Rozhanovce

Rozhanovce
Nemáme slobodný obrázok z obce. Pomôžte Wikipédii a nahrajte ho.
Symboly obce
Základné údaje
Kraj	Košický
Okres	Košice-okolie
Región	Abov (Košice a okolie)
Poloha	48° 45' 00" 21° 21' 00"
Nadmorská výška	215 m n. m.
Rozloha	22,207 km²
Obyvateľov	2 241 (31. december 2010)
Hustota obyvateľstva	97 obyv./km²
Prvá písomná zmienka	1270
Nacionále
ŠÚJ	521931
EČV	KS
PSČ	044 42
Tel. predvoľba	0 55
Oficiálne adresy
Webstránka	rozhanovce.sk
Adresa	Obecný úrad Rozhanovce 044 42 Rozhanovce
E-mail	rozhanovce@zoznam.sk
Telefón	695 01 02
Fax	695 01 02
Starosta
Viktor Gazdačko (SDKÚ)
Zdroje údajov
MOŠ/MIS Informačný portál o mestách a obciach Slovenska

Rozhanovce sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

V Košickej kotline v doline Hyľovho potoka a Torysy leží obec Rozhanovce (Ruzgun 1270, Rozgun 1323, Rozhonow 1773). Archeológovia tu vykopali osídlenie z neolitu, sídlisko bukovohorskej kultúry a mohylový násyp z neskorej doby hallštadskej. Prvá písmoná zmienka o obci pochádza z roko 1270, keď obec prešla do majetku Rajnolda, ktorý sa stal zakladateľom rodu Rozgonyiovcov. V chotári obce Rozhanovce sa odohrala slávna bitka medzi Omodejovcami a Karolom Robertom (1312). Potom dedina patrila viacerým zemianskym rodom Kelčovcom (Kelcs), Šóšovcom (Sóos) Almášiovcom (Almássy), Zomboriovcom (Zombory). Rozhanovce pôsobili ako getho pre košických židov s rabinátom, lebo v Košiciach sa do roku 1840 židia nesmeli usadiť. V Rozhanovciach sídlil aj služnovský úrad pre slovenské obce v Abovsko-turnianskej župe (1850). V obci je rímskokatolícky barokový kostol postavený s použitím zvyškov gotického (14. stor.), renesančná kúria (17. stor.), ďalšie dve rokokové kúrie (18. stor.) a štyri klasicistické zemianske kúrie (18. a 19. stor.). Rodisko: maliar Leopold Horowitz (11. 1. 1838 – 16. 11. 1917).

Charakteristika

Rozhanovce sa nachádzajú približne 10 km od Košíc. Sú azda jednou z najväčších obcí v celom okolí. Nechýba jej škola, rad obchodov, hostincov, pošta, vlastná knižnica aj s kultúrnym domom, či zdravotné stredisko. Každoročne sa tu konajú folklórne abovské slávnosti, ktorými sa táto obec preslávila.

Momentálne prebieha výstavba spoločného kostola cirkvi evanjelickej a reformovanej a kostola grécko-katolíckej cirkvi.

Rodáci

• Leopold Horowitz (* 1838 – † 1917), slovenský maliar a portrétista židovského pôvodu.

Geografia

Rozhanovce sa rozprestierajú z menšej časti na rovinke a z väčšej časti na svahoch stúpajúcich od západu na východ. Najlepšia panoráma na obec je od západu.

Stavby v obci

• Infraštruktúra: Plynofikácia: áno, Vodovod obecný: áno, Kanalizácia a ČOV: áno
• Futbalové ihrisko
• Základná škola
• Počet druhov obydlia: 513 domov, 4 bytové domy, 28 chatiek
• Dva kostoly (Rímskokatolícky kostol ku cti Povýšenia sv. Kríža, Rímskokatolícky Kostol Panny Márie Sedembolestnej)
• v obci sa nachádza aj drevený Amfiteáter
• niekedy sa nachádzala aj banka (Slovenská sporiteľňa)

Základná škola

• Názov: Základná škola Rozhanovce
• Riaditeľ školy: Mgr. Ľuboš Takács, Zástupca riaditeľa: Mgr. Jarmila Findoráková
• Počet žiakov: 299 (151 chlapcov, 148 dievčat) (školský rok 2005/2006)
• Poštová adresa: Základná škola, SNP 121, 044 42 Rozhanovce
• Škola má rozsiahly dvor, veľkú záhradu, školské telovýchovné ihriská a teraz aj modernú telocvičňu, dostavanú koncom augusta 2005.
• Budova školy je veľký monoblok, ktorý má dve poschodia a suterén, vykurovanie je zaistené radiátormi. Je zo železobetónu a tehál, má sedlovú strechu pokrytú plechom.

Dejiny školy:

• Prvý Deň učiteľov rozhanovský učiteľský zbor oslávil 28. marca 1955
• Škola vznikla v mieste na bývalej Friedmanovej parcely po asanácií zchátralých budov.
• Budova školy bola dostavaná v roku 1960.
• Investor budovy bol odbor školstva ONV v Košiciach.
• K roku 1970 mala škola 13 učební.

Doprava

Hlavná cesta, ktorá ide cez celú dedinu, je asfaltová. Tento asfaltový koberec bol natiahnutý v roku 1960 v smere Košické Oľšany - Rozhanovce - Budimír, položila ho Okresná správa ciest v Košiciach. V roku 1974 mali Rozhanovce na cestách a uliciach položeného viac ako 4 km asfaltového koberca .

6. 12. 2007 bola celá Rybárska ulica vyasfaltovaná.

Dejiny

Prvé osídlovanie bolo v neolite, bolo tu sídlisko bukovohorskej kultúry. Prvá písomná zmienka o obci Rozhanovce bola zachytená v donačnej listine kráľa Štefana V. roku 1270 pod názvon Rozgun. O skoršom osídlení tejto lokality svedčia aj nálezy z mladšej kamennej doby a opevnená osada z bronzovej doby. Pri prechádzke Rozhanovcami na nás dýcha história aj dnes. Nevidno už Rozhanovský zámok, ani 9 panských kúrií, ale niektoré sú zachované aj dnes. V najzachovanejšej sídli obecný úrad.

Obec je známa najmä bitkou pri Rozhanovciach, ktorá sa odohrala 15. júna v roku 1312

Historické súvislosti a predohra bitky pri Rozhanovciach

Každý, kto chce poznať dobre dejiny Slovenska, po zániku Veľkomoravskej ríše odohrávali v uhorskom kráľovstve, by mal poznať významnú historickú udalosť, ktorou sa stala Bitka pri Rozhanovciach 15. júna 1312. Stretlo sa tu vojsko kráľa Karola Roberta z Anjou, posilnené o vojská spišských Sasov (kopijníkov), ktorí mali vytvorené vlastné spoločenstvo, rytierov Rádu johanitov a vojsko mesta Košíc proti magnátskemu rodu Omodejovcov, ktorí boli synmi nebohého palatína Omodeja Abu s podporou vojsk bývalého palatína, magnáta Matúša Čáka Trenčianskeho. Po smrti rodu Arpádovcov sa o uhorský trón začali usilovať viacerí významní záujemcovia. Bojovali oň neapolskí Anjouvci, českí Přemyslovci a rod Wittelsbachovcov. V počiatkoch súperili o uhorský trón najmä Václav (v Uhorsku známy ako Ladislava V.) a anjouvec Karol Róbert v rokoch (1301 – 1305). Po tom, ako sa Václav vzdal, sa o uhorský trón zaujímal aj nemecký vládca Oto III. (1308), ale ani ten sa v Uhorsku nepresadil. Ukázalo sa, že najschopnejším diplomatom a vyjednávačom zo všetkých bol Karol Róbert. Žiaľ Uhorsko sa týmito bojmi a nájazdmi veľmi vyčerpalo, lebo do sporov zasahovali aj miestni veľmoži, ktorí mali tiež svoje mocenské ambície. Takto vznikli niektoré územia, doslova enklávy, v ktorých si oligarchovia vládli neobmedzene, správali sa suverénne a najmä bohorovne, keďže kráľ bol ďaleko a nebolo bolo privysoko. Západné a stredné Slovensko suverénne ovládal najmä Matúš Čák Trenčiansky. Severné a východné Slovensko ovládali Omodejovci, ktorých viedol Omodej Aba. Medzi týmto územím bola zvláštna enkláva, ktorú ako svoje panstvo držal v moci krajinský sudca Štefan Ákoš a rod Ratoldovcov, osobitne magister Demeter a jeho synovec magister rytier Donč. Po tom, ako Karola Róberta na sneme v Pešti zvolila šľachta za kráľa (27. novembra 1308) a potom ho aj v Stoličnom Belehrade (Szekésfehérvári) korunovala svätoštefanskou korunou (27. august 1310), musel tento nový uhorský kráľ proti vzbúrencom Omodejovi aj Čákovi zasiahnuť. Karol Róbert sa dostal do konfliktu so šľachticom Matúšom Čákom (1310), keď ho zbavil postu palatína. Napriek tomu Matúš Čák Trenčiansky vedomý si svojej vojenskej sily tento titul používal. Dokonca roku 1311 zaútočil na hrad v Budíne, aj na sídlo panovníka, vyplienil kráľovské majetky aj majetok arcibiskupa. Bol to rozhodný a agresívny magnát, ktorý, ak si dovolil takéto gestá aj skutky, musel byť naozaj vojensky nesmierne schopným aj silným protivníkom. Uhorský kráľ Karol Róbert síce na Matúšove dŕžavy zaútočil, ale ten kráľove vojská poľahky odrazil (1311).

Bitka pri Rozhanovciach 15. júna 1312 s víťazstvom uhorského kráľa Karola Roberta

Zámienkou pre vojnu sa stal spor medzi rodom Omodejovcov a mestom Košice. Omodeja Abu, ktorý prešiel od kniežaťa Václava na stranu kráľa Karola Róberta, a ktorý práve pre kráľa získal mesto Košice, v jednej potyčke zabili košickí mešťania (5. 9. 131). Synovia Omodeja Abu, žiadali pomoc aj spravodlivý súd od kráľa. Lenže Karol Róbert bol výborný stratég a rozhodol sa spor využiť vo svoj prospech. Súd vyniesol rozsudok, ktorý veru Omodejovych synov nijako nemohol uspokojiť (3. 10. 131). Na jeho základe sa Omodejovci mali vzdať nárokov na Košice, kráľovi museli vrátiť Abovskú a Zemplínsku stolicu, na ktoré mali historický nárok, ale rozsudok ich prinútil vzdať sa aj baníckeho mesta Gelnice, Spišského hradu a niektorých ďalších kráľovských hradov. Rozsudok bol viac ponížením, než spravodlivým aktom. S tým sa Omodejovi synovia nechceli zmieriť. Prijali ho skôr formálne a nadviazali styky aj spojenectvo s Matúšom Čákom Trenčianskym. Logicky sa pripravovali na vojenskú odvetu. Začali tým, že v marci 1312 vyplienili okolie kráľovského mesta Blatný Potok (Sárospatak). Karol Róbert im to chcel hneď vyúčtovať a vydal sa proti Omodejovcom, ktorí sa stiahli na Šarišský hrad. Kráľ začal hrad obliehať (10. 4. 1312), ba časť posádky sa aj po pár týždňoch vzdala, ale nie veliteľ Šarišského hradu magister Demeter. Koncom mája 1312 sa kráľ s vojskom stiahol zo Šariša na Spiš, lebo sa dozvedel o vojsku, ktoré na pomoc Omodejovcom poslal Matúš Čák. Vojsko tvorilo 1 700 obrnených žoldnierov, ktorých viedol Aba Pekný nazývaný aj Aba Veľký. Kráľ Karol Róbert si zatiaľ na Spiši doplnil vojsko z radov spišských kopijníkov a najmä spišských Sasov (Nemcov). Vojsko Omodejovcov, doplnili oddiely Abu Pekného a vyrazili ku Košiciam, ktoré začali obliehať. Mali ctižiadosť pomstiť smrť otca, keďže vedeli, že vojsko mesta Košíc je zraniteľnejšie ako vojsko kráľovo. Ale kráľ sa s vojskom ihneď pohol popri Hornáde strategickému spojencovi – Košiciam na pomoc. Omodejovci prerušili obliehanie Košíc a vyrazili proti kráľovmu vojsku. Práve v piatok 15. júna 1312 sa obe vojská stretli pri dedine Rozhanovce, ktoré sú vzdialené od Košíc necelých desať kilometrov. Kráľ zaujal nevýhodné postavenie v údolí Torysy, zatiaľ čo jeho protivníci sa rozvinuli na úpätí kopca. Magister Demeter, ktorý velil čelnému oddielu omodejovských vojsk zaútočil na stred kráľovského vojska. Situácia kráľa bola kritická. Všetko nasvedčovalo tomu, že kráľ padne alebo padne prinajmenšom do zajatia. Omodejovci začali posilňovať stred bojovej zostavy, čím však oslabili vlastné krídla. Vtedy proti ľavému krídlu Omodejovcov vyrazili rytieri rádu johanitov ( v tom čase to boli v Uhorsku čo sa týka výzbroje a disciplíny najlepší vojaci), ktorí toto krídlo rozmetali a uľahčili stredu bojovej zostavy. Kráľovi navyše prišiel na pomoc aj oddiel Košičanov, ktorý napadol jedno z krídel Omodejovcov. Onedlho padol magister Demeter aj Aba Pekný, čo spôsobilo útek oddielu Matúša Čáka. Protiútok Karola pod zástavou johanitov (kráľovský zástavník Gurke padol v prvej časti bitky) následne rozhodol o osude bitky. Do bitky zasiahli od juhu aj vojská Košičanov a spišských Sasov. Zvýšil sa tak zmätok čím v radoch omodejovských vojsk, ktoré začali ustupovať. V bitke, ktorej bojovalo približne10 000 bojovníkov utrpelo väčšie straty síce kráľovské vojsko, ale straty Omodejovcov boli citeľnejšie. Okrem veliteľov Demetera a Abu Pekného padli aj Omodejovi synovia Mikuláš a Dávid, ale aj viacerí z omodejovskej rodiny. Bitka pri Rozhanovciach sa považuje za najväčšiu bitku rytierov od čias tatárskeho vpádu (1241). Po bitke Karol Róbert z Anjou skonfiškoval Omodejovcom rozsiahle majetky a ich najvernejším stúpencom: Samozrejme ich rozdal svojím najvernejším! Bitka skončila dlhoročnú vládu Abovcov na východnom Slovensku a bola aj začiatkom konca vlády Matúša Čáka Trenčianskeho na zvyšnom Slovensku.

V roku 1850 tu sídlil služnovský úrad pre slovenské obce Abovsko-turnianskej župy.

Rozhanovce sú rodiskom maliara-portrétistu Leopolda Horowitza

Najstaršia známa zachovaná fotografia Rozhanoviec bola zverejnená v roku 1896 na Abovsko-turniaskej monografii. Na fotozábere je Soóvá kúria a v pozadí sa nachádza kostol aj zo starou vežou pred jej renováciou.

Vývoj počtu domov

Rok	1828	1877	1892	1898	1900	1913	1919	1930	1940	1950	1961	1970
Počet domov	83	163	151	154	158	172	166	196	216	232	274	313

Historická architektúra

Sedliacke obydlia:
Posledný sedliacky dom so slamenou strechou z 19. storočia bol zbúraný v roku 1970

Komenciášske obydlia: Donedávna bolo v Rozhanovciach osem komenciášskych domov. Tieto domy boli roztrúsené po celom Vyšnom konci na parcelách zemepánov. V týchto domoch žili 4 rodiny poľnohospodárskych robotníkov.

Rómske chatrče (Cigánske kuče): Rozhanovce mali aj tieto obydlia, žilo v nich rómske etnikum. Tieto „Cigánske kuče“, ako sa im zvyklo v Rozhanovciach hovoriť, sa nachádzali smerom ku Toryse na ceste do Hrašovíka. V roku 1972 boli tieto chatrče zrušené národným výborom. Národný výbor týmto obyvateľov vyplatil a umožnil im výstavbu nových domov v dedine.

Židovské obydlia: Židia začali od 2. polovice 19. storočia svoje opúšťať, predávať a sťahovali sa do Košíc. V roku 1942, keď boli Židia celoplošne vysťahovaní do lágrov, tak ich domy boli dané pod štátnu správu. V prítomnosti v obci už nie sú žiadne židovské obydlia.

Kostoly:
Pri výskume patrocínií na Slovensku sa zistilo, že v Rozhanoviach už v roku 1332 stál Gotický kostol.

Rímskokatolický kostol ku cti Povýšenia sv. Kríža

• Dala ho postaviť šľachtičná Judita Soósy, rodená Kapy v roku 1770
• Odborná komisia zaradila kostol v roku 1963 do tretej kategórie pamiatkovo chránených objektov.
• Kostol bol od vzniku viac ráz renovovaný (1860, 1882, 1904, 1971 až 1975)
• Je to Barokový kostol

Rímskokatolícky Kostol Panny Márie Sedembolestnej

• Výstavba kostola začala v roku 1991, bol vysvätený v roku 1994, od vtedy sa tam konajú bohoslužby

Jazyk a reč

Nárečie Rozhanovčanov podľa dialektického členenia slovenského jazyka patrí do východoslovenského nárečia, juhozápadnej skupiny abovského nárečia. V dnešnej dobe už význam nárečia ustupuje pred znaloťou a uplatňovaním spisovného slovenského jazyka. Avšak v tomto nárečí sa prejavuje aj kus dávnej histórie a nemalo by sa na neho zabúdať.

Príklady nárečových slov:

pľeban (kňaz, farár), kuršmid (zverolekár), hamovac (brzdiť), kalap (klobúk), funduš (pozemok), živan (zlodej), biglajz (žehlička), firhang (záves, záclona), paľem ni! (pozri sa, aha), podz hev (poď sem), hyža (izba, dom) ...

Fotogaléria

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Externé odkazy

• História obce a genéza názvu a niekoľko fotiek
• Rozhanovce - Farnosť Sedembolestnej panny Márie
• Letecké zábery z Rozhanoviec