Karpatskí Nemci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenskej republiky,podľa sčítania v roku 2011.
Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania v roku 2001.
Pamätná tabuľa v Bratislave

Karpatskí Nemci (nem. Karpatendeutsche) je národnostná menšina, nemecky hovoriace obyvateľstvo na území dnešného Slovenska a časti Ukrajiny, ktoré vzniklo migráciou na územie bývalého Uhorska medzi 12. a 15. storočím. V a po roku 1945 bolo evakuovaných a čiastočne násilne deportovaných 84 % Karpatských Nemcov zo Slovenska.

Pri sčítaní v roku 2011 sa k nemeckej národnosti prihlásilo 4 690 obyvateľov.[1]

Vývoj počtu Nemcov na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Rok sčítania Počet[2]  % Zmena počtu Zmena v %
1880* 228 584 9,3 - -
1890* 228 860 8,9 +276 +0,1
1900* 215 816 7,7 -13 044 -5,7
1910* 198 387 6,8 -17 429 -8,1
1930 148 214 4,5 -50 173 -25,3
1949 27 324 0,8 -120 890 -81,6
1991 5 414 0,1 -21 910 -80,2
2001 5 405 0,1 -9 -0,2
2011 4 690 0,1 -715 -13,2
  • * údaj neuvádza počet osôb s nemeckou národnosťou, ale počet osôb, ktoré majú nemčinu ako materinský jazyk.

Obce/mestá s najvyšším počtom Nemcov (2001):[2][upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bratislava - 1 200 (0.28%)
  2. Medzev (okr.Košice-okolie) - 497 (13.55%)
  3. Košice - 398 (0.17%)
  4. Staré Mesto (okr.Bratislava I.) - 245 (0.55%)
  5. Ružinov (okr.Bratislava II.) - 237 (0.34%)
  6. Petržalka (okr.Bratislava V.) - 219 (0.19%)
  7. Prievidza - 153 (0.29%)
  8. Mníšek nad Hnilcom (okr.Gelnica) - 130 (7.69%)
  9. Poprad - 119 (0.21%)
  10. Nové Mesto (okr.Bratislava III.) - 110 (0.29%)

Obce/mestá s najvyšším percentuálnym zastúpením Nemcov (2001):[2][upraviť | upraviť zdroj]

  1. Krahule (okr.Žiar nad Hronom) - 35 (24.31%)
  2. Kunešov (okr.Žiar nad Hronom) - 45 (18.44%)
  3. Brieštie (okr.Turčianske Teplice) - 25 (14.71%)
  4. Medzev (okr.Košice-okolie) - 497 (13.55%)
  5. Turček (okr.Turčianske Teplice) - 93 (12.99%)
  6. Vyšný Medzev (okr.Košice-okolie) - 67 (12.67%)
  7. Chmeľnica (okr.Stará Ľubovňa) - 107 (11.71%)
  8. Kremnické Bane (okr.Žiar nad Hronom) - 26 (10.40%)
  9. Malinová (okr.Prievidza) - 79 (9.11%)
  10. Štós (okr.Košice-okolie) - 66 (8.76%)

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Pojem Karpatskí Nemci zaviedol historik Reimund Friedrich Kaindl, ktorý sa venoval problematike dejín Nemcov v Uhorsku. Pomerne presne vymedzuje toto obyvateľstvo od iných nemeckých enkláv v Uhorsku, najmä v Sedmohradsku. Po vzniku Česko-Slovenska sa pomenovanie zaužívalo aj u nás, pretože odlišovalo karpatských Nemcov od sudetských Nemcov v Česku.

Nemci sa dostali do Uhorska najmä v procese kolonizácie vyľudneného územia po mongolskom vpáde do Uhorska v rokoch 1241 - 1242. Nemecká kolonizácia priniesla do Uhorska vznik miest na základe Magdeburského mestského práva a Nemci patrili k mešťanom prakticky všetkých miest. V 16. storočí prišla do Uhorska ďalšia vlna nemeckej kolonizácie – habáni.

Na území dnešného Slovenska osídlili Nemci tri hlavné cieľové oblasti:

  1. Bratislava
  2. Stredné Slovensko (Hauerland, oblasť Hornej Nitry s okolím)
  3. Spiš

Spišskí Sasi[upraviť | upraviť zdroj]

Pre karpato-nemecké obyvateľstvo na Spiši sa zaužíval tiež nesprávny názov Spišskí Sasi. Na základe lingvistickej analýzy sa však zistilo, že kolonisti pôvodne prišli z oblasti stredného Franska (okolie riek Rýn a Mosela) a nie zo Saska. Pomenovanie pravdepodobne vzniklo v období, kedy sa Nemcom hovorilo všeobecne Sasi.[3].

Mantáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod a význam pojmov Manták, mantácky (nem. Mantake, mantakisch) sa nedajú jednoznačne preukázať. Avšak značne pravdepodobnou sa zdá byť hypotéza spôsobu tvorby názvu etnika, ako to je napr. v prípade Lemkov. Po príchode prvých osadníkov z územia Nemecka sa títo nevedeli dorozumieť s pôvodným obyvateľstvom. Pri ich vzájomnom kontakte, napr. trhy, sa mohol jeden druhého v svojom nárečí dopytovať spôsobom podobným ako napr. "Boos maant a?" (Was meint er?), čiže "Čo má na mysli? Čo chce?". V rámci tejto frázy foneticky najvýraznejšie vyznie časť "maant a", a tak po malej úprave dostaneme výraz Manták. Túto hypotézu podporuje aj fakt, že k danému označeniu sa hlásia iba spišskí Nemci, v nárečí ktorých táto otázka, aj z frazeologickej stránky jej skladby, sa rovnako vyslovuje aj v súčasnosti.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kaindl, R. F.: Geschichte der Deutschen in den Karpatenländern, 3 zväzky, 1907–11
  1. Štatistický úrad Slovenskej republiky
  2. a b c www.statistics.sk Štatistický úrad Slovenskej republiky
  3. Pöss, O.: Karpatskí nemci. Pamiatky a múzeá 4/2000

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]