Zemplín (slovenský región)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zemplín

Zemplín je slovenský región zodpovedajúci územiu Zemplínskej župy spred roku 1918, ktoré pripadlo Česko-Slovensku, alebo častejšie územiu Zemplínskej župy z rokov 1918 – 1922.

Dejiny od roku 1918[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa územie Zemplína rozdelilo medzi Česko-Slovensko a Maďarsko. Zemplínska župa sa na Slovensku spojila so slovenskou časťou Užskej župy. Súčasťou Užskej župy na Slovensku bol takmer celý okres Sobrance a východná polovica okresu Michalovce. V súčasnosti sa teda aj toto územie bývalej Užskej župy pokladá za súčasť Zemplína a označuje sa niekedy ako mikororegión Sobrance.

Táto rozšírená Zemplínska župa 1.1.1923 zanikla a stala sa súčasťou Košickej (veľ)župy. Roku 1928 bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené.

Počas 2. svetovej vojny sa južná časť slovenského Zemplína stala súčasťou Maďarska a bola pripojená k maďarskej Zemplínskej (Zemplén) a Užskej (Ung) župe. Po skončení vojny boli obnovené predvojnové hranice medzi ČSR a Maďarskom. Na Slovensku je územie Zemplína rozdelené medzi Prešovský kraj a Košický kraj.

V regióne Zemplína (na Slovensku) dnes žije asi 430 000 obyvateľov.

Horný a Dolný Zemplín[upraviť | upraviť zdroj]

Zemplín býva v turistických materiáloch a mapách často rozdelený na Horný Zemplín a Dolný Zemplín. Do Horného Zemplína patria okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov a Vranov nad Topľou, do Dolného Zemplína okresy Michalovce, Sobrance a Trebišov.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský Zemplín patrí medzi najchudobnejšie regióny na Slovensku, s vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou podpriemernou mzdou. Najvýznamnejšími centrami zamestnanosti sú Humenné, Michalovce a Vranov nad Topľou.

Turistický ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Hrady[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]