanú horehronskými a gemerskými pastiermi na liečenie zvierat. Vďaka tomu sa dostala do znakov obecných pečatí niektorých horehronských obcí založených na valašskom práve.
Autorom návrhu erbu obce je Mgr. Peter Návoy - obecný kronikár a učiteľ v ZŠ.
Vlajka obce [upraviť]
Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej (2/8). modrej (1/8), bielej (2/8), modrej (1/8), červenej (2/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej strany.
Autorom návrhu vlajky obce a obecnej pečate je Ján Pompura - pracovník OÚ.
Dejiny [upraviť]
Obec Pohorelá vznikla začiatkom 17. storočia kolonizáciou na valašskom práve. Pôvodný obyvatelia sa zaoberali pastierstvom a spracúvaním dreva. Najstaršia zmienka o obci pochádza z roku 1612. Patrila k Muránskemu panstvu.
V 18. storočí tu otvorili železnorudné bane a postavili železiareň a v Pohorelskej Maši, ktorá nepatrila pod obec Pohorelá, bolo riaditeľstvo Coburgovských železiarní.
Počas SNP v okolí operoval Katrušinov oddiel z brigády Jánošík a oddiely z brigád veliteľov E. Bielika, Jegorova a Šukajeva.
Kultúra a zaujímavosti [upraviť]
Stavby [upraviť]
Rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie z roku 1762 po požiari opravený v roku 1883. Vnútorné zariadenie neogotické z 2. polovici 19. storočia. Na hlavnom oltári obraz od F. Klimkoviča. Neskorobarokové božie muky na mieste staršieho kostola. Kaplnka zo začiatku 20. storočia.
Pamiatky [upraviť]
V obci sa nachádzajú zrubové domy so sedlovými šindľovými strechami, hoci v súčasnosti sú už zriedkavé. Pri slávnostných príležitostiach sa nosí mužský súkenný odev (kroj) s malým klobúčikom a ženský kroj charakteristický červenou výšivkou a sukňou s jemnou modrotlačou. Súčasťou kroja sú čižmy a zdobený "brusliak" - kožúšok bez rukávov z ovčej kože s kožušinou z vnútornej strany.
Pomníky [upraviť]
Pomník na križovatke Novej ulice a ulice kpt. J. Nálepku padlým v 1. a 2. svetovej vojne.
Kultúrne podujatia [upraviť]
Na organizácii kultúrneho života sa vo významnej miere podieľa Občianske združenie Opora Pohorelá. V obci sa každoročne koná súťaž v ručnom kosení trávy kosou, najlepší súťažiaci zvládnu 0,5 ára pokosiť za čas kratší ako 2 minúty. 4. júna 2005 sa konali už 11 majstrovstvá sveta v ručnom kosení trávy kosou, vyhral domáci viac-násobný majster Dr. Lukáš Janoška.
V obci pôsobí Detský folklórny súbor Mladosť Pohorelá. V obci sa nachádza amfiteáter, ktorý slúži na organizovanie kultúrnych podujatí ako folklórne vystúpenia ale aj rockové festivaly. Rockový festival „Svätojánska noc plná hudby“ sa konal 17. júna 2006, zúčastnili sa ho viaceré významné skupiny slovenskej hudobnej scény.
Kulinárske špeciality [upraviť]
Gombofce, cibliky, ciberaj.
Osobnosti [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ing. Jozef Kalman je v zozname. Dostupné online.
Externé odkazy [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
|
||||||||
