Limbach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Limbach pozri Limbach (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°17′20″S 17°13′19″V / 48.288889°S 17.221944°V / 48.288889; 17.221944
Limbach
obec
Limbach centrum.JPG
Pohľad na centrum obce; v pozadí evanjelický kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Región Malokarpatský
Nadmorská výška 181 m n. m.
Súradnice 48°17′20″S 17°13′19″V / 48.288889°S 17.221944°V / 48.288889; 17.221944
Rozloha 15,37 km² (1 537 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 908 (31. 12. 2014) [2]
Hustota 124,14 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1390
Starosta Adriana Čechovičová[3] (nezávislá)
PSČ 900 91
ŠÚJ 508047
EČV PK
Tel. predvoľba +421-33
Adresa obecného
úradu
Ocú Limbach
SNP 55
Limbach
900 91
Telefón 033/647 72 21
Fax 033/647 72 21
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Wikimedia Commons: Limbach (Slovakia)
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.obec-limbach.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Limbach (historicky slov. Hliník, maď. Limpak, nem. Limbach) je obec na Slovensku v okrese Pezinok v Bratislavskom kraji.

Obec je známa predovšetkým svojou produkciou vína.

Poloha a prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Limbach sa rozkladá na južnom podhorí Malých Karpát (západná časť katastra obce zasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty).

Limbachom preteká Limbašský potok, ktorý na území obce priberá dva prítoky: Račí potok a potok Lúčanka.

V katastrálnom území obce ležia aj dve chránené územia - súčasti CHKO Malé Karpaty - prírodná rezervácia Nad Šenkárkou so vzácnymi rašeliniskovými druhmi rastlín, a prírodná pamiatka Limbašská vyvieračka.

História obce a pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Dedina vznikla okolo roku 1350 po mongolskom vpáde do Uhorska, kedy vyľudnené územia osídľovali nemeckí osadníci na pozvanie kráľa Bela IV. Týchto po roku 1945 deportovali do Nemecka a začali sa tu usádzať obyvatelia slovenskej národnosti.

Novšie dejiny v dátach[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1946 - stodeväť zväčša nových obyvateľov obce založilo Slovenské vinohradnícke družstvo. Využili majetok, pozemky a budovu niekdajšieho Nemeckého vinohradníckeho družstva
  • 1951 - Slovenské vinohradnícke družstvo sa zlúčilo s Jednotným roľníckym družstvom v Limbachu.
  • 1957 - v lokalite Na pažiti sa začala výstavba rodinných domov.
  • 1959 - obec vybudovala vodovod a poštu.
  • 1960 - dokončená nová 5-ročná škola a materská škola. Kultúrne a spoločenské akcie sú stále organizované v pôvodnej družstevnej sále – teraz už družstva JRD Limbach.
  • 1973 - JRD Limbach sa zlúčilo s JRD Myslenice – Grinava – názov JRD Karpaty.
  • 1975 - JRD Karpaty sa zlúčilo s JRD Pezinok.
  • 1989 - počas celého komunistického režimu boli z miestneho cintorína systematicky odstraňované pôvodné náhrobné kamene. Hroby karpatských Nemcov sú dnes uličkami, alebo už nejestvujú vôbec. Na cintoríne sa dnes nachádza iba niekoľko nezničených hrobov alebo špicatých obeliskov – typických náhrobných kameňov starousadlíkov.
  • 1990 – 1998 - v obci sa zrušila požiarna zbrojnica, ktorú obec prenajíma na reštauráciu. Priestory obecnej knižnice boli vrátené v rámci reštitúcií. Bolo fyzicky zlikvidované JRD, z objektov sa stala rozpredaná priemyselná – podnikateľská zóna obce. V konfiškáte po Nemeckom vinohradníckom družstve sídli a školí víno nástupník JRD – Limbašské vinohradnícke družstvo.
  • 1993 - Limbašské vinohradnícke družstvo prenajalo lukratívnu vináreň a dedinskú sálu súkromnej spoločnosti, čím Limbach prišiel o svoju jedinú spoločensko-kultúrnu sálu. To isté družstvo vykúpilo prisťahovalcom pridelené vinohrady. Tie následne predalo a vo vinici Machergut začala stavebná firma budovať vilové domy.
  • 1994 - začala plynofikácia obce, vybudovala sa poddimenzovaná kanalizácia. Vedľa priemyselnej zóny bolo postavené benzínové čerpadlo. Rekonštrukcia i obnova evanjelického i katolíckeho kostola v dedine.
  • 1998 – 2005 - pokračoval nekontrolovaný rozvoj obce, strácajú sa vinohrady a tým Limbach prichádza o svoj tichý vinohradnícky ráz. Zanikli lokality, nielen smerom na Grinavu a Pezinok, ale aj v kopcoch s kvalitným viničom.
  • r. 2005 - vďaka prostriedkom získaných z Eurofondov začala rekonštrukcia budovy obecného úradu. Pre výkon modernej samosprávy boli existujúce priestory po stránke plošných a hygienických nárokov ako aj po architektonickom a dispozičnom riešení nevyhovujúce. Rekonštrukciou a prístavbou sa podarilo dosiahnuť priaznivý architektonický výraz. Nová stavba je i napriek moderným výrazovým prostriedkom vhodne zasadená do terénu a hmotou nekonkuruje historickej zástavbe. Obecný úrad je odrazom dnešnej úrovne arch. v historickom kontexte. Celkové dispozičné riešenie a architektonický výraz predstavuje moderne riešenú rekonštrukciu menšej samosprávy s doplňujúcimi funkciami pre kultúru. Zároveň je dôkazom, že novším prístupom k rekonštrukcii v staršej štruktúre zástavby môžeme dosiahnuť súhru nového a staršieho.

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol svätého Teobalda

K pamätihodnostiam Limbachu patria dva kostoly - evanjelický z roku 1802 upravený v roku 1930 v klasicistickom štýle, s dominantnou vežou, stojaci priamo v centre obce, a rímskokatolícky Kostol svätého Teobalda, vypínajúci sa na miernom návrší na západnom okraji obce.

Gotický kostol, pochádzajúci z konca 15. storočia, je jedinou sakrálnou stavbou na Slovensku, zasvätenou tomuto svätcovi. Je to jednoloďová stavba s predstavanou vežou. Kostol bol v 17. storočí prestavaný, no zachovali sa pôvodné gotické prvky - napr. oporné piliere na sakristii či zamurovaný gotický portál na prízemí. V roku 2001 sa začala rozsiahla rekonštrukcia kostola, bolí vymaľované exteriéry i interiérové priestory. V roku 2006 prebehla generálna rekonštrukcia oltára.

Dopravné napojenie a hospodársky význam[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Limbach leží západne od okresného mesta a mimo hlavnej cestnej komunikácie spájajúcej obce južného podhoria Malých Karpát. Okrem uvedenej cesty je obec prístupná dvoma turistickými chodníkmi - modro- a zeleno značeným. Oba sú odbočkou z chodníka vedúceho hlavným malokarpatským hrebeňom.

Okrem vinohradníctva obec nemá väčší ekonomický význam.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2014 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2015-04-30. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]