Šenkvice

Šenkvice
Symboly obce
Poloha
Základné údaje
Kraj	Bratislavský
Okres	Pezinok
Región	Malokarpatský
Poloha	48° 17' 00" 17° 20' 00"
Nadmorská výška	165 m n. m.
Rozloha	24,8 km²
Obyvateľov	4 640 (31. december 2010)
Hustota obyvateľstva	174 obyv./km²
Prvá písomná zmienka	1256
Nacionále
ŠÚJ	508250
EČV	PK
PSČ	900 81
Tel. predvoľba	0 33
Oficiálne adresy
Webstránka	www.senkvice.org/
Adresa	Obecný úrad Šenkvice, Námestie Gabriela Kolinoviča 5, 900 81 Šenkvice
E-mail	webmaster@senkvice.org
Telefón	033/6496311
Fax	033/6496310
Starosta
Mgr. Peter Fitz (SMER, SNS)
Zdroje údajov
MOŠ/MIS Informačný portál o mestách a obciach Slovenska

Šenkvice sú obec na Slovensku v okrese Pezinok. Vznikli v roku 1964 zlúčením Malých a Veľkých Čaníkoviec.

Poloha

Obec leží v nadmorskej výške 160 metrov 26 km východne od Bratislavy v okrese Pezinok, 6 km juhovýchodne od okresného mesta. Šenkvice sa rozprestierajú v doline potoka Sisek (Čítať "Sisák") v Trnavskej pahorkatine. Južne od obce sa nachádza Šenkvický háj s bažantnicou.

História

Okolie Šenkvíc bolo osídlené už v neolite a v lokalite sa nachádzajú nálezy zo staršej doby bronzovej ako i z rímskych čias. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1256 v listine uhorského kráľa Bela IV. Po tatárskom vpáde a vyplienení Uhorska prichádzajú na územie pezinského panstva nemeckí kolonisti. Prvý ponemčený názov známy z listiny vikára ostrihomského arcibiskupa Leonarda de Pansauro je z roku 1390, kde sú vymenované farnosti bratislavského prepošstva. Medzi nimi aj Šenkvice SAMKAWYCH, uvádzané medzi Modrou a Vištukom.

Od roku 1462 do roku 1557 nie je o Šenkviciach žiadna písomná zmienka. V druhej polovici 16. storočia je oblasť kolonizovaná Chorvátmi, ktorí utekajú z domova pred postupom Turkov. Významný historik Uhorska Gabriel Kolinovič Šenkvický zapísal, vychádzajúc z údajov historikov J. Sdegedyho a S. Timona, že Šenkvice založili Chorváti medzi rokmi 1544 - 1550. Chorvátskych kolonistov z Kostajnice a okolia priviedol do Šenkvíc Mikuláš Šubič v čase, keď Turci zničili Kostajnicu. V roku 1594 prichádzajú ďalší chorvátski utečenci, zakladajú povedľa existujúcej osady v blízkosti potoka Sisek novú osadu, ktorú gróf Štefan Ilešhazi nazval Malé Šenkvice, pôvodne pomenované Sisek. Od roku 1647 patrila obec Pálffyovcom (pezinské panstvo).

Prvý kostol bol v Šenkviciach postavený okolo roku 1350 v gotickom slohu. Tento pravdepodobne zhorel. Na jeho mieste si chorvátski kolonisti postavili kostol nový, ktorý postupne v rokoch 1614 - 1619 rozširovali. V roku 1666 bol kostol radikálne prestavaný prakticky do takej podoby akú má dnes. Súčasne s kostolom dokončili aj výstavbu hradieb okolo kostola (obrana proti tureckým vpádom) a uzavreli ich veľkou bránou. Portál tejto brány má letopočet 1682. Koncom 19. storočia nastáva úpadok Šenkvíc a až začiatkom 20. storočia so vznikom nových pracovných možností sa opäť rozvíjajú a rozrastajú.

19. októbra 1845 bola daná do prevádzky železničná trať Šenkvice – Pezinok.

Pamätihodnosti

V obci sa nachádzajú viaceré pamätihodnosti. Jednou z nich je rímskokatolícky kostol svätej Anny z roku 1584, ktorý bol pôvodne gotický, neskôr kostol prestavovali s renesančnými a barokovými úpravami. Hradobný systém okolo kostola s nárožnými baštami je postavený v renesančno-barokovom slohu. Ďalšími pamätihodnosťami sú socha svätého Urbana vo vinohradoch z roku 1723 (zreštaurovaná a slávnostne znovuodhalená v roku 2006), socha Najsvätejšej Trojice zo začiatku 20. storočia a socha svätého Jána Nepomuckého. Kaplnka z roku 1888 je zasvätená Sedembolestnej Panne Márii.

Šport

V obci sa od 70. rokov 20. storočia nachádza motokrosová trať.

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šenkvice