Krupina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°21′13″S 19°04′00″V / 48.353611°S 19.066667°V / 48.353611; 19.066667
Krupina
mesto
Krupina.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Krupina
Región Hont
Rieka Krupinica
Nadmorská výška 262 m n. m.
Súradnice 48°21′13″S 19°04′00″V / 48.353611°S 19.066667°V / 48.353611; 19.066667
Rozloha 88,67 km² (8 867 ha) [1]
Obyvateľstvo 8 010 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 90,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1135
Primátor Ing. Radoslav Vazan[3] (SMER)
PSČ 963 01
ŠÚJ 518557
EČV KA
Tel. predvoľba +421-45
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Krupina
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.krupina.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Krupina je mesto ležiace v Banskobystrickom kraji.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe archeologických nálezísk v okolí Krupiny možno predpokladať, že okolie Krupiny bolo osídlené už v mezolite. Evidované sú nálezy kamenných mlatov a sekier v Dobrej Nive, početné nálezy z mladšej kamennej doby z Hontianskych Nemiec, Ladzian a Sebechlieb. O kontinuite osídlenia okolia Krupiny svedčia aj nálezy medených sekier a dlátok zo staršej bronzovej doby v Hontianskych Nemciach, Lišove a Domaníkoch. Ozdobné predmety zo strednej bronzovej doby sa našli v Horných Rykynčiciach, v Cerove, v Čabradskom Vrbovku, na Čabradskom hrade a v Domanikách. V okolí Krupiny sú aj nálezy z mladšej bronzovej doby. Hoci sa na území samotného mesta Krupiny našlo málo nálezov svedčiacich o jeho osídlení, z pomerne hustého osídlenia jeho blízkeho okolia v tomto období možno predpokladať, že na území dnešného mesta sídlil človek už v praveku. V stredoveku územie Krupiny osídlili Slovania-Slováci. O kontinutite osídlenia svedčí aj samotný slovansko-slovenský názov Krupina (v latinskej listine z roku 1135 Corpona). Krupina spoločne s Trnavou, Zvolenom a Banskou Štiavnicou patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Mestské práva dostala pravdepodobne v roku 1238.

Sociálne a zdravotné ustanovizne v Krupine[upraviť | upraviť zdroj]

V najstaršom období plnili o. i. sociálne a čiastočne zdravotné úlohy kláštory. V súvislosti so vznikom mestského organizmu zdravotnú funkciu preberalo na seba mesto. Priamo v Krupine bol kedysi špitál s kostolom a podobne ako aj v iných stredovekých mestách, bolo úlohou správcu špitála starať sa o chudobných a chorých ľudí v meste a poskytovať im duchovnú, sociálnu a pravdepodobne aj zdravotnú starostlivosť. Najstaršia písomná zmienka o špitáli v Krupine je v listinách z rokov 1413 a 1415, kedy sa spomína správca Ján z Prievidze a neskôr v roku 1437, kde sa priamo spomína špitál sv. Alžbety za hradbami mesta. Za jeho správcu bol Ostrihomskou kapitulou ustanovený Ján Martiny z Dvorník.

Keďže špitál za hradbami bol ohrozovaný tureckými vpádmi, pravdepodobne sa presťahoval na predmestie (dnes Námestie SNP a blízke ulice na sever), o čom svedčia správy zo 17. storočia. Mestský špitál s 12 posteľami sa spomína aj v r. 1703. Zmienka o špitáli je aj z roku 1787, kedy sa zriaďuje mestský chudobinec. Zároveň sa zdravotná starostlivosť čoraz viac vyčleňuje od sociálne orientovaného chudobinca. Od 18. storočia v meste začínajú pôsobiť prví lekárnici a postupne sa etabluje miestna lekáreň, v tradícii ktorej pokračovala známa lekárnická rodina Eiserthovcov.

Zdravotnú funkciu v meste v 19. – zač. 20. storočia vykonávali mestskí prípadne okresní lekári. V Krupine v období I. ČSR pôsobila Okresná sociálna poisťovňa. V meste pôsobilo niekoľko lekárov prevažne židovského pôvodu, zubárom bol MUDr. František Balassa. Osud židovských lekárov spečatil holokaust. Po II. svetovej vojne sa prevažne poľnohospodárska krajina stáva obeťou kolektivizácie, znárodňovania a intenzívneho potláčania národného povedomia v rámci boľševickej internacionalizácie. Mesto stráca postavenie okresného sídla. Zdravotná starostlivosť je (ako všetko ostatné) regulovaná štátom a komunistickou stranou. V roku 1953 zaniká Okresná sociálna poisťovňa a v budove Ústavu národného zdravia je otvorená pôrodnica. Prvým tu narodeným občanom bol Peter Bogdan. 1. januára1956 je administratívne zriadená Nemocnica s poliklinikou Krupina v rámci Okresného ústavu národného zdravia vo Zvolene (OÚNZ).

Avšak reálne nemocnica vzniká po vyše 10 rokoch, otvorená je 27. februára 1966 prebudovaním bývalých úradov (daňového úradu, geodézie). Po obnovení okresu Krupina v roku 1996 sa aj krupinská nemocnica odčleňuje od OÚNZ Zvolen. Napriek tomu sa nepodarí zabezpečiť dostatok financií, čím dochádza k zrušeniu detského oddelenia. Od 1. januára 2003 transformáciou nemocníc tzv. I. typu zo zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR pod obce a mestá vzniká MESTSKÁ NEMOCNICA S POLIKLINIKOU Krupina, n.o. Nemocnica je naďalej vystavovaná tlaku zdravotných poisťovní a keď najväčšia (štátna) Všeobecná zdravotná poisťovňa Zvolen obmedzuje svoje zmluvné výdavky, obmedzuje sa v Krupine činnosť chirurgického oddelenia. Napriek modernizácii realizovanej v rámci európskych fondov je ďalší osud nemocnice, ktorá pokrýva spádovú oblasť s vyše 30 tisíc obyvateľmi, nejasný. Momentálne je nemocnica súčasťou Nemocnice vo Zvolene - pracovisko Krupina,člen skupiny Agel.sk

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slováci - 97,63 %
  • Rómovia - 1,14 %
  • Česi - 0,38 %
  • Maďari - 0,34 %
  • Ukrajinci - 0,03 %
  • a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • katolíci - 70,32% (5619)
  • evanjelici - 17,86% (1427)
  • bez vyznania - 9,27% (741)
  • cirkev adventistov siedmeho dňa - 0,39% (31)
  • apoštolská cirkev - 0,1% (8)
  • Jehovovi svedkovia - 0,09% (7)
  • iné - 0,08% (6)
  • gréckokatolíci - 0,06% (5)
  • evanjelická cirkev metodistická - 0,05% (4)
  • reformovaná kresťanská cirkev - 0,03% (2)
  • pravoslávna cirkev - 0,03% (2)
  • bratská jednota baptistov - 0,03% (2)
  • starokatolícka cirkev - 0,03% (2)
  • cirkev československá husitská - 0,03% (2)
  • židia - 0,01% (1)
  • kresťanské zbory - 0,01% (1)
  • nezistené - 1,64% (131)

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Krupinu tečie rieka Krupinica, ktorá pramení v Javorí na úpätí vrchu Veľký Lysec (886,4 m n. m.), pri osade Podlysec na katastrálnom území Zaježová (v súčasnosti časť obce Pliešovce), v nadmorskej výške cca 735 m n. m. Pri Šahách sa vlieva do Ipľa.

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • LUKÁČ, M. a kol.: Krupina. Monografia mesta. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, 2006.
  • ZREBENÝ, A.: Z feudálnych dejín Krupiny. Martin: OSVETA, 1974
  • SLIAČAN, J.: Krupina. Krupina, 1944.
  • Pohľady do minulosti Krupiny. Zost. Milan Gajdoš. Zborník z konferencie. Zvolen - Krupina: Vlastivedné múzeum a Mestský úrad v Krupine, 1995.
  • SUCHÁR, M. – JÚDA, V.: Krupina. Turistický sprievodca. Banská Bystrica: Abartrpres, 1993.
  • Osemstopäťdesiatročná obec Bzovík 1135 – 1985. Bzovík, 1985.
  • Matunák, M.: Korpona szabad királyi város birái és polgármesterei 1266-1898. Ipolyság, 1898.
  • MATUNÁK, M.: Korpona várkapitányai. Ipolyság, 1901.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ing. Radoslav Vazan je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]