Michalovce
| Michalovce | |
| mesto | |
 |
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Michalovce |
| Región | Zemplín |
| Rieka | Laborec |
| Nadmorská výška | 114 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 52,81 km² (5 281 ha) |
| Obyvateľstvo | 39 940 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 756,3 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1244 |
| Primátor | Viliam Záhorčák (SMER-SD) |
| PSČ | 071 01 |
| ŠÚJ | 522279 |
| EČV | MI |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
  Poloha mesta na Slovensku
|
|
 Poloha mesta v rámci Košického kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Michalovce | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.michalovce.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
|
Demonym: Michalovčan[2]
 Slovenský portál |
|
Michalovce (maď. Nagymihály, nem. Großmichel, rómsky Mihaľa, jidiš Michajlovec alebo Mychajlovyc, ukr. Михайлівці) sú okresné mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Toto hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum okresu i Zemplína sa nachádza v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na brehoch rieky Laborec, v nadmorskej výške 114 m Mesto je vzdialené 50 km na východ od Košíc a 30 km od ukrajinského pohraničného mesta Užhorod. Na východ od Michaloviec na nachádza vodná nádrž Zemplínska šírava.
Dejiny [upraviť]
Počas sťahovania národov sa v okolí usadila časť slovanských kmeňov, ktoré prechádzali pozdĺž Laborca Zemplínom. Na ochranu proti nepriateľom vybudovali hlinený Zemplínsky hrad, obohnaný priekopami a valmi, ktorý sa stal politickým centrom zemplínskeho komitátu.
Prvá správa o Michalovciach pochádza z 11. storočia, keď sa v roku 1056 spomína kráľovský palatín Rajnold (Rado), syn grófa Wencellina[3], ktorého syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce. Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael). Ďalej sa spomína rok 1273, kedy Jágerská kapitula dekrétom ustanovila za strážcu hradu Tubul Štefana Veľkého. V tomto dekréte je spomínaný i gróf Jakov (Iakou) nemeckého pôvodu (z Bavorska).
Obyvateľstvo [upraviť]
Etnické zloženie obyvateľstva [upraviť]
Etnické zloženie obyvateľstva podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001:
- Slováci – 94,57 %
- Rómovia – 2,24 %
- Česi – 0,73 %
- Ukrajinci – 0,47 %
- Maďari – 0,33 %
- Rusíni – 0,29 %
- a iní[4]
Náboženské zloženie obyvateľstva [upraviť]
- rímskokatolíci – 53,92 %
- gréckokatolíci – 19,65 %
- bez vyznania – 9,73 %
- pravoslávni – 5,19 %
- evanjelici a. v. – 2,76 %
- a iní
Kultúra a zaujímavosti [upraviť]
Divadlo [upraviť]
V meste sa budova stáleho divadla nenachádza, napriek tomu mesto navštevuje mnoho divadelných súborov, ktorých predstavenia sa uskutočňujú v Mestskom kultúrnom stredisku.
Múzeá [upraviť]
Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického kaštieľa šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu,naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.
Stavby [upraviť]
V meste je gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1771, rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z r. 1313 aj gréckokatolícky Chrám Svätého Ducha v neobyzantskom slohu z roku 1935. V poslednej dobe sa v meste výrazne pracuje na nových obchodných centrách, konkrétne City Center a obchodný dom Zemplín.
Pamiatky [upraviť]
Barokovo-klasicistický kaštieľ rodu Sztáray. Dnes sídlo Zemplínskeho múzea. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30-tych rokoch 19. storočia. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.
Parky [upraviť]
Mestský park sa nachádza v centre mesta na Ulici kpt. Nálepku. Park študentov sa nachádza v centre mesta na ulici Obchodnej. Park "Kerta" sa nachádza v centre mesta na Kostolnom námestí.
Školstvo [upraviť]
V meste sa nachádza aj najstaršie gymnázium na východ od Slanských vrchov, založené v roku 1922, pomenované po jeho absolventovi – národnom umelcovi, básnikovi Pavlovi Horovovi. Medzi absolventov patria Marián Čalfa – politik, Jozef Činčár – generál letectva, Michal Maheľ – geológ, Belo Polla – archeológ, Jozef Puškáš – prozaik, Jozef Tomko – kardinál a mnohí iní. Taktiež v ňom pôsobilo mnoho vynikajúcich pedagógov ako Július Barč-Ivan, Emanuel Böhm, Július Činčár, Štefan Hlaváč a ďalší.
V súčasnosti na gymnáziu študuje vyše 900 študentov, ktorí si môžu vybrať zo 4 zameraní.
Šport [upraviť]
- MFK Zemplín Michalovce – futbalový tím
- IUVENTA Michalovce – ženský hádzanársky klub
- JUDO – ŠK Zemplín Judo Michalovce
- HK DUKLA Michalovce – účastník I. hokejovej ligy
- 1.BK Michalovce – I.Basketbalová liga
- HC winLand Michalovce - mužský hádzanársky klub
Osobnosti mesta [upraviť]
- Gorazd Zvonický (* 1913 - † 1995), básnik, prekladateľ
- Pavol Horov (* 1914 - † 1975), básnik
- Július Činčár (* 1919 - † 1979), geológ
- Ander z Košíc (* 1941), komik a rozprávač
- Andrej Daňko (* 1948), futbalista a tréner
- Jozef Puškáš (* 1951), prozaik, esejista, filmový kritik a scenárista
- Martin Zbojan (* 1960), maliar, grafik, kresliar a vysokoškolský pedagóg
- Ján Ďurovčík (* 1971), choreograf
- Misha (* 1975), speváčka
- Richard Štochl (* 1975), hádzanár
- Jana Hospodárová(* 1976), moderátorka
- Kristián Kudroč (* 1981), hokejista
- Nicol Čupková (* 1992), hokejistka, účastníčka Zimných olympijských hier 2010
Partnerské mestá [upraviť]
Jarosław, Poľsko
Kavarna, Bulharsko
Sátoraljaújhely, Maďarsko
Užhorod, Ukrajina
Villarreal, Španielsko
Vyškov, Česko
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ JÚĽŠ. Michalovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online. (po slovensky)
- ↑ Notitia topographica, Anton Szirmay, politica inclyti comitatus Zempléniensis, Budapešť 1803
- ↑ http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440807&lstObec=522279
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michalovce
Externé odkazy [upraviť]
- Oficiálna stránka
- Michalovský hrad
- Michalovce – podrobná orientačná mapa
- Mihalowce v Geografickom slovníku Poľského kráľovstva a iných slovanských krajín, zväzok VI (Malczyce — Netreba) 1885 (po poľsky)
