Roňava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Roňava
Rieka
Sátoraljaújhely - Slovenské Nové Mesto - border.JPG
Rieka Roňava
Štáty Slovensko Slovensko,  Maďarsko Maďarsko
Okres Košice-okolie, Trebišov
Prameň v Slanských vrchoch
 - výška 465 m
Ústie do Bodrogu v Maďarsku
Dĺžka 51 km
 - Dĺžka toku na Slovensku 40,5 km
Povodie 499 km² (49 900 ha)
Prietok
 - priemerný 0,74 /s
Wikimedia Commons: Ronyva

Roňava (maď. Ronyva) je rieka na východe Slovenska, preteká územím okresov Košice-okolie a Trebišov. Je to pravostranný prítok Bodrogu, má celkovú dĺžku 51 km[1], z toho na území Slovenska 40,5 km (13,5 km úsek je slovensko-maďarská štátna hranica) a je tokom IV. rádu.

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v Slanských vrchoch, v podcelku Bogota, na juhozápadnom svahu Bogoty (856,4 m) v nadmorskej výške približne 465 m n. m..

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Spočiatku tečie na juh, najprv priberá ľavostranný prítok z oblasti Malého Okrúhleho vrchu, potom pravostranný prítok z lokality Vyšné košariská a opúšťa územie Slanských vrchov, východne od obce Slančík vstupuje do Podslanskej pahorkatiny (256,9 m n. m.).

Sprava priberá prítok vznikajúci pri kóte 357,8 m, zľava z oblasti Krčmárky a stáča sa na juhojuhovýchod. Preteká okrajom Slanského Nového Mesta, sprava priberá potok Slančík a stáča sa viac juhovýchodným smerom. Ďalej intenzívne meandruje, zľava priberá Jozefovský potok a tečie severne od obce Slivník. Výrazne esovito sa stáča, pričom sprava priberá svoj najvýznamnejší prítok Trebeľu, následne z tej istej strany aj Kuzmický potok a stáča sa na juh.

Preteká okrajom obce Kuzmice, z pravej strany priberá Parnovku a na krátkom úseku pokračuje na juhovýchod. Zľava priberá Koltajský kanál a Dringáčsky potok, opäť sa stáča severojužným smerom a preteká územím medzi obcami Lastovce a Kazimír. Pri obci Michaľany priberá z ľavej strany Lastovický kanál a z pravej strany významný prítok Izru. Potom priberá ľavostranný prítok vznikajúci juhozápadne od obce Veľaty a od hraničného kameňa XVIII 1 vytvára Roňava slovensko-maďarskú štátnu hranicu.

Rieka zároveň vytvára širokú Roňavskú bránu, ktorá oddeľuje Zemplínske vrchy na Slovensku od maďarskej časti. Pri Čerhove sa od napriameného koryta odpájajú dve meandrujúce ramená, najprv z pravej strany, (sem ústi prítok Hečka zľava), potom priberá tiež zľava Čerhovský potok a sprava sa oddeľuje druhé meandrujúce rameno (tvorí štátnu hranicu). Po spojení s vedľajším ramenom priberá ľavostranný Veľkotrniansky potok, potom maďarskú Bózsvu sprava a opäť ľavostranný Malotrniansky potok. Ďalej na cca 1 km úseku preteká územím Maďarska, vzápätí opäť tvorí štátnu hranicu a oddeľuje Slovenské Nové Mesto na ľavom brehu od maďarského mesta Sátoraljaújhely na pravom brehu a opúšťa územie Slovenska.

Južne od Slovenského Nového Mesta sa rieka rozvetvuje, pričom ľavé rameno tečie na východ a do Bodrogu ústi južne od obce Borša v nadmorskej výške 94,3 m n. m. (najnižší bod Slovenska). Hlavné koryto Roňavy pokračuje na juhozápad, následne na juh a do Bodrogu sa vlieva na území Maďarska severovýchodne od mesta Sárospatak.

Povodie Roňavy podľa prítokov (v smere toku)[upraviť | upraviť zdroj]

Roňava (P - pravostranný prítok, Ľ - ľavostranný prítok)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.rieka.sk/abecedny-zoznam-riek-na-slovensku-a-dlzka-vodneho-toku/ zoznam riek

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]