Peder

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°34′47″S 20°57′08″V / 48.579722°S 20.952222°V / 48.579722; 20.952222
Peder
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 182 m n. m.
Súradnice 48°34′47″S 20°57′08″V / 48.579722°S 20.952222°V / 48.579722; 20.952222
Rozloha 11,28 km² (1 128 ha) [1]
Obyvateľstvo 405 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 35,9 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1275
Starosta Jozef Holečko[3] (NEKA)
PSČ 044 05 (pošta Janík)
ŠÚJ 521868
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Adresa obecného
úradu
Peder 117,
044 05 Janík
E-mailová adresa ocupeder@post.sk
Telefón (055) 460 20 48
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Demonym: Pederčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Peder (v minulosti Pedrov, maď. Péder)[5] je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie v Košickom kraji, ktorá leží asi 5 kilometrov juhozápadne od Moldavy nad Bodvou a 3 kilometre severne od maďarskej štátnej hranice. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1275 a v roku 2009 tu žilo 410 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je situovaná v západnej časti Košickej kotliny, na náplavovom kuželi rieky Bodva. Stred obce leží na nížine v nadmorskej výške 182 metrov nad morom, no časť katastrálneho územia sa nachádza na abovskej časti Bodvianskej pahorkatiny. Najnižší bod katastrálneho územia leží vo výške 180 m nad morom, najvyšší bod je vo výške 272 m nad morom. Maďarská štátna hranica je od obce vzdialená asi 3 kilometre.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Cez katastrálne územie preteká rieka Bodva (povodie Tisy), juhozápadne od obce sa do nej vlieva rieka Ida, posledný ľavostranný prítok Bodvy na území Slovenska. Pri sútoku riek je aj najnižší bod katastrálneho územia - 180,9 m n. m.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Obec pozostáva z ôsmich ulíc, z toho tri sú slepé. Hlavnú komunikačnú líniu tvorí cesta III. triedy 050177, ktorá vedie cez obec v smere východ - západ. Ulice nie sú pomenované.

Výzor ulíc je daný charakterom zástavby, pričom prevažnú časť domov tvoria stavby postavené pred a tesne po druhej svetovej vojne. Niektoré sedliacke domy a zemepanské kúrie sú aj dnes v takmer pôvodnom stave. Siluetu obce pri pohľade z diaľky vytvárajú kostoly rímskokatolíckej a reformovanej cirkvi, juhovýchodnému okraju obce dominuje hydroglóbus v areáli PD. Vidiecky kolorit obce dokresľuje orechová alej tiahnúca sa na južnom a juhozápadnom okraji obce a ulicou v strede obce (severo - južný smer). Dominantou obce je gaštan rastúci na školskom dvore.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Pederi pochádza z roku 1275, kde sa obec spomína pod názvom Pudur. V roku 1317 sa už spomína aj miestny kostol. Postupne sa vyvinuli dve obce - Malý a Veľký Peder, ktoré neskôr splynuli do jedného celku. Peder bol istý čas aj sídlom slúžnovského okresu. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako maďarsko-nemecká so 799 obyvateľmi[6]. Štatistika z roku 1910 vykazovala už len 388 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti[7].

Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období niesla obec istý čas poslovenčený názov Pedrov, no od roku 1927 sa vrátila k pôvodnému názvu Péder[5]. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no po druhej svetovej vojne bola opätovne pričlenená k ČSR. V roku 1948 došlo k zmene názvu vypustením dĺžňa na Peder[5].

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol Mena Panny Márie
  • Pôvodne románsky kostol reformovanej cirkvi z 13. storočia (pôvodne katolícky), v minulosti viackrát prestavovaný
  • Rímskokatolícky kostol postavený v roku 1920
  • Nyormárkayovská kúria - majetok Nyormárkayovcov, bývalých vlastníkov obce, v súčasnosti súkromná rezidencia. Kúria sa nachádza v centrálnej časti obce, neďaleko školy a autobusovej zastávky
  • Vendéghyovská kúria - majetok Vendéghyovcov z neďalekých Hosťoviec (v minulosti Vendégi), v súčasnosti v súkromných rukách. Objekt leží v severozápadnej časti Pedera

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Pederi 382 obyvateľov, z toho bolo 310 maďarskej, 43 slovenskej, 1 českej a 28 inej národnosti.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Jozef Holečko je v zozname. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Pederčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. a b c MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. FÉNYES, Elek. Magyarország Geographiai Szótára. Pest : [s.n.], 1851. (maďarský)
  7. Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (maďarský)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]