Slanské Nové Mesto

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°37′52″S 21°31′22″V / 48.631111°S 21.522778°V
Slanské Nové Mesto
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov (Košice a okolie)
Nadmorská výška 221 m n. m.
Súradnice 48°37′52″S 21°31′22″V / 48.631111°S 21.522778°V
Rozloha 30,25 km² (3 025 ha)
Obyvateľstvo 502 (31. 12. 2011) [1]
Hustota 16,6 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Starosta Milan Diheneščík[2] (Smer-SD)
PSČ 044 18 (pošta Kalša)
ŠÚJ 522023
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
E-mailová adresa slanome@stonline.sk
Telefón (055) 696 85 18
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Demonym: Slanskonovomešťan[3]
Portal.svg Slovenský portál

Slanské Nové Mesto (v minulosti Nové Mesto, maď. Szaláncújváros, Újváros)[4] je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Obsah

Polohopis [upraviť]

Slanské Nové Mesto leží v južnej časti Slanských vrchov v nadmorskej výške 221 m n. m. Územie má charakter mierne kopcovitého terénu a intravilán obce obmývajú potoky Roňava a Slančík. V okolí obce prevládajú bukovo-dubové lesy a žije tu pestrá skladba flóry a fauny.

Dejiny [upraviť]

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1332. Predpokladá sa, že obec bola založená na kráľovskej pôde nemeckými kolonistami. Koncom 14. storočia sa dostala do vlastníctva šlachticov Lossonczyovcov a v 16. storočí prešlo do rúk Forgáchovcom.

Bývalé Slanské Nové Mesto ležalo v údolí potoka Roňava. Pravdepodobne výpadmi Turkov bolo zničené. Bývalá zničená obec bola väčším mestečkom, o čom svedčí aj miestna farská kronika. V 18. storočí bola obec opätovne založená pod názvom Uj-Város, ktorý s malou obmenou Újváros vydržal až do roku 1907, keď bol zmenený na Szaláncújváros[4].

V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako prevažne rusko-slovenská (resp. rusínsko-slovenská) so 489 obyvateľmi[5]. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Slanskom Novom Meste 531 obyvateľov, z toho bolo 356 Slovákov, 166 Maďarov a 9 Nemcov[6].

Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období sa používal úradne preložený názov Nové Mesto[4]. V roku 1948 došlo k doplneniu názvu obce podľa maďarského vzoru do podoby Slanské Nové Mesto[4].

Partnerské obce [upraviť]

Niekoľko obcí susediacich so Slanským Novým Mestom tvorí Slanský mikroregión (Blažice, Bohdanovce, Kalša, Nižný Čaj, Nový Salaš, Rákoš, Ruskov, Slančík, Slanec, Slanské Nové Mesto, Slanská Huta a Vyšný Čaj).

Politika [upraviť]

Obyvateľstvo [upraviť]

V súčasnosti má obec 502 obyvateľov, z ktorých je takmer 62% rímskokatolíkov, zvyšok tvorí gréckokatolíci, evanjelici a obyvatelia bez, resp. s nezisteným vierovyznaním.

Kultúra a zaujímavosti [upraviť]

Dominantou obce sú dva chrámy - gréckokatolícky Chrám svätého Ducha z roku 1868 a rímskokatolícky Kostol svätej Anny, postavený v roku 1992.

V 17. storočí bolo Slanské Nové Mesto známe výrobou drevených sudov. V 19. storočí zas prevádzkou mlyna a neskôr aj krčmou Fiálka, ktorá je dnes v prevádzke pod názvom Stodola na rázcestí.

Významní rodáci [upraviť]

  • Michal Fedor, popredný predstaviteľ gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Jeho pamätná tabuľa je umiestnená na priečelí miestneho gréckokatolíckeho chrámu.

Hospodárstvo a infraštruktúra [upraviť]

Školstvo [upraviť]

V obci sídli jedna materská škola.

Referencie [upraviť]

  1. Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
  2. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Milan Diheneščík je v zozname. Dostupné online.
  3. JÚĽŠ. Slanskonovomešťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online. (po slovensky)
  4. a b c d MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998. (po slovensky)
  5. FÉNYES, Elek. Uhorský geografický slovník (Magyarország Geographiai Szótára). Pešť : [s.n.], 1851. (po maďarsky)
  6. Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (po maďarsky)