Vahan
| Vahan | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský, Košický |
| Okresy | Poprad, Rožňava |
| Obce | Vernár, Stratená |
| Pohorie | Spišsko-gemerský kras |
| Podcelok | Slovenský raj |
| Povodia | Hornád, Hnilec |
| Nadmorská výška | 1 138,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°54′18″S 20°18′54″V / 48,905°S 20,3151°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | zo Stratenej |
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vahan[1] (1 138,7 m n. m.[2][3]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Vernárom, približne 15 km južne od Popradu.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severovýchodnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Slovenský raj.[4] Leží na pomedzí Prešovského a Košického kraja, na hranici okresov Poprad a Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obce Vernár a Stratená.[1] Najbližším sídlom je západne situovaný Vernár a južne ležiaca Stratená a jej miestna časť Dobšinská Ľadová Jaskyňa, juhovýchodne ležia Dedinky, severovýchodne Hrabušice a severne Hranovnica.[5] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský raj.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Vahan je uzlovým vrchom v centrálnej časti Slovenského raja, z ktorého vybiehajú tri hrebene. Juhozápadný vedie cez sedlo Kopanec na rovnomenný vrch (1 132 m n. m.), južný na Štrbákovú (1 078 m n. m.) a severovýchodne smerujúci na Koč (1 057 m n. m.). Severným smerom sa nachádza tiež Krompľa (990 m n. m.), Vysoká (1 036 m n. m.) a Tri kopce (1 056 m n. m.), západným sa nachádza Barbolica (1 013 m n. m.), Predná hoľa (1 546 m n. m.), Kopanec, Javorina (1 186 m n. m.) a Kráľova hoľa (1 946 m n. m.), južným Doštianky (1 110 m n. m.), Duča (1 141 m n. m.), Remiaška (1 168 m n. m.) a Štrbáková a východným Havrania skala (1 154 m n. m.), Cigánka (1 137 m n. m.), Lipovec (1 112 m n. m.) a Bykárka (1 058 m n. m.).[3] Severná a východná čas masívu patrí do povodia Hornádu, kde vodu odvádzajú prítoky Veľkej Bielej vody, juhozápadné svahy odvodňuje potok Kopanec do Hnilca. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[5]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, no tiež Levočské vrchy, Branisko, Volovské vrchy, Stolické vrchy, východnú časť Nízkych Tatier a Vysoké Tatry.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no sedlom Kopanec prechádza cesta i 
zeleno značený chodník z rázcestia Bľajzoch v Pílskej doline na rázc. Krivian pri Stratenej.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-24]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 62.
- ↑ a b c Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-24]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-24]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-24]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Spišsko-gemerský kras
- Slovenský raj
- Národný park Slovenský raj
- Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase