Čertižnianka
| Čertižnianka | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Medzilaborce |
| Obec | Čertižné |
| Prameň | Laborecká vrchovina |
| - poloha | Čertižné |
| - výška | 688 m |
| - súradnice | 49°23′09″S 21°49′29″V / 49,3858°S 21,8248°V |
| Ústie | Laborec |
| - poloha | Čertižné, Laborecká vrchovina, Medzilaborecká brázda |
| - výška | 426 m |
| - súradnice | 49°20′52″S 21°49′32″V / 49,3479°S 21,8256°V |
| Dĺžka | 5,2 km |
| Rád toku | VI. |
| Hydrologické poradie | 4-30-03-2908 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čertižnianka[1] je potok v severnej časti regiónu Zemplín, v severnej a centrálnej časti obce Čertižné v okrese Medzilaborce v Prešovskom kraji. Je ľavostranným prítokom Laborca, ktorý v súčasnosti po vodohospodárskych úpravách začiatkom 20. storočia ústi do Latorice; má dĺžku 5,2 km. Je vodným tokom VI. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-30-03-2908. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Laborecká vrchovina a v dolnej časti toku v oblasti zaústenia geomorfologický podcelok Medzilaborecká brázda.[2]
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v nadmorskej výške 688 m n. m. v lesnom extraviláne, v severnej časti obce Čertižné, 340 m juhovýchodne od slovensko-poľskej štátnej hranice, v okrese Medzilaborce, v geomorfologickom celku Laborecká vrchovina.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Tečie juhovýchodojužným smerom lesným extravilánom, v nadmorskej výške 572 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, tečie po východnom úpätí vrchu a lesa Fujov s nadmorskou výškou 667 m n. m., v nadmorskej výške 523 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, mení smer na juh, preteká lesom a pasienkom Hlboká dolina, preteká lesným priestorom, ktorý sa mení na kombináciu lesa a trvalého trávneho porastu, v nadmorskej výške 493 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok a tesne poniže vo výške 492 m n. m. pravostranný bezmenný prítok, mení smer na juhozápadojuh, s poklesom spádu meandruje, ľavým brehom obmýva úpätie pasienka Pod horou, v nadmorskej výške 457 m n. m. pri hospodárskom stredisku farmy vteká do intravilánu obce Čertižné, mení smer na juh a v nadmorskej výške 426 m n. m. ústi do Laborca, ako jeho ľavostranný prítok.[3] Čertižnianka má štyri bezmenné prítoky.[4][5][6]
Pramení a preteká hornou a strednou časťou toku v lesnom extraviláne obce Čertižné a dolnou časťou toku vrátane ústia v intraviláne obce Čertižné v okrese Medzilaborce, v geomorfologickom celku Laborecká vrchovina a v dolnej časti toku v oblasti zaústenia v geomorfologickom podcelku Medzilaborecká brázda.[7]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Hydronymum Čertižnianka, má pôvod v názve obce Čertižné, ktorý reflektuje miestnu nárečovú podobu výslovnosti názvu obce (1773 Czertissne, štandardizované od 1927 Čertižné). Z toponyma Čertižné rozšírením o formant -ianka bolo utvorené jednoslovné hydronymum ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii. V štandardizačnom procese hydronyma v zmysle regulatívu hierarchickej postupnosti názvu bola uprednostnená podoba Čertižnianka pred očakávanou systémovou podobou Čierťažnianka.[8] Hydronymum Čertižnianka bolo štandardizované v roku 1975.
Názov obce Čertižné má pôvod v pôvodnom význame apelatíva čierťaž v stredovekej slovenčine pôda získaná vyklčovaním lesa, čo bol v stredoveku veľmi častý identifikačný prvok pri opise pozemkov, resp. pri opise priebehu ich hraníc v lesnom priestore. Apelatívum čierťaž získalo pozdejšie i posunutý význam a to hraničná čiara, hranica. Motivantom pomenovacieho procesu v čase pomenovania obce bol charakteristický výskyt čierťaží v severnom priestore pomenúvanej obce – historickej stredovekej uhorsko-poľskej štátnej hranice. Zo slovného základu apelatíva čierťaž bol v slovenskom stredovekom jazykovom prostredí utvorený jednoslovný nepredponový názov obce ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii; toto apelatívum je v súčasnej slovenčine vysunuté na okraj slovnej zásoby;[9] porovnaj aj hydronymá napr. Čierťaž (prítok Lehotského potoka), Čierťaž (prítok Zázrivky), Čierťažský potok (prítok Kruhovského potoka), Čierťažský potok (prítok Zbojského potoka).[10][11]
Najstarší doložený písomný záznam názvu obce Čertižné je z roka 1431.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-11-29).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-11-29].
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 54, 59. ISBN 80-85164-17-5.
- ↑ Priebeh vodného toku Čertižnianka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-11-28].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 18, 31. Bratislava 1976. 79-002-76.
- ↑ Geografické názvy okresu Humenné A32. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1423/1993 z 28.7.1993. 121 s. S. 19, 91, 93, 103. ISBN 80-85672-05-7.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 133. 079-902-87 NVA.
- ↑ VALENTOVÁ, Iveta. Lexika slovenských terénnych názvov. 1. vyd. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, 2018. 220 s. ISBN 978-80-89607-69-3. S. 107-110.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 67,68,112,133,141.
- ↑ čierťaž. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok 1, A-J. Bratislava : Veda, 1991. 7 zv. (535 s.) Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1. S. 214, 215.
- ↑ KRAJČOVIČ, Rudolf. Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (7). In: KRAJČOVIČ, Rudolf. Kultúra slova. Bratislava, Martin : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV a Jazykovedný odbor Matice slovenskej, 2008, roč. 42, č. 1. S. 93.