Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O planétke pozri 4534 Rimskij-Korsakov
Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov
Rimskij-Korsakov v roku 1897
Rimskij-Korsakov v roku 1897
Základné informácie
Narodenie 18. marec 1844
Tichvin, Ruské impérium
Úmrtie 8. jún 1908 (64 rokov)
Ljubensk, blízko Lugy, Ruské impérium
Národnosť Rusko
Hudobný smer romantizmus, ruská ľudová tradícia
Dielo
Doplnkové informácie
Podpis Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov - podpis

Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov (rus. Николай Андреевич Римский-Корсаков) (* 18. marec 1844, Tichvin, Ruské impérium – † 8. jún 1908, Ľubensk, blízko Lugy, Ruské impérium) bol ruský hudobný skladateľ.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Rodný dom Rimského-Korsakova v Tichvine

Narodil sa v meste Tichvin, 200 km východne do Petrohradu v aristokratickej rodine. Od detstva sa prejavoval jeho talent aj záujem o hudbu, rodičia však nepovažovali povolanie skladateľa za adekvátne jeho spoločenskému postaveniu a poslali ho študovať na Školu matematických a navigačných vied v Petrohrade. Popri štúdiu sa však venoval hudbe. Neskôr sa stal námorným kapitánom, v mladosti absolvoval plavbu okolo sveta.

Okolo roku 1890, Rimskij-Korsakov ochorel na angínu. Jeho zdravotný stav zhoršovala aj napätá politická situácia a prebiehajúca revolúcia. Koncom decembra 1907 sa jeho choroba začala zhoršovať, čo mu zabránilo v práci. Zomrel na svojom panstve v Ljubensku blízko Lugy 8. júna 1908. Bol pochovaný na Tichvinskom cintoríne v chráme Alexandra Nevského v Petrohrade.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Hudbu začal Rimskij-Korsakov študovať až keď mal 27 rokov na petrohradskom konzervatóriu. Zanedlho sa vypracoval na post najvzdelanejšieho umelca v celom Rusku. Bol jedným z členov Mocnej hŕstky. Zbieral a harmonizoval pôvodné ruské ľudové piesne, venoval sa štúdiu starých bylín a dávnych legiend. Zaujala ho svojrázna realita ruského ľudového života. V Rusku niet iného umelca, ktorého dielo by tak hlboko vyvieralo z ľudovej tradície.[chýba zdroj] Tvorivo pracoval aj s piesňovými a tanečnými prvkami iných národností žijúcich na území Ruska. Rimskij-Korsakov vytvoril množstvo symfonických skladieb, z ktorých svetovú popularitu dosiahli Šeherezáda, Španielske capriccio a Veľkonočná ouvertúra.

Operné dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Ťažisko jeho hudobného diela spočíva v 15 operách, ktoré písal na Puškinov či Gogoľov námet. Jeho prvé opery majú názvy Pskovanka, Májová noc a Snehulienka. V opere Sadko spracoval starú legendu o kupcovi spevákovi, putujúcom k morskému cárovi, v ktorej sa prelína história s mytológiou, kresťanstvo s pohanstvom.

V komornej opere Mozart a Salieri stelesnil dva kontrastné umelecké princípy, v Cárskej neveste využil ľudský hlas ako hlavný prostriedok na zdramatizovanie deja, v Rozprávke o cárovi Saltánovi so známym intermezzom Let čmeliaka zámerným kontrastom vokálneho a inštrumentálneho výrazu charakterizoval postavy skutočné a neskutočné. V opere Pán vojvodca skomponovanej na historický námet z poľských dejín demonštroval úsilie Poľska v boji proti cárskej nadvláde. Jeho ďalšie opery nesú názvy Kaščej nesmrteľný, Legenda o neviditeľnom meste Kiteži. Spomedzi ostatných vyniká jeho opera Zlatý kohútik.

Mnohé jeho opery vyvolávali vo vládnych kruhoch pobúrenosť, počas premiér niektorých z nich zakročovala polícia.

Médiá[upraviť | upraviť zdroj]

Let čmeliaka

Neal O'Doan a Nancy O'Doan hrajú Let čmeliaka Rimského Korsakova v úprave pre dva klavíry Russela Warnera

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]