Laborec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Laborec
Rieka
Strazske Laborec 02.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Zdrojnica Nízke Beskydy
 - výška 682 m
Ústie Latorica
Dĺžka 129 km
Povodie 4 522,5 km² (452 250 ha)
Prietok
 - priemerný 54,5 /s
 - maximálny 457 /s
 - minimálny 0,49 /s
Wikimedia Commons: Laborec

Laborec je slovenská rieka dlhá 129 km. Je symbolom regiónu Zemplín, keďže je riekou, ktorá preteká takmer celým jeho územím zo severu na juh.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pomenovanie rieky má základ lab, ktorého pôvod je v indoeurópskom albh, s významom biely. To znamená bielu, svetlú rieku, podobne ako napríklad Labe. To dosvedčuje prastaré slovanské osídlenie.

Podľa Melicha je názov Laborec odvodený z turecko-bulharského Albars, z čoho by podľa neho bolo v bulharsko-slovenskom bolo Lobors alebo Labors, z neho staromaďarsky Laborzsu alebo Laborszu, potom Laborc, s obmenami Laborc, Labruc, Labrac. Z maďarčiny podľa neho prešlo meno do slovenčiny a ukrajinčiny vo forme Laborca. Jeho význam by teda bol „hrdinský pardál“.

Podľa povesti (autor Anonymova kronika) je rieka pomenovaná po slovanskom (bielo-chorvátskom, rusínskom) veľmožovi Laborcovi, ktorý vládol v 9. storočí Užhorodu.

Tok[upraviť | upraviť zdroj]

 Laborec pramení v Nízkych Beskydách na území Slovenska v nadmorskej výške 682 m n. m. a je dlhý 129 km. Priberá prevažne ľavostranné, pomerne rozvinuté prítoky Výravu, Udavu a Cirochu, s ktorými nad Humenným spolu vytvárajú vejár tokov. Ďalej rieka obteká pohorie Vihorlat a prechádza do nížiny, kde zmierňuje svoj sklon. Po dlhšom bezprítokovom úseku sa zlieva s veľkým ľavostranným prítokom Uhom, ktorého väčšia časť povodia sa nachádza v Zakarpatskej Ukrajine (1 613 km², čo je 61%).

Zaujímavý je aj historicky zdokumentovaný posun toku rieky zo smeru, ktorý tvorili obce postavené popri rieke pod Strážským, ako Pusté Čemerné a Lesné. Tok rieky sa presunul po stáročia o niekoľko kilometrov na východ do súčasnej podoby.

Povodie[upraviť | upraviť zdroj]

Plocha povodia Laborca je 4 522,5 km², pričom na ľavostranné povodie pripadá 4 076,7 km² a na pravostranné 445,8 km². Je to podmienené morfológiou povodia a tým, že prijíma väčší ľavostranný prítok Uh, ktorý svojou plochou podstatne zväčšuje ľavostranné povodie. Ďalej aj tým, že na pravej strane Laborca si vytvoril koryto skoro rovnobežne tečúci tok Ondava.Laborec od Stražského až do svojho ústia je celoročne splavný vhodný na nenáročnú vodnú turistiku. Úsek z Radvane nad Laborcom do Humenného a ďalej do Strážskeho je vodácky zaujímavejší. Na jeho splavenie je potrebných aspoň 80 cm na vodočte v Koškovciach. Na splav z Humenného je potrebných aspoň 125 cm na vodočte v Humennom. V blízkosti rieky pôsobí požičovňa lodí, ktorá organizuje výlety na rieke Laborec a na blízkej rieke Ondava.

Povodne[upraviť | upraviť zdroj]

Laborec, Čierna voda a Uh zaplavovali severovýchodnú časť Východoslovenskej nížiny. Pri výskyte väčších zrážok na Vihorlate voda obtekala Čiernou vodou a Sobraneckým potokom do Senianskej depresie a spôsobovala záplavy. Aj rieka Uh sa pravidelne rozvodnila a na celé týždne ba aj mesiace zaplavila Seniansku depresiu. Voda na senianskych lúkach niekedy vystupovala až na 3,0 m a vytvárala obrovskú jazernú plochu dlhú až 12 km a širokú až 5 km vtedy známu pod názvom „Východoslovenské more“. Pri veľkých povodniach v roku 1924 bola zaplavená celá obec Senné. Kostol, ktorý stojí na najvyššom mieste tejto lokality, bol zaplavený až do výšky jedného metra. Celá táto lokalita bola popretkávaná meandrami, slepými ramenami a obklopená blatami a močiarmi. Bol to raj pre migrujúce kŕdle vtákov. Medzi Ondavou a Laborcom tečie potok Duša. Ešte pred dvoma storočiami to bola rieka, ktorá pri povodniach zalievala územie medzi Ondavou a Laborcom.

Problém veľkých vôd sústreďoval pozornosť už dávno. Bolo to spôsobené pravidelnými záplavami značného rozsahu územia, ktoré často spôsobovali veľké škody. Je preto pochopiteľné, že aj prvé hydrologické štúdie boli zamerané na oblasť výskytu veľkých vôd. Medzi prvými takýmito bola komplexná štúdia vypracovaná v roku 1935 Štátnym hydrologickým ústavom T. G. Masaryka v Prahe - Podbabe pod názvom Hydrologická štúdia o režime veľkých vôd na Bodrogu a jeho prítokoch. Vychádzala z protokolu zo dňa 27. mája 1932 spísaného pri preskúšaní projektu úpravy rieky Laborec a Čierna voda, kde bolo Hydrologickému ústavu nariadené vypracovať štúdiu týkajúcu sa úpravy týchto riek s ohľadom na účinok projektovanej nádrže na „Blatách“. K stanoveniu kulminačných prietokov boli použité údaje o pozorovaní vodných stavov, ktoré boli na niektorých miestach k dispozícii už z konca 19. storočia. Pretože až po roku 1929 boli vykonané hydrometrické merania pri vyšších vodných stavoch v niektorých staniciach, bolo možné na základe nich lepšie odhadnúť kulminačné prietoky. V uvedenej štúdii boli spracované 4 najväčšie povodne, ktoré sa na Bodrogu vyskytli a to: v máji 1902, apríli 1907, auguste 1913 a októbri 1926, ďalej povodne z marca a októbra 1931 a apríla 1932. V tom čase boli v prevádzke vodomerné stanice na Latorici v Mukačeve a Čope (patrili do ČSR v rámci Zakarpatskej Ukrajiny), na Uhu v Užhorode a Perečine, na Laborci v Humennom a Michalovciach, na Ondave v Horovciach a na Bodrogu v Strede nad Bodrogom. O jednej z častých povodní bol i návrh z čias Československej republiky.

Zápis z obdobia prvej Československej republiky z rokovania národného zhromaždenia v súvislosti s povodňami na rieke Laborec v okolí Humenného opisuje veľkosť a zásahy v čase povodní.

Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1933. III. volební období. 9. zasedání.

Tisk 1144. Návrh senátorov Stodolu, dr ing. Bottu, Šelmeca a druhov na poskytnutie pomoci postihnutým povodňou na Slovensku.

Ze Slovenska dochádzajú zprávy o velkých škodách, ktoré boly tam spôsobené v týchto dňoch veľkými zátopami. Po veľkých lejakov a prietržiach mračien nad celým Zemplínskom boly okresy medzilaborský, sninský a humenský postihnuté katastrofálnou povodňou. Rieky Laborec a Siroka sa v niekoľko hodinách nebezpečne rozvodnily a zaplavily celé okolie. U Humenného, kde sa rieky slievajú, vzniklo jazero v okruhu 2 až 3 kilometrov, uprostred ktorého stojí od sveta odtrhnutá obec Lackovce. Do obcí Kožkovce, Hankovce a Lubiš nie je vôbec prístupu. Rieka Laborec má v Michalovciach 6.30 metrov nad normálom. Predmestie Michaloviec Štrajňany je pod vodou a tamojší sirotčinec musel byť vyprázdněn. Všade majú pohotovosť a záchrannú službu konajú hasiči a četníctvo. V Michalovciach bola zalarmovaná i vojenská posádka. Voda berie ploty, stromy atď. Hmotné škody sú značné. Postíhnutí nachádzajú sa týmto ve veľmi svizelnej situácii. Vzhladom k tomu navrhujú podpísaní:Slávny senáte, ráč sa usniesť:

Vláde sa ukláda:

  • 1. aby nariadila bezodkladné vyšetrenie škôd spôsobených povodňou a zátopami v dňoch 5. a 6. novembra t. r.;
  • 2. aby dľa výsledkov šetrenia poskytnutá bola postíhnutým núdzová podpora a pomoc na odčinenie škôd povodňou spôsobených;
  • 3. aby prevedené boly z verejných prostriedkov potrebné úpravy na zmienených riekách.

Finančně zaťaženie vzniklé týmto návrhom nech je hradené z položiek rozpočtu k účelu tomu určených. V Prahe, dňa 15. novembra 1933.Stodola, dr ing. Botto, Šelmec, dr Havelka, Foit, Donát, Sehnal, dr Bačinský, Stržil, dr Krno, Dresler, Chlebounová, Ušák, dr Rozkošný, Hrubý, Šimonek. Zdroj: http://slowo.sk/2010/05/Povodnova-situacia-na-Slovensku/

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]