Michalovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°44′57″S 21°54′05″V / 48.749167°S 21.901389°V / 48.749167; 21.901389
Michalovce
mesto
Slovakia Town Michalovce 2.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Michalovce
Región Zemplín
Rieka Laborec
Nadmorská výška 114 m n. m.
Súradnice 48°44′57″S 21°54′05″V / 48.749167°S 21.901389°V / 48.749167; 21.901389
Rozloha 52,81 km² (5 281 ha) [1]
Obyvateľstvo 39 719 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 752,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1244
Primátor Viliam Zahorčák[3] (SMER-SD, KDH)
PSČ 071 01
ŠÚJ 522279
EČV MI
Tel. predvoľba +421-56
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Michalovce
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.michalovce.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Michalovčan[4]
Portal.svg Slovenský portál
Gréckokatolícky chrám
Michalovce
Zemplínske múzeum

Michalovce (maď. Nagymihály, nem. Großmichel, rómsky Mihaľa, jidiš Michajlovec alebo Mychajlovyc, ukr. Михайлівці) sú okresné mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Toto hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum okresu i Zemplína sa nachádza v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na brehoch rieky Laborec, v nadmorskej výške 114 m. Mesto je vzdialené 50 km na východ od Košíc a 30 km od ukrajinského pohraničného mesta Užhorod. Na východ od Michaloviec na nachádza vodná nádrž Zemplínska šírava. Počet obyvateľov k dátumu 1.1.2014 je 40 025 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Počas sťahovania národov sa v okolí usadila časť slovanských kmeňov, ktoré prechádzali pozdĺž Laborca Zemplínom. Na ochranu proti nepriateľom vybudovali hlinený Zemplínsky hrad, obohnaný priekopami a valmi, ktorý sa stal politickým centrom zemplínskeho komitátu. Neoficiálna správa o Michalovciach pochádza z 11. storočia, keď sa v roku 1056 spomína kráľovský palatín Rajnold (Rado), syn grófa Wencellina[5], ktorého syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce. Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael). Prvá hodnoverná správa o Michalovciach pochádza až z roku 1244 ako "Possesio Mihal". Ďalej sa spomína rok 1273, kedy Jágerská kapitula dekrétom ustanovila za strážcu hradu Tubul Štefana Veľkého. V tomto dekréte je spomínaný i gróf Jakov (Iakou) nemeckého pôvodu (z Bavorska).

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001:

  • Slováci – 94,57 %
  • Rómovia – 2,24 %
  • Česi – 0,73 %
  • Ukrajinci – 0,47 %
  • Maďari – 0,33 %
  • Rusíni – 0,29 %
  • a iní[6]

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa budova stáleho divadla nenachádza, napriek tomu mesto navštevuje mnoho divadelných súborov, ktorých predstavenia sa uskutočňujú v Mestskom kultúrnom stredisku. V meste pôsobí aj miestne ochotnícké divadlo Pri fontáne.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického kaštieľa šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu,naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

V meste je gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1771, rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z r. 1313, gréckokatolícky Chrám Svätého Ducha v neobyzantskom slohu z roku 1935 a gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky na Vrboveckej ulici. V posledných rokoch sa vybudovali i väčšie obchodné centrá ako Zemplín a Michalovce. V súčasnosti sa pracuje na novej autobusovej stanici, ktorá sa nachádza pri želežničnej stanici. Medzi tunajšie pýchy patrí aj dobudovaný, resp. zrekonštruovaný futbalový štadión MFK Zemplín Michalovce.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Barokovo-klasicistický kaštieľ rodu Sztáray. Dnes sídlo Zemplínskeho múzea. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30-tych rokoch 19. storočia. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy z 9 - 11 storočia, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Mestský park sa nachádza v centre mesta na Ulici kpt. Nálepku. Park študentov sa nachádza v centre mesta na ulici Obchodnej. Park "Kerta" sa nachádza v centre mesta na Kostolnom námestí.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Budova Gymnázia P. Horova v Michalovciach

V meste sa nachádza aj najstaršie gymnázium na východ od Slanských vrchov, založené v roku 1922, pomenované po jeho absolventovi – národnom umelcovi, básnikovi Pavlovi Horovovi. Medzi absolventov patria Marián Čalfa – politik, Jozef Činčár – generál letectva, Michal Maheľ – geológ, Belo Polla – archeológ, Jozef Puškáš – prozaik, Jozef Tomko – kardinál a mnohí iní. Taktiež v ňom pôsobilo mnoho vynikajúcich pedagógov ako Július Barč-Ivan, Emanuel Böhm, Július Činčár, Štefan Hlaváč a Šimon Čižmár.

V súčasnosti na gymnáziu študuje vyše 900 študentov, ktorí si môžu vybrať zo 4 zameraní.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Michalovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Notitia topographica, Anton Szirmay, politica inclyti comitatus Zempléniensis, Budapešť 1803
  6. http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440807&lstObec=522279

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]