Nikolaj Vasilievič Gogoľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Gogoľ)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nikolaj Vasilievič Gogoľ
Nikolaj Vasilievič Gogoľ
ruský básnik, spisovateľ

Narodenie 1. apríl 1809
Soročincy, Ukrajina
Úmrtie 4. marec 1852 (42 rokov)
Moskva, Rusko

Nikolaj Vasilievič Gogoľ (rus. Николай Васильевич Гоголь; * 1. apríl 1809, Soročincy, Ukrajina – † 4. marec 1852, Moskva, Rusko) bol ruský prozaik a dramatik ukrajinského pôvodu,[1] hlavný predstaviteľ ruského kritického realizmu.

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Nikolaj Vasilievič Gogoľ sa narodil v ukrajinskej šľachtickej rodine, avšak jeho otec nepatril k bohatým šlachticom, no napriek tomu bol vzdelaný a venoval sa literatúre. Písal pre divadlo a sám aj režíroval ochotnícke predstavenia, ktoré organizoval bohatý statkár Troščinskij. Gogoľ už ako dieťa nasával atmosféru divadla. Už ako dieťa hrával v otcových inscenáciách, zásadne dievčenské roly.

Ako študent veľa čítal a prispieval do študentských časopisov. V roku 1828 sa presťahoval do Petrohradu, kde sa pokúšal zamestnať ako úradník. O rok na to vydal svoju prvú epickú báseň. Po negatívnej odozve kritikov na jeho prvotinu, však skúpil celý náklad a násladne ho spálil. Po období literárnych neúspechov sa zamestnal ako učiteľ dejepisu v škole pre dcéry dôstojníkov. Okrem zamestnania mu mesto poskytovalo aj bohatý materiál pre jeho budúce literárne diela. V Petrohrade spoznával osobnosti ruskej literatúry, okdem iného sa zoznámil aj s Puškinom.

Nikolaj Vasilievič Gogoľ

V tomto období začal publikovať poviedky, ktoré neskôr zhrnul do zbierky Večery na dedine neďaleko Dikaňky. Zbierka zaznamenala veľký úspech v radoch kritiky i u čitateľov a vysoko ju hodnotil aj samotný Puškin. Poviedky boli inšpirované ukrajinským folklórom a boli dôkazom Gogoľovho výnimočného prozaického talentu. Po predošlých neúpechoch však Gogoľ o sebe naďalej pochyboval a tak sa v roku 1834 zamestnal ako asistent na petrohradskej univerzite, pričom sa venoval písaniu ďalších poviedok. Už o rok sa však rozhodol venovať naplno literatúre.

Po zbierke Večery na dedine neďaleko Dikaňky nasledovala zbierka Mirhorod a romantická novela s historickým námetom Taras Buľba. Nasledovala zbierka Arabesky, v nej medzi najznámejšie poviedky patria Nevský prospekt, Portrét a Bláznove zápisky. Spolu s prózami Nos a Plášť, napísanými neskôr, tvoria cyklus o živote bezvýznamných a biednych ľudí vo veľkomeste pod názvom Petrohradské poviedky.

Gogoľ podľa vzoru svojho otca písal aj divadelné hry - tou najznámejšou je satirická komédia Revízor. Námet na jej napísanie získal od Puškina a kritizuje v nej spoločenské pomery vo vtedajšom Rusku. Hlavná postava - petrohradský úradník Chlestakov - je omylom považovaný za revízora, ktorého príchod do malého provinčného mestečka bol dopredu avizovaný. Starosta a ďalší predstavitelia mesta sa boja, že bude odhalená ich úplatkárska prax a neplnenie si povinností, preto Chlestakova úctivo hostia. Tomu sa situácia náramne hodí, predstiera, že je revízor, votrie sa do ich rodín, dá sa podplácať... Po Chlestakovom odchode prichádza skutočný revízor. Hra sa končí nemou scénou zdesených predstaviteľov mesta. Autor ňou otvoril novú cestu pre ruské divadlo a vydobyl si jedno z popredných miest medzi ruskými i svetovými dramatikmi. Po premiére Revízora musel opustiť Rusko, pretože kritika ho považovala za nepriateľa štátu. Ďalšou známou Gogoľovou hrou je komédia z meštiackeho prostredia Ženba.

N. V. Gogoľ - kresba ceruzkou

Usadil sa v Taliansku v Ríme. Tu začal pracovať na svojom vrcholnom diele - na románe Mŕtve duše. V roku 1848 sa vrátil do Ruska a pracoval na pokračovaní Mŕtvych duší. S rukopisom bol neustále nespokojný, prepracovával ho až do konca svojho života. Niekoľko dní pred smrťou v ťažkej duševnej depresii Gogoľ rukopis spálil. Zomrel 4. marca 1852 v Moskve.

Výberová bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. GOGOL Nikolaj Vasiljevič. In: POSPÍŠIL, Ivo, et al. Slovník ruských, ukrajinských a běloruských spisovatelů. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 680 s. (Slovníky spisovatelů.) ISBN 80-7277-068-3. S. 231-234. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]