Turňa nad Bodvou
| Turňa nad Bodvou | |
| obec | |
 Pohľad na obec z Turnianskeho hradu
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Región | Abov |
| Nadmorská výška | 190 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 19,77 km² (1 977 ha) |
| Obyvateľstvo | 11 087 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 560,8 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1198 |
| Starosta | Pavol Molnár[2] (SMK-MKP) |
| PSČ | 044 02 |
| ŠÚJ | 521698 |
| EČV | KS |
| Tel. predvoľba | +421-55 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Košického kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Turňa nad Bodvou | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.turnanadbodvou.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
|
Demonym: Turňan i Bodvianskoturňan[3]
 Slovenský portál |
|
Turňa nad Bodvou (maď. Torna, nem. Tornau) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie ležiaca asi 10 kilometrov západne od Moldavy nad Bodvou, neďaleko hraníc s Maďarskom.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Obec sa nachádza na východe ochranného pásma Slovenského krasu a zo západu ju ohraničuje Košická kotlina. Asi 10 km na východ sa nachádza mesto Moldava nad Bodvou, 5 kilometrov južne už leží maďarská obec Hidvégardó.
Prírodné zaujímavosti [upraviť]
Z prírodných zaujímavostí stojí za zmienku neďaleká Zádielska tiesňava, známa najdlhším traverzom v Európe, ktorej celková dĺžka presahuje 850 metrov. Je tvorená vápencovými stenami dosahujúcimi výšku niekoľko desiatok metrov.
Vodné toky a plochy [upraviť]
Katastrálnym územím obce preteká riečka Bodva a Hájsky potok. Okrem nich sa neďaleko obce nachádza rybník.
Dejiny [upraviť]
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1198. Dokazuje to listina pápeža Inocenta III., ktorý Turňu daroval antiochijskej princeznej. Turňa nad Bodvou tvorila pôvodne príslušenstvo Turnianskeho hradu a od roku 1476 bola poddanským mestečkom, zároveň bola strediskom Turnianskej župy. Dodnes si obec zachovala svoj pôvodný charakter s kostolom, kaštieľom a domami niekdajších hradných remeselníkov na námestí. Novšia zástavba sa nachádza na severnom okraji intravilánu Turne, najmä v blízkosti cesty I/50.
Obyvateľstvo [upraviť]
Štatistika získaná sčítaním obyvateľov v roku 2001 vykazovala v obci celkovo 3 213 obyvateľov. Z toho bolo 1 411 slovenskej, 1 400 maďarskej, 259 rómskej a 143 inej národnosti.
Pamiatky [upraviť]
Kostol v Turni nad Bodvou je gotický a pochádza zo začiatku 14. storočia. V nasledujúcich storočiach bol často upravovaný a rozširovaný, naposledy v roku 1930. Ide o jednoloďovú stavbu s nepravidelným pôdorysom a polygonálne uzatvoreným presbytériom, severnou kaplnkou so štvorcovým presbytériom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou.
Hospodárstvo a infraštruktúra [upraviť]
Dôležité firmy [upraviť]
Najväčším a zároveň najbližším priemyselným závodom je závod na výrobu cementu Východoslovenské stavebné hmoty a.s. (VSH, a.s.). Tento závod poskytuje pracovné príležitosti nielen obyvateľom Turne, ale aj z obcí v blízkom okolí. Základný areál firmy je lokalizovaný v katastrálnom území obce Dvorníky-Včeláre, ktorá leží asi 4 km západne od obce Turňa nad Bodvou. Základným predmetom činnosti VSH je výroba a predaj cementu, štrkopieskov a betónu. Základnou surovinou na výrobu slinku je vápenec, ktorej dodávateľom je lom Včeláre, vzdialený približne jeden kilometer od areálu VSH.
Doprava [upraviť]
Cestná doprava [upraviť]
Turňou v minulosti prechádzala štátna cesta I/50, no v 70. rokoch bola vybudovaná preložka cesty mimo intravilán obce. V súčasnosti obcou prechádzajú už len cesty III. triedy - konkrétne III/050238 do Dvorníkov, III/050168 na štátnu hranicu pri Hosťovciach, III/050172 ku prekladisku na železničnej stanici, III/050177 do Žarnova a Pedera a III/050175 do Hačavy
Železničná doprava [upraviť]
Železničná doprava existuje v Turni nad Bodvou od 12. októbra 1890, keď bola sprevádzkovaná trať Košice-Turňa nad Bodvou. 23. januára 1955 bol otvorený úsek Turňa nad Bodvou-Rožňava, ktorý tak vytvoril významný dopravný koridor Zvolen – Košice cez južné okresy Slovenska.
Železničná stanica sa v Turni nachádza v juhovýchodnej časti intravilánu a má štyri koľaje, určené pre odbavenie osobnej dopravy.
Verejné ustanovizne [upraviť]
Školstvo [upraviť]
V starších dobách vznikali prvé školy na miestach, kde sa nachádzala farnosť a prvými učiteľmi boli zväčša kňazi. Pred rokom 1869 existovala v Turni nad Bodvou rímskokatolícka ľudová škola. Jej prvými učiteľmi boli Endre Mészáros a Ádám Tóth. Prvý údaj o počte žiakov je z roku 1910, kedy školu navštevovalo 248 žiakov. V roku 1914 došlo k zoštátneniu školy a vznikla tak Štátna ľudová škola. Vyučovanie prebiehalo prevažne v maďarskom jazyku a prvá slovenská trieda sa spomína až v roku 1924 a navštevovalo ju 44 žiakov.
V roku 1930 vznikla samostatná Slovenská národná škola s vyučovacím jazykom československým, ktorú navštevovalo 83 žiakov. Po druhej svetovej vojne v roku 1948 bola škola premenovaná na Obvodnú meštiansku strednú školu, ktorá mala 152 žiakov v troch triedach. Jej riaditeľom bol Július Štrba. V roku 1953 bola zriadená Osemročná stredná škola, ktorá vznikla zlúčením bývalej národnej a strednej školy. V rokoch 1960 až 1968 bolo zrušené riaditeľstvo maďarskej školy a obe školy boli zlúčené ako Základná deväťročná škola.
V súčasnosti sa v obci nachádza materská škola a dve základné školy, jedna s vyučovacím jazykom slovenským a druhá s maďarským. Obe základné školy sú lokalizované v jednom areáli neďaleko materskej školy. Školy navštevujú aj žiaci z okolitých obcí, v ktorých škola úplne chýba alebo má len prvý stupeň (1. až 4. ročník). Obe základné školy sú vybavené triedami, odbornými učebňami aj knižnicou. Prostredníctvom projektu Infovek získali obe školy počítače.
Predškolskú výchovu v obci zabezpečuje materská škola. Je umiestnená v južnej časti intravilánu v blízkosti železničnej trate. Do roku 1989 sa v Turni nad Bodvou nachádzali 3 materské školy, ktoré v priemere navštevovalo 145 detí v 7 triedach. Po roku 1989 boli triedy pre rómske deti zrušené a neskôr pre nízky počet detí bola zrušená aj najstaršia materská škola v centre obce. Na jej mieste sa teraz nachádza budova obecného úradu. V dnešnej dobe funguje materská škola s celodennou prevádzkou pre dve triedy a s poldennou prevádzkou pre deti zo znevýhodneného prostredia (15 rómskych detí), kde sa zaškoľujú deti rok pred nástupom do nultého alebo prvého ročníka ZŠ.
Rodáci [upraviť]
- Alexius Cörver (* 1714 – † 1747),|teológ, filozof a matematik
Galéria [upraviť]
-
Letecký záber na hrad
-
Letecký záber na hrad
-
Letecký záber na hrad
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Pavol Molnár je v zozname. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Bodvianskoturňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online. (po slovensky)
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turňa nad Bodvou
