Eugen Suchoň
| Eugen Suchoň | |
|---|---|
.jpg) Pamätná tabuľa na ulici Eugena Suchoňa v Piešťanoch od Romana Hrčku
|
|
| Základné informácie | |
| Narodenie | 25. september 1908 Pezinok |
| Úmrtie | 5. august 1993 (84 rokov) Bratislava |
| Pôsobenie | hudobný skladateľ, pedagóg |
| Žáner | opera, klasická hudba |
| Hrá na nástroje | klavír |
Eugen Suchoň (* 25. september 1908, Pezinok – † 5. august 1993, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik. Položil základy modernej slovenskej hudby a je aj autorom slovenskej národnej opery. Vo svojej tvorbe hojne vychádzal zo slovenskej ľudovej melodiky.
V roku 2008 si Slovenská republika pripomína jeho 100. výročie narodenia, zaradené aj do kalendára výročí UNESCO[1] pre roky 2008 – 2009. Pri tejto príležitosti Hudobné centrum koordinuje rozsiahly projekt s názvom Storočnica Eugena Suchoňa, v rámci ktorého sa uskutočňuje rad hudobných aj odborných podujatí na Slovensku i v zahraničí.
Obsah |
Život [upraviť]
Základné hudobné skúsenosti získal v domácom prostredí.
- od 1917 – 1923 gymnázium a od 1920 zároveň Hudobná škola v Bratislave (klavír – Frico Kafenda)
- 1927 – 1931 Hudobná a dramatická akadémia v Bratislave (kompozícia a klavír – Frico Kafenda, dirigovanie – Josef Vincourek)
- 1931 – 1933 štúdium kompozície na majstrovskej škole pražského Konzervatória (Vítězslav Novák)
- 1933 profesor teoretických predmetov a od 1948 na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (1941 poštátnená a premenovaná na Štátne konzervatórium v Bratislave)
- 1941 – 1948 profesor kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave
- 1948 – 1960 profesor a vedúci Katedry hudobnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave
- 1963 – 1974 prednášal hudobnú vedu a výchovu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského
Životopis [upraviť]
Eugen Suchoň prežil celú svoju mladosť v Pezinku. Ako mladý študent sa zapájal do kultúrneho a športového života mesta. V roku 1921 založil Športový klub, pre ktorý skomponoval skladbu Pochod pezinského športového klubu. V roku 1923 založil salónny orchester, ktorý uviedol Predohru k Figarovej svadbe. Ako dirigent v ňom uviedol žánrovo pestrú hudobnú literatúru reprezentovanú dielami Kéllera, Franza von Suppé, Čajkovského i Mozarta a Beethovena. Začína sa obdobie jeho skladateľskej tvorby. Z tohto obdobia sa zachovalo aj niekoľko desiatok jeho olejomalieb.
Počas éry nemého filmu hrával na klavíri pri predstaveniach v modranskom a pezinskom kine. Pôsobil ako korepetítor u tanečného majstra Tyrolera. Nedeľné omše sprevádzal hrou na organe.
Na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave začína tvoriť profesionálne. Prvou skladbou, ktorú tu skomponoval pod vedením profesora Kafendu bolo Prelúdium As dur. Štúdium ukončil absolventskou prácou Sláčikové kvarteto. V Bratislave nadviazal priateľstvá s intelektuálmi nielen z kruhov hudobných, ale aj z kruhov spisovateľských a výtvarníckych – spoznáva sa s Jánom Smrekom, Martinom Benkom, Ľudovítom Fullom, Jánom Mudrochom, Petrom Matejkom či Jankom Alexym, s básnikom Jánom Kostrom, Ladislavom Novomeským, ale i s literárnym kritikom a teoretikom Alexandrom Matuškom.
Cestu do sveta otvorila Suchoňovi jeho Baladická suita, k čomu prispelo i notové vydanie skladby v nakladateľstve Universal Edition vo Viedni. Dielo v klavírnej verzii nahrala na platňu Líza Fuchsová a o týždeň uviedol Baladickú suitu Bratislavský symfonický orchester pod taktovkou Karla Nedbala. Bola uvedená v Drážďanoch, Berlíne, vo Viedni, Rotterdame, Freiburgu, v Utrechte, Bukurešti, Sofii, v Budapešti, Záhrebe, Bazileji a v ďalších európskych mestách. Napokon sa vrátila na koncertné pódium Českej filharmónie, ktorá ju uviedla v januári 1949 s dirigentom Jozefom Vincourkom. V máji toho istého roku reprezentovala Baladická suita spolu s Concertinom pre klavír a orchester od Jána Cikkera a I. symfóniou Alexandra Moyzesa slovenskú hudbu na prvej Pražskej jari.
Ocenenia [upraviť]
V roku 2008 mu prezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.
Dielo [upraviť]
Balet [upraviť]
- Angelika (1952)
Opery [upraviť]
- Ester – nedokončená opera (1927)
- Maškrtka – nedokončená opera (1927)
- Krútňava (1941 – 49), libreto: Eugen Suchoň a Štefan Hoza, premiéra: 10. december 1949
- Svätopluk (1953 – 59)
Orchestrálne skladby [upraviť]
- Balada pre lesný roh a orchester (1928)
- Sonáta As dur pre husle a klavír (1929 – 30)
- Malá suita s passacagliou (1931 – 32)
- Burleska pre husle a orchester (1933)
- Predohra Kráľ Svätopluk (1935)
- Baladická suita (1935)
- Fantázia pre husle a orchester (1948)
- Metamorfózy (1953)
- Šesť skladieb pre sláčikový orchester (1955 – 63)
- Rapsodická suita pre klavír a orchester (1965)
- Kaleidoskop (Evoluzioni armoniche), cyklus skladieb pre klavír, organ, sláčikový orchester a bicie nástroje (1967 – 69)
- Symfonická fantázia na B-A-C-H pre organ, sláčiky a bicie (1971)
- Concertino pre klarinet a orchester (1977)
Komorné skladby [upraviť]
- Sláčikovým kvartetom (1930 – 31)
- Serenáda pre dychové kvinteto (1932 – 33)
- Klavírne kvarteto (1932 – 33)
- Sonatína pre husle a klavír (1937)
- Obrázky zo Slovenska, šesť cyklov skladieb pre klavír (1954 – 55)
- Poéme Macabre pre husle a klavír (1963)
- Kontemplácie pre recitátora a klavír (1964)
- klavírna Elégia a Toccata (1973-78)
- Elégia pre trombón a komorný orchester[2]
- Legenda pre klarinet a sláčikový orchester[3]
Vokálna tvorba [upraviť]
- Bačovské piesne pre barytón a klavír (1929)
- Slovenské ľudové piesne (1930)
- Nox et solitudo na báseň Ivana Krasku – piesňový cyklus(1932)
- Štyri slovenské ľudové piesne pre soprán a klavír (1936)
- Žalm zeme podkarpatskej – kantáta (1937 – 38)
- Piesne z hôr, 6 slovenských ľudových piesní pre soprán, tenor a malý orchester (alebo klavír 1938 – 41)
- Spievanky (1950)
- Terchovské spevy (1950)
- Triptych O krvi: piesne Ad Astra na básne Štefana Žáryho (1961)
- Slovenská pieseň na báseň J. Smreka (1972)
- Do neznáma (1976 – 77) piesňový cyklus na slová Petra Štilichu
Zbory [upraviť]
- O horách – vokálna symfónia (1934 – 42)
- O človeku – cyklus miešaných zborov na básne Jána Smreka (1962)
Hudba k filmu [upraviť]
- Boj sa skončí zajtra (1951)
Publikácie [upraviť]
- Všeobecná náuka o hudbe (1955)
- Akordika v hudbe 20. stor. (1977)
Referencie [upraviť]
- ↑ 100th anniversary of the birth of Eugen Suchoň, music composer
- ↑ Sme.sk - Dve premiéry neznámych diel Eugena Suchoňa
- ↑ mojcasopis.sk – Zrútil sa jej svet
Literatúra [upraviť]
- Jozef Kresánek: Národný umelec Eugen Suchoň, SVKL (Slovenské vydavatestvo krásnej literatúry), 1961
- Kresánek, J., Vajda, I.: Národný umelec Eugen Suchoň. OPUS Bratislava, 1978.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eugen Suchoň
Externé odkazy [upraviť]
- Stránky venované Eugenovi Suchoňovi - www.suchon.info (po anglicky)
- Hudobné centrum
- Storočnica Eugena Suchoňa
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||
