Eugen Suchoň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Eugen Suchoň
Pamätná tabuľa na ulici Eugena Suchoňa v Piešťanoch od Romana Hrčku
Pamätná tabuľa na ulici Eugena Suchoňa v Piešťanoch od Romana Hrčku
Základné informácie
Narodenie 25. september 1908
Pezinok
Úmrtie 5. august 1993 (84 rokov)
Bratislava
Pôsobenie hudobný skladateľ, pedagóg
Žáner opera, klasická hudba
Hrá na nástroje klavír

Eugen Suchoň (* 25. september 1908, Pezinok – † 5. august 1993, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik. Položil základy modernej slovenskej hudby a je aj autorom slovenskej národnej opery. Vo svojej tvorbe hojne vychádzal zo slovenskej ľudovej melodiky.

V roku 2008 si Slovenská republika pripomína jeho 100. výročie narodenia, zaradené aj do kalendára výročí UNESCO[1] pre roky 2008 – 2009. Pri tejto príležitosti Hudobné centrum koordinuje rozsiahly projekt s názvom Storočnica Eugena Suchoňa, v rámci ktorého sa uskutočňuje rad hudobných aj odborných podujatí na Slovensku i v zahraničí.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Základné hudobné skúsenosti získal v domácom prostredí.

  • od 1917 – 1923 gymnázium a od 1920 zároveň Hudobná škola v Bratislave (klavír – Frico Kafenda)
  • 1927 – 1931 Hudobná a dramatická akadémia v Bratislave (kompozícia a klavír – Frico Kafenda, dirigovanie – Josef Vincourek)
  • 1931 – 1933 štúdium kompozície na majstrovskej škole pražského Konzervatória (Vítězslav Novák)
  • 1933 profesor teoretických predmetov a od 1948 na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (1941 poštátnená a premenovaná na Štátne konzervatórium v Bratislave)
  • 1941 – 1948 profesor kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave
  • 1948 – 1960 profesor a vedúci Katedry hudobnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave
  • 1963 – 1974 prednášal hudobnú vedu a výchovu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Eugen Suchoň prežil celú svoju mladosť v Pezinku. Ako mladý študent sa zapájal do kultúrneho a športového života mesta. V roku 1921 založil Športový klub, pre ktorý skomponoval skladbu Pochod pezinského športového klubu. V roku 1923 založil salónny orchester, ktorý uviedol Predohru k Figarovej svadbe. Ako dirigent v ňom uviedol žánrovo pestrú hudobnú literatúru reprezentovanú dielami Kéllera, Franza von Suppé, Čajkovského i Mozarta a Beethovena. Začína sa obdobie jeho skladateľskej tvorby. Z tohto obdobia sa zachovalo aj niekoľko desiatok jeho olejomalieb.

Počas éry nemého filmu hrával na klavíri pri predstaveniach v modranskom a pezinskom kine. Pôsobil ako korepetítor u tanečného majstra Tyrolera. Nedeľné omše sprevádzal hrou na organe.

Na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave začína tvoriť profesionálne. Prvou skladbou, ktorú tu skomponoval pod vedením profesora Kafendu bolo Prelúdium As dur. Štúdium ukončil absolventskou prácou Sláčikové kvarteto. V Bratislave nadviazal priateľstvá s intelektuálmi nielen z kruhov hudobných, ale aj z kruhov spisovateľských a výtvarníckych – spoznáva sa s Jánom Smrekom, Martinom Benkom, Ľudovítom Fullom, Jánom Mudrochom, Petrom Matejkom či Jankom Alexym, s básnikom Jánom Kostrom, Ladislavom Novomeským, ale i s literárnym kritikom a teoretikom Alexandrom Matuškom.

Cestu do sveta otvorila Suchoňovi jeho Baladická suita, k čomu prispelo i notové vydanie skladby v nakladateľstve Universal Edition vo Viedni. Dielo v klavírnej verzii nahrala na platňu Líza Fuchsová a o týždeň uviedol Baladickú suitu Bratislavský symfonický orchester pod taktovkou Karla Nedbala. Bola uvedená v Drážďanoch, Berlíne, vo Viedni, Rotterdame, Freiburgu, v Utrechte, Bukurešti, Sofii, v Budapešti, Záhrebe, Bazileji a v ďalších európskych mestách. Napokon sa vrátila na koncertné pódium Českej filharmónie, ktorá ju uviedla v januári 1949 s dirigentom Jozefom Vincourkom. V máji toho istého roku reprezentovala Baladická suita spolu s Concertinom pre klavír a orchester od Jána Cikkera a I. symfóniou Alexandra Moyzesa slovenskú hudbu na prvej Pražskej jari.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2008 mu prezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Balet[upraviť | upraviť zdroj]

  • Angelika (1925-1926), prvý, doteraz neinscenovaný slovenský balet hudobného skladateľa Eugena Suchoňa. Jeho uvedením sa v súčasnosti zaoberá Balet Slovenského národného divadla a plánuje ho uviesť ako svetovú premiéru dňa 27. septembra 2014 v Historickej budove opery SND v Bratislave v rámci jubilejných Bratislavských hudobných slávností.

Opery[upraviť | upraviť zdroj]

Orchestrálne skladby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Balada pre lesný roh a orchester (1928)
  • Sonáta As dur pre husle a klavír (1929 – 30)
  • Malá suita s passacagliou (1931 – 32)
  • Burleska pre husle a orchester (1933)
  • Predohra Kráľ Svätopluk (1935)
  • Baladická suita (1935)
  • Fantázia pre husle a orchester (1948)
  • Metamorfózy (1953)
  • Šesť skladieb pre sláčikový orchester (1955 – 63)
  • Rapsodická suita pre klavír a orchester (1965)
  • Kaleidoskop (Evoluzioni armoniche), cyklus skladieb pre klavír, organ, sláčikový orchester a bicie nástroje (1967 – 69)
  • Symfonická fantázia na B-A-C-H pre organ, sláčiky a bicie (1971)
  • Concertino pre klarinet a orchester (1977)

Komorné skladby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sláčikovým kvartetom (1930 – 31)
  • Serenáda pre dychové kvinteto (1932 – 33)
  • Klavírne kvarteto (1932 – 33)
  • Sonatína pre husle a klavír (1937)
  • Obrázky zo Slovenska, šesť cyklov skladieb pre klavír (1954 – 55)
  • Poéme Macabre pre husle a klavír (1963)
  • Kontemplácie pre recitátora a klavír (1964)
  • klavírna Elégia a Toccata (1973-78)
  • Elégia pre trombón a komorný orchester[2]
  • Legenda pre klarinet a sláčikový orchester[3]

Vokálna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bačovské piesne pre barytón a klavír (1929)
  • Slovenské ľudové piesne (1930)
  • Nox et solitudo na báseň Ivana Krasku – piesňový cyklus(1932)
  • Štyri slovenské ľudové piesne pre soprán a klavír (1936)
  • Žalm zeme podkarpatskej – kantáta (1937 – 38)
  • Piesne z hôr, 6 slovenských ľudových piesní pre soprán, tenor a malý orchester (alebo klavír 1938 – 41)
  • Spievanky (1950)
  • Terchovské spevy (1950)
  • Triptych O krvi: piesne Ad Astra na básne Štefana Žáryho (1961)
  • Slovenská pieseň na báseň J. Smreka (1972)
  • Do neznáma (1976 – 77) piesňový cyklus na slová Petra Štilichu

Zbory[upraviť | upraviť zdroj]

  • O horách – vokálna symfónia (1934 – 42)
  • O človeku – cyklus miešaných zborov na básne Jána Smreka (1962)

Hudba k filmu[upraviť | upraviť zdroj]

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Všeobecná náuka o hudbe (1955)
  • Akordika v hudbe 20. stor. (1977)
  dielo eugena suchona

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 100th anniversary of the birth of Eugen Suchoň, music composer
  2. Sme.sk - Dve premiéry neznámych diel Eugena Suchoňa
  3. mojcasopis.sk – Zrútil sa jej svet

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]