Bodva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bodva
Rieka
Štáty Slovensko Slovensko,  Maďarsko Maďarsko
Zdrojnica Prameň
 - poloha na severovýchodnom svahu vrchu Osadník
 - výška 890 m
Ústie Slaná
 - poloha Maďarsko
Dĺžka 113 km
 - Dĺžka toku na Slovensku 48,4 km
Povodie 890,4 km² (89 040 ha)
Prietok
 - priemerný 5,20 /s
 - maximálny 95,0 /s
 - minimálny 0,32 /s

Bodva je rieka na juhu východného Slovenska, vytvára veľký oblúk na území okresu Košice-okolie. Je ľavostranným prítokom Slanej, do ktorej ústi na území Maďarska pri obci Boldva. Celková dĺžka toku je 113 km, pričom na území Slovenska má dĺžku 48,4 km, plochu povodia 890,4 km² a priemerný prietok 5 m³/s (štátna hranica). Bodva je tokom IV. rádu a priemerná lesnatosť povodia na území Slovenska je 40%. Je to vrchovinovo-nížinný typ rieky.

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení vo Volovských vrchoch, v podcelku Pipitka, na severovýchodnom svahu vrchu Osadník (1 185,6 m n. m.), v nadmorskej výške približne 890 m n. m., juhozápadne od obce Štós.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa tečie najprv na severovýchod cez Chotárnu dolinu, kde priberá niekoľko prítokov zľava, oblúkom sa stáča na východ, následne znovu na severovýchod a preteká dolinou Čierna Moldava. Zľava potom priberá Štósky potok, stáča sa na východ a rozširuje svoje koryto. Sprava priberá prítok z doliny Žalobka, z ľavej strany Porču a napája malú vodnú nádrž. Ďalej vytvára veľký oblúk prehnutý na sever, priberá Piverský potok zľava a vstupuje do Košickej kotliny (podcelok Medzevská pahorkatina). Preteká územím mesta Medzev, kde boli na bočnom ramene vybudované dve malé vodné nádrže, hlavné koryto rieky sa stáča na juhovýchod a z ľavej strany priberá Zlatnú a Opustený potok a pokračuje východným smerom. Za mestom najprv Rakov potok zľava, potom Šugovský potok sprava, zo severu obteká Jasovskú planinu a pri osade Počkaj postupne priberá zľava Borzov, Suchý potok a Zábavu. Ďalej sa stáča na juhovýchod, preteká obcou Jasov, kde priberá zľava Oľšavu a sprava Teplicu, obteká krasové územie na pravom brehu s viacerými jaskyňami a pri osade Hatiny sa stáča a pokračuje južným smerom. Ďalej tečie cez Moldavu nad Bodvou, pokračuje rovinatým územím Košickej roviny cez Budulov a opäť mení smer toku, najprv na juhozápad (189,5 m n. m.) popri obci Peder. Zľava priberá svoj najvýznamnejší prítok, Idu (180,9 m n. m.), a prudko sa stáča na sever. Preteká okolo obce Žarnov a opätovne prudko mení smer toku na západ, z ľavej strany sa oddeľuje koryto Starej Bodvy tečúce ďalej súbežne a rieka pokračuje novým napriameným korytom, pričom priberá Drienovec sprava. Neďaleko obce Turňa nad Bodvou sa otáča na juhozápad, sprava priberá Turňu a následne sa zľava spája s korytom Starej Bodvy. Tečie okrajom obce Hosťovce, opúšťa územie Slovenska (169 m n. m.) a pokračuje na území Maďarska. Najvýznamnejšími prítokmi na území Maďarska sú Ménes-patak sprava a Rakaca zľava.

Povodie Bodvy podľa prítokov (v smere toku)[upraviť | upraviť zdroj]

Bodva (len na území Slovenska; P - pravostranný prítok, Ľ - ľavostranný prítok)