Jedľovec (prítok Strednej)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jedľovec
prameň
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Medzilaborce
Obec Čabiny, Radvaň nad Laborcom
Prameň Čabiny
 - poloha Suchý Jedľovec
 - výška 373 m
 - súradnice 49°09′17″S 21°53′24″V / 49,1546°S 21,8901°V / 49.1546; 21.8901
Ústie Stredná
 - poloha Radvaň nad Laborcom
 - výška 239 m
 - súradnice 49°07′31″S 21°54′24″V / 49,1254°S 21,9068°V / 49.1254; 21.9068
Dĺžka 3,0 km
Rád toku VI.
Číslo hydronyma 4-30-03-2584
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jedľovec[1] je potok v regióne Horný Zemplín v Prešovskom kraji v okrese Medzilaborce (okres) na území obcí Čabiny a Radvaň nad Laborcom. Je ľavostranným prítokom Strednej v povodí Laborca. Nachádza sa v geomorfologickom celku Laborecká vrchovina.[2][3] Má dĺžku 3,0 km.[4]

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v nadmorskej výške 373 m n. m. v južnej časti územia obce Čabiny na juhozápadnom svahu vrchu a lesa Suchý Jedľovec so 461 m n. m. v lesnom extraviláne v okrese Medzilaborce v Prešovskom kraji.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa tečie juhovýchodným smerom cez les Nad Žrebiačom, stáča sa na juh, v 313 m n. m. opúšťa územie obce Čabiny a vteká na územie obce Radvaň nad Laborcom, preteká cez pasienok Dielce. V 282 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, v 270 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok pritekajúci z lesa Ráztoky, pravým brehom obmýva úpätie lesa a pasienka Nad Ruškovom, v 268 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, v 254 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok pritekajúci z lesa a pasienka Nové Lazy. Pokračuje v juhovýchodnom smere tečúc rovnobežne s cestou, ľavým brehom obteká les Úbočie, v 240 m n. m. podteká cestu a hneď v 239 m n. m. v zmiešanom lesnom a poľnohospodárskom extraviláne v južnej časti územia obce Radvaň nad Laborcom ústi do vodného toku Stredná v povodí Laborca ako jej ľavostranný prítok.[5][6] Pramení a preteká svojim horným tokom na území obce Čabiny, ďalej preteká a ústi na území obce Radvaň nad Laborcom. Nemá dôležitejší prítok.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku má pôvod v druhom člene názvu vrchu Suchý Jedľovec. Potok pramení na svahu vrchu Suchý Jedľovec v južnej časti obce Čabiny. Pôvodný význam druhého člena bol priestor s hromadným výskytom druhu ihličnatého stromu jedľa, latinsky Abies, ktorého slovný základ bol rozšírený formantom -ov-ec podobne ako jelšovec, hlohovec, bukovec, hrabovec, čím získal charakter toponymického apelatíva. Druhý člen názvu vrchu, čiže Jedľovec, bol prenesený bez zmeny na vodný tok ako jednočlenné hydronymum.[7][8] Hydronymum Jedľovec bolo štandardizované v roku 1976.[9] V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Jedľovec nie je jedinečným názvom (november 2023).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-11-25]. [https:// www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf Dostupné online.]
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-11-23]
  3. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 133-137, 192. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  4. Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 52, 64. Bratislava 1990. ISBN 80-85164-17-5.
  5. Priebeh vodného toku Jedľovec (prítok Strednej) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-11-28].
  6. Geografické názvy okresu Humenné A32. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-1423/1993 z 28.7.1993. Bratislava 1993. 121 s. S. 17, 18, 54, 92, 101, 105. ISBN 80-85672-05-7.
  7. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (19). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2010, ročník 44, č. 1, ISSN 0023-5202. S. 21-23. Dostupné online [3] [cit. 2023-11-26.]
  8. Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
  9. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 51. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).