Arpád

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Árpád

Arpád (maď. Árpád) (cca 850 – po roku 900) bol náčelníkom („vojvodom“) hlavného staromaďarského kmeňa – kmeňa Maďarov a zakladateľom dynastie Arpádovcov, ktorá vládla Uhorsku od čias Arpáda až do roku 1301. Bol synom Almoša.

Všetky podrobnosti o ňom sú v dôsledku nespoľahlivosti uhorských stredovekých kroník, často písaných na objednávku Arpádovcov, sporné.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa nespoľahlivých stredovekých kroník ho okolo roku 887 (ale v skutočnosti asi skôr roku 895) v Etelköze (z maď. Medziriečie, t. j. južná Ukrajina) sedem staromaďarských kmeňov na 20 rokov zvolilo – keďže bol náčelníkom jedného z nich, kmeňa Maďar (Megyer) – za svojho spoločného náčelníka (knieža – maď. fejedelem) a vraj zomrel roku 907. Takto staromaďarské kmene prijali meno najväčšieho kmeňa Maďar, a odvtedy sa nazývajú Maďari.

O Arpádovi legendy tiež hovoria, že pred rokom 900 usporiadal prvé zhromaždenie (maď. szer) spolu so 40 inými staromaďarskými náčelníkmi a vodcami.

Starí Maďari po niekoľkých lúpežných výpravách po roku 864 spoza Karpát do Východofranskej ríše (Nemecka) (napr. v roku 894 na objednávku moravského panovníka Svätopluka) zozadu tlačení kmeňmi Pečenehov, údajne pod vedením Arpáda definitívne prekročili Karpaty a v roku 896 sa usadili niekde na hornom Potisí. Podľa rôznych údajov ich bolo asi 100 000 – 250 000. Odtiaľ znova podnikali početné lúpežné výpravy tentoraz po celej kontinentálnej Európe. Roku 900/901 sa z jednej výpravy už nevrátili k Tise ale usadili sa pri Balatone, čím zároveň definitívne zničili slovanské Blatenské kniežatstvo. O ich ďalších dejinách pozri Uhorsko.

Potomstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho deťmi boli pravdepodobne:

  • Tarhoš (Tarkaču)
  • Üllő (Jeleg)
  • Jutaš (Jutoča)
  • jedno neznáme dieťa
  • Zoltán (Zaltáš / Zlatoň) (jeden čas bol kniežaťom Nitrianska)


Arpád
Vladárske tituly
Predchodca
Almoš?
knieža
okolo 890? – 907?
Nástupca
Sabolč?