Slanské Nové Mesto
| Slanské Nové Mesto | |
| obec | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Región | Abov (Košice a okolie) |
| Nadmorská výška | 221 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 30,25 km² (3 025 ha) |
| Obyvateľstvo | 502 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 16,6 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1332 |
| Starosta | Milan Diheneščík[2] (Smer-SD) |
| PSČ | 044 18 (pošta Kalša) |
| ŠÚJ | 522023 |
| EČV | KS |
| Tel. predvoľba | +421-55 |
| E-mailová adresa | slanome@stonline.sk |
| Telefón | (055) 696 85 18 |
|
Poloha obce na Slovensku
|
|
|
Poloha obce v rámci Košického kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Freemap.sk: mapa | |
|
Demonym: Slanskonovomešťan[3]
|
|
Slanské Nové Mesto (v minulosti Nové Mesto, maď. Szaláncújváros, Újváros)[4] je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Slanské Nové Mesto leží v južnej časti Slanských vrchov v nadmorskej výške 221 m n. m. Územie má charakter mierne kopcovitého terénu a intravilán obce obmývajú potoky Roňava a Slančík. V okolí obce prevládajú bukovo-dubové lesy a žije tu pestrá skladba flóry a fauny.
Dejiny [upraviť]
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1332. Predpokladá sa, že obec bola založená na kráľovskej pôde nemeckými kolonistami. Koncom 14. storočia sa dostala do vlastníctva šlachticov Lossonczyovcov a v 16. storočí prešlo do rúk Forgáchovcom.
Bývalé Slanské Nové Mesto ležalo v údolí potoka Roňava. Pravdepodobne výpadmi Turkov bolo zničené. Bývalá zničená obec bola väčším mestečkom, o čom svedčí aj miestna farská kronika. V 18. storočí bola obec opätovne založená pod názvom Uj-Város, ktorý s malou obmenou Újváros vydržal až do roku 1907, keď bol zmenený na Szaláncújváros[4].
V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako prevažne rusko-slovenská (resp. rusínsko-slovenská) so 489 obyvateľmi[5]. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Slanskom Novom Meste 531 obyvateľov, z toho bolo 356 Slovákov, 166 Maďarov a 9 Nemcov[6].
Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období sa používal úradne preložený názov Nové Mesto[4]. V roku 1948 došlo k doplneniu názvu obce podľa maďarského vzoru do podoby Slanské Nové Mesto[4].
Partnerské obce [upraviť]
Niekoľko obcí susediacich so Slanským Novým Mestom tvorí Slanský mikroregión (Blažice, Bohdanovce, Kalša, Nižný Čaj, Nový Salaš, Rákoš, Ruskov, Slančík, Slanec, Slanské Nové Mesto, Slanská Huta a Vyšný Čaj).
Politika [upraviť]
Obyvateľstvo [upraviť]
V súčasnosti má obec 502 obyvateľov, z ktorých je takmer 62% rímskokatolíkov, zvyšok tvorí gréckokatolíci, evanjelici a obyvatelia bez, resp. s nezisteným vierovyznaním.
Kultúra a zaujímavosti [upraviť]
Dominantou obce sú dva chrámy - gréckokatolícky Chrám svätého Ducha z roku 1868 a rímskokatolícky Kostol svätej Anny, postavený v roku 1992.
V 17. storočí bolo Slanské Nové Mesto známe výrobou drevených sudov. V 19. storočí zas prevádzkou mlyna a neskôr aj krčmou Fiálka, ktorá je dnes v prevádzke pod názvom Stodola na rázcestí.
Významní rodáci [upraviť]
- Michal Fedor, popredný predstaviteľ gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Jeho pamätná tabuľa je umiestnená na priečelí miestneho gréckokatolíckeho chrámu.
Hospodárstvo a infraštruktúra [upraviť]
Školstvo [upraviť]
V obci sídli jedna materská škola.
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Milan Diheneščík je v zozname. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Slanskonovomešťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online. (po slovensky)
- ↑ a b c d MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998. (po slovensky)
- ↑ FÉNYES, Elek. Uhorský geografický slovník (Magyarország Geographiai Szótára). Pešť : [s.n.], 1851. (po maďarsky)
- ↑ Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (po maďarsky)