Rozhanovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°45′00″S 21°21′00″V / 48.750000°S 21.350000°V / 48.750000; 21.350000
Rozhanovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 215 m n. m.
Súradnice 48°45′00″S 21°21′00″V / 48.750000°S 21.350000°V / 48.750000; 21.350000
Rozloha 22,21 km² (2 221 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 359 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 106,21 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1270
Starosta Viktor Gazdačko[3] (SDKÚ-DS)
PSČ 044 42
ŠÚJ 521931
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Rozhanovce
044 42 Rozhanovce
E-mailová adresa rozhanovce@zoznam.sk
Telefón 695 01 02
Fax 695 01 02
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.rozhanovce.com
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Rozhanovceobec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

V Košickej kotline v doline Hyľovho potoka a Torysy leží obec Rozhanovce (Ruzgun 1270, Rozgun 1323, Rozhonow 1773). Archeológovia tu vykopali osídlenie z neolitu, sídlisko bukovohorskej kultúry a mohylový násyp z neskorej doby hallštadskej. Prvá písmoná zmienka o obci pochádza z roko 1270, keď obec prešla do majetku Rajnolda, ktorý sa stal zakladateľom rodu Rozgonyiovcov. V chotári obce Rozhanovce sa odohrala slávna bitka medzi Omodejovcami a Karolom Robertom (1312). Potom dedina patrila viacerým zemianskym rodom Kelčovcom (Kelcs), Šóšovcom (Sóos) Almášiovcom (Almássy), Zomboriovcom (Zombory). Rozhanovce pôsobili ako getho pre košických židov s rabinátom, lebo v Košiciach sa do roku 1840 židia nesmeli usadiť. V Rozhanovciach sídlil aj služnovský úrad pre slovenské obce v Abovsko-turnianskej župe (1850). V obci je rímskokatolícky barokový kostol postavený s použitím zvyškov gotického (14. stor.), renesančná kúria (17. stor.), ďalšie dve rokokové kúrie (18. stor.) a štyri klasicistické zemianske kúrie (18. a 19. stor.).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Každoročne sa tu konajú folklórne abovské slávnosti, ktorými sa táto obec preslávila.

Momentálne prebieha výstavba spoločného kostola cirkvi evanjelickej a reformovanej a kostola grécko-katolíckej cirkvi.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhanovce sa rozprestierajú z menšej časti na rovinke a z väčšej časti na svahoch stúpajúcich od západu na východ. Ležia približne 10 km od Košíc.

Stavby v obci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Futbalové ihrisko
  • Základná škola
  • Počet druhov obydlia: 513 domov, 4 bytové domy, 28 chatiek
  • dva kostoly (rímskokatolícky kostol ku cti Povýšenia sv. Kríža, rímskokatolícky kostol Panny Márie Sedembolestnej)
  • drevený amfiteáter

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná cesta, ktorá ide cez celú dedinu, je asfaltová. Tento asfaltový koberec bol natiahnutý v roku 1960 v smere Košické Oľšany - Rozhanovce - Budimír, položila ho Okresná správa ciest v Košiciach. V roku 1974 mali Rozhanovce na cestách a uliciach položeného viac ako 4 km asfaltového koberca .

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé osídlovanie bolo v neolite, bolo tu sídlisko bukovohorskej kultúry. Prvá písomná zmienka o obci je v donačnej listine kráľa Štefana V. v roku 1270 pod názvon Rozgun. O skoršom osídlení tejto lokality svedčia aj nálezy z mladšej kamennej doby a opevnená osada z bronzovej doby.

Obec je známa najmä bitkou pri Rozhanovciach, ktorá sa odohrala 15. júna 1312.

V roku 1850 tu sídlil služnovský úrad pre slovenské obce Abovsko-turnianskej župy.

Najstaršia známa zachovaná fotografia Rozhanoviec bola zverejnená v roku 1896 na Abovsko-turniaskej monografii. Na fotozábere je Soóvá kúria a v pozadí sa nachádza kostol aj zo starou vežou pred jej renováciou.

Vývoj počtu domov[upraviť | upraviť zdroj]

Rok 1828 1877 1892 1898 1900 1913 1919 1930 1940 1950 1961 1970
Počet domov 83 163 151 154 158 172 166 196 216 232 274 313

Historická architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Sedliacke obydlia:
Posledný sedliacky dom so slamenou strechou z 19. storočia bol zbúraný v roku 1970

Komenciášske obydlia: Donedávna bolo v Rozhanovciach osem komenciášskych domov. Tieto domy boli roztrúsené po celom Vyšnom konci na parcelách zemepánov. V týchto domoch žili 4 rodiny poľnohospodárskych robotníkov.

Rómske chatrče (Cigánske kuče): Rozhanovce mali aj tieto obydlia, žilo v nich rómske etnikum. Tieto „Cigánske kuče“, ako sa im zvyklo v Rozhanovciach hovoriť, sa nachádzali smerom ku Toryse na ceste do Hrašovíka. V roku 1972 boli tieto chatrče zrušené národným výborom. Národný výbor týmto obyvateľov vyplatil a umožnil im výstavbu nových domov v dedine.

Židovské obydlia: Židia začali od 2. polovice 19. storočia svoje opúšťať, predávať a sťahovali sa do Košíc. V roku 1942, keď boli Židia celoplošne vysťahovaní do lágrov, tak ich domy boli dané pod štátnu správu. V prítomnosti v obci už nie sú žiadne židovské obydlia.

Kostoly:
Pri výskume patrocínií na Slovensku sa zistilo, že v Rozhanoviach už v roku 1332 stál Gotický kostol.

Rímskokatolický kostol ku cti Povýšenia sv. Kríža

  • Dala ho postaviť šľachtičná Judita Soósy, rodená Kapy v roku 1770
  • Odborná komisia zaradila kostol v roku 1963 do tretej kategórie pamiatkovo chránených objektov.
  • Kostol bol od vzniku viac ráz renovovaný (1860, 1882, 1904, 19711975)
  • Je to barokový kostol

Rímskokatolícky Kostol Panny Márie Sedembolestnej

  • Výstavba kostola začala v roku 1991, bol vysvätený v roku 1994, od vtedy sa tam konajú bohoslužby

Jazyk a reč[upraviť | upraviť zdroj]

Nárečie Rozhanovčanov podľa dialektického členenia slovenského jazyka patrí do východoslovenského nárečia, juhozápadnej skupiny abovského nárečia. V dnešnej dobe už význam nárečia ustupuje pred znaloťou a uplatňovaním spisovného slovenského jazyka. Avšak v tomto nárečí sa prejavuje aj kus dávnej histórie a nemalo by sa na neho zabúdať.

Príklady nárečových slov: pľeban (kňaz, farár), kuršmid (zverolekár), hamovac (brzdiť), kalap (klobúk), funduš (pozemok), živan (zlodej), bigľajz (žehlička), firhang (záves, záclona), paľem ni! (pozri sa, aha), podz hev (poď sem), hyža (izba, dom) ...

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]