Nemecká (okres Brezno)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°48′39″S 19°25′02″V / 48.810833°S 19.417222°V / 48.810833; 19.417222
Nemecká
obec
Nemecká.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Brezno
Región Chopok - juh
Nadmorská výška 429 m n. m.
Súradnice 48°48′39″S 19°25′02″V / 48.810833°S 19.417222°V / 48.810833; 19.417222
Rozloha 24,63 km² (2 463 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 810 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 73,49 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1281
Starosta ThDr. Jozef Murín[3] (NEKA)
PSČ 976 97
ŠÚJ 508829
EČV BR
Tel. predvoľba +421-48
Adresa obecného
úradu
Hronská 37
Telefón 048/618 22 34
Fax 048/618 22 34
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Nemecká
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Nemecká (nem. Deutschdorf an der Gran, maď. Garamnémetfalva, Németfalva, Nemecke) je obec na Slovensku v okrese Brezno.

Miestne časti[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Nemecká má tri časti:

  • Dubová (pričlenená v roku 1960)
  • Nemecká
  • Zámostie (pričlenené v roku 1976)

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1281. Prvýkrát sú rozsiahlejšie zmienky o osídlení územia obce Nemecká v zozname pápežských desiatkov z rokov 1332-1337, v ktorom sa spomína dubovská farnosť pod názvom Parochia s. Nicolai de iuxta Gron (farnosť sv. Mikuláša nad Hronom). Bola vtedy jediným náboženským centrom Horehronia, teda stála tu už vtedy fara a kostol. Vzhľadom na existenciu farnosti tu v tomto období už zrejme bola aspoň osada. V listine kráľa Žigmunda z roku 1424 sa uvádza pod názvom Zenth Miklos, neskôr pod názvami Dubowo, Dwbowa, Dubova. Tunajší kostol z 15. storočia (pôvodne gotický, neskôr zbarokizovaný) je dodnes farským kostolom pre pôvodné dediny Dubovú, Nemeckú, Zámostie a Ráztoku. Existencia cirkevnej školy pri kostole je doložená už v 17. storočí.

Zámostie sa pod názvom Samoscia prvýkrát spomína v súpise dedín Ľupčianskeho panstva, ktorý je súčasťou donačnej listiny uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského z roku 1424. Nemecká sa prvýkrát spomína až v roku 1441 v listine kráľovnej Alžbety ako Nywiska Wes (Nemecká Ves). Vzhľadom na bezprostrednú blízkosť sídla farnosti v Dubovej však možno počiatky Nemeckej predpokladať už v 2. polovici 14. storočia. Zakladateľmi pôvodnej osady boli podľa názvu obce Nemci, obyvateľstvo sa však zakrátko poslovenčilo.

Od stredoveku až do zrušenia poddanstva boli osudy obyvateľov všetkých troch obcí pevne zviazané s povinnosťami voči hradnému panstvu v Ľupči. V Nemeckej sa nachádzal panský majer, ktorého obhospodarovanie patrilo do povinností tunajších poddaných obyvateľov. Okrem poddaných patrili medzi obyvateľov obce aj členovia zemianskej rodiny Kindernay, ktorá dostala šľachtické privilégiá od panovníka Ferdinanda I. v roku 1559. K zemianskej kúrii patrili polia a lúky v chotári obce a rodina mala aj právo prevádzkovať mlyn na potoku Bukovec. Obyvatelia Zámostia obhospodarovali panský majer v susednej Predajnej.

Hlavným zdrojom obživy tunajšieho obyvateľstva bolo oddávna poľnohospodárstvo, pre rozvoj ktorého neboli v tomto kraji výhodné podmienky. Tunajší sedliaci sa zaoberali najmä chovom dobytka a oviec, v menšej miere aj remeslami, ktoré boli nevyhnutné pre poľnohospodárstvo a praktický život obyvateľstva (kováčstvo, kolárstvo, stolárstvo, obuvníctvo). Od 18. storočia sa tunajší roľníci začali zaoberať trhovým obchodom s galantérnym, textilným a železiarskym tovarom, ktorý chodili predávať až do južných krajov Uhorska. Pre tento druh obchodnej činnosti, ktorej sa začalo venovať obyvateľstvo hornej časti Zvolenskej stolice, sa časom zaužíval názov čipkárstvo. Toto pre oblasť typické zamestnanie zaniklo až po 2. svetovej vojne, keď boli posledným čipkárom odobraté živnostenské oprávnenia.

V roku 1882 založil Ondrej Kindernay Kropáčovie manuálnu tehelňu v Nemeckej. Jeho zať Jan Antal ju vybavil strojmi.

Asi od roku 1908 do roku 1930 bola v prevádzke „vápenica“ – pec na pálenie vápna, ktorá sa nachádzala nad obcou Zámostie a od ktorej viedla až k dubovskej železničnej stanici lanovka zvaná „šodronka“. Nepriaznivé životné podmienky v prvej polovici 20. storočia sa viacerí obyvatelia Zámostia snažili preklenúť vycestovaním za prácou do USA a Kanady. Prvá vlna odišla ešte pred 1. svetovou vojnou, druhá v 20. rokoch počas hospodárskej krízy.

Nový zdroj obživy našlo obyvateľstvo v štátnej rafinérii v Dubovej (neskôr podnik Petrochema), v ktorej bola výroba spustená v roku 1938. Napriek tomu, že s Dubovou sa počítalo ako s dôležitým zdrojom pohonných hmôt pre potreby Slovenského národného povstania, anglo-americké letectvo v auguste 1944 rafinériu zbombardovalo. Malá vodná elektráreň v Dubovej je v prevádzke od roku 1908.

Obyvatelia Nemeckej boli väčšinou roľníci, lesní robotníci a robotníci pracujúci v Štátnej rafinérii v Dubovej, v miestnej vápenke a tehelni.

Obec sa smutne preslávila masovými popravami vo vápenke, kde bolo počas druhej svetovej vojny, v januári 1945 povraždených zvláštnou jednotkou Einsatzkomando 14 okolo 400 (dávnejšie pramene uvádzali až 800 či 900) mužov, žien a detí. Keďže boli mŕtve telá spálené vo vápenke, presný počet obetí sa nepodarilo dodnes zistiť.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Narodili sa tu:

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je rímskokatolícky kostol svätého Mikuláša z 15. storočia.

Archeologické lokality[upraviť | upraviť zdroj]

V severnej časti chotára sa nachádza archeologická lokalita - hradisko (nadmorská výška 785,5 m). Nálezy svedčia o osídlení už v dobe bronzovej. Nachádza sa na zalesnenom južnom výbežku Nízkych Tatier (rázsocha Čierneho dielu). Na západnej strane vrch obteká potok Ráztoka. Hradisko orientované v smere S-J má zreteľne zachované valové opevnenie. Vstup na hradisko bol pravdepodobne z juhovýchodu, nakoľko severný aj západný svah je strmý. Najvýraznejšie a najzreteľnejšie je valové opevnenie na južnej strane. Nachádza sa tu aj rodný dom Dominika Štubňu Zámostského (v časti Zámostie). Momentálne sa v ňom nachádza rodinný dom rodiny Kohútovcov.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nemecká - Slov. národného povstania, Hronská, Školská, Partizánska, Tajovského, Pod Hrbkom, Sama Chalupku, Zábrežná, Tehelná, Kollárova, Podskalie
  • Dubová - Janka Kráľa, Krátka, 9. mája, štvrť kap. Nálepku

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Jozef Murín je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]