Pohorelá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°51′55″S 20°01′06″V / 48.865278°S 20.018333°V / 48.865278; 20.018333
Pohorelá
obec
Pohorela.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Brezno
Región Horehron
Rieka Hron
Nadmorská výška 764 m n. m.
Súradnice 48°51′55″S 20°01′06″V / 48.865278°S 20.018333°V / 48.865278; 20.018333
Rozloha 46,94 km² (4 694 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 286 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 48,7 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1612
Starosta Ing. Jozef Kalman[3] (NEKA)
PSČ 976 69
ŠÚJ 508870
EČV BR
Tel. predvoľba +421-48
Adresa obecného
úradu
Nová 392
E-mailová adresa obec@pohorela.sk
Telefón 048 / 6196 102
Fax 048 / 6196 109
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Pohorelá
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.pohorela.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Pohorelá je obec na Slovensku v okrese Brezno, na úpätí Nízkych Tatier pod vrchom Orlová. V blízkosti obce z jej južnej časti preteká rieka Hron. Pohorelá je treťou najväčšou obcou Horehronia.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorelá leží na pravom brehu Hrona na úpätí Nízkych Tatier, na rozhraní so Slovenským rudohorím (Veporské vrchy), 33 km na východ od Brezna. Obec sa nachádza v nadmorskej výške 764 metrov. Významné geografické body v okolí obce sú Ždiarske sedlo, vrch Orlová, horská poľana Andrejcová, prírodná rezervácia Mašianske skalky. Na hornom konci obce sa nachádza prameň minerálnej vody.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

K obci Pohorelá patrí miestna časť Pohorelská Maša.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Clementisova, kpt. Nálepku, Nová, Orlová, Za potokom, Za vŕšok, Jesenského, Hviezdoslavova, M.R.Štefánika, Jánošíkova, Sihla, Partizánska.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Katastrálnym územím preteká rieka Hron v smere východ-západ a rozdeľuje územie na dve časti, severnú nízkotatranskú a južnú v oblasti Veporských vrchov. Na území obce postupne priberá sprava Krivý potok a Kompanický potok (preteká intravilánom obce v smere sever-juh a nad obcou priberá Skalný potok a Úplazový potok), zľava potom Rácov s prítokom Postaľ a napokon opäť sprava Hučanské.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Návrhy obecných symbolov schválilo Obecné zastupiteľstvo Pohorelá na svojom zasadnutí dňa 20.6.1997 (bod B/5 Uznesenia č. 17). Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zapísala obecné symboly do Heraldického registra Slovenskej republiky v marci 1998 pod signatúrou P-79/98.

Erb obce[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodná pečať obce Pohorelej

Erb obce Pohorelá pozostáva z troch bielych kvetov čemerice s dvoma listnatými stopkami vyrastajúce z modrého trojvršia v červenom štíte. Čemericu zelenú (Helleborus uiridis) spomína v stati "Zbieranie lesných plodín" autor Michal Markuš, odvolávajúci sa na dielo Veszelského z roku 1798 (publikácia Horehronie - SAV Bratislava 1969) ako rastlinu používanú horehronskými a gemerskými pastiermi na liečenie zvierat. Vďaka tomu sa dostala do znakov obecných pečatí niektorých horehronských obcí založených na valašskom práve.

Autorom návrhu erbu obce je Mgr. Peter Návoy - obecný kronikár a učiteľ v ZŠ.

Vlajka obce[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej (2/8). modrej (1/8), bielej (2/8), modrej (1/8), červenej (2/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej strany.

Autorom návrhu vlajky obce a obecnej pečate je Ján Pompura - pracovník OÚ.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec vznikla začiatkom 17. storočia kolonizáciou na valašskom práve. Pôvodní obyvatelia sa zaoberali pastierstvom a spracúvaním dreva. Najstaršia zmienka o obci pochádza z roku 1612. Patrila k Muránskemu panstvu.

V 18. storočí tu otvorili železnorudné bane a postavili železiareň a v Pohorelskej Maši, ktorá nepatrila pod obec Pohorelá, bolo riaditeľstvo Coburgovských železiarní.

Počas SNP v okolí operoval Katrušinov oddiel z brigády Jánošík a oddiely z brigád veliteľov E. Bielika, Jegorova a Šukajeva.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie z roku 1762 po požiari opravený v roku 1883. Vnútorné zariadenie neogotické z 2. polovici 19. storočia. Na hlavnom oltári obraz od F. Klimkoviča. Neskorobarokové božie muky na mieste staršieho kostola. Kaplnka zo začiatku 20. storočia.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádzajú zrubové domy so sedlovými šindľovými strechami, hoci v súčasnosti sú už zriedkavé. Pri slávnostných príležitostiach sa nosí mužský súkenný odev (kroj) s malým klobúčikom a ženský kroj charakteristický červenou výšivkou a sukňou s jemnou modrotlačou. Súčasťou kroja sú čižmy a zdobený "brusliak" - kožúšok bez rukávov z ovčej kože s kožušinou z vnútornej strany.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Pomník na križovatke Novej ulice a ulice kpt. J. Nálepku padlým v 1. a 2. svetovej vojne.

Kultúrne podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Na organizácii kultúrneho života sa vo významnej miere podieľa Občianske združenie Opora Pohorelá. V obci sa každoročne koná súťaž v ručnom kosení trávy kosou, najlepší súťažiaci zvládnu 0,5 ára pokosiť za čas kratší ako 2 minúty. 4. júna 2005 sa konali už 11 majstrovstvá sveta v ručnom kosení trávy kosou, vyhral domáci viac-násobný majster Dr. Lukáš Janoška.

V obci pôsobí Detský folklórny súbor Mladosť Pohorelá. V obci sa nachádza amfiteáter, ktorý slúži na organizovanie kultúrnych podujatí ako folklórne vystúpenia ale aj rockové festivaly. Rockový festival „Svätojánska noc plná hudby“ sa konal 17. júna 2006, zúčastnili sa ho viaceré významné skupiny slovenskej hudobnej scény.

Kulinárske špeciality[upraviť | upraviť zdroj]

Gombofce, cibliky, ciberaj, prekladanec, šmantľoška, hubjarka.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ing. Jozef Kalman je v zozname. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]