Michalovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Michalovce
mesto
Slovakia Town Michalovce 2.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Michalovce
Historický región Zemplín
Rieka Laborec
Nadmorská výška 114 m n. m.
Súradnice 48°44′57″S 21°54′05″V / 48.74917, 21.90139
Rozloha 52,807233 km² (5 281 ha)
Obyvateľstvo 39 426 (31. 12. 2009)
Hustota 746,6 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1244
Primátor Viliam Záhorčák (SMER-SD) [1]
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 071 01
Telefónna predvoľba +421-56
ŠÚJ 522279
EČV MI
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Michalovce
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.michalovce.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Michalovčan[2]
Gréckokatolícky chrám
Michalovce
Zemplínske múzeum

Michalovce (maď. Nagymihály, nem. Großmichel, rómsky Mihaľa, jidiš Michajlovec alebo Mychajlovyc, ukr. Михайлівці) je mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.

Obsah

[upraviť] Polohopis

V severnej časti Východoslovenskej nížiny na brehoch rieky Laborec v nadmorskej výške 114 m sa rozprestiera súčasné hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum okresu i Zemplína – Michalovce. Mesto je vzdialené 50 km na východ od Košíc a 30 km od pohraničného mesta na Ukrajine Užhorodu. Zemepisná poloha mesta je určená súradnicami: 48° 46' s. z. š. a 21° 54' v. z. d. Okres Michalovce zaberá územie ohraničené na severe Vihorlatskými vrchmi, na juhu jeho prirodzenú hranicu tvorí rieka Latorica. Okres hraničí na východe s novovytvoreným okresom Sobrance a z časti s Ukrajinou. Západnými susedmi sú okresy Trebišov a Vranov, na severe susedí a okresom Humenné . Na východ od Michaloviec na nachádza vodná nádrž Zemplínska šírava.

[upraviť] Dejiny

Keď sa Slovania sťahovali a hľadali si novú vlasť, niektoré kmene prechádzali cestou pozdĺž Laborca a jeden zo slovanských kmeňov sa tu natrvalo osadil. Na ochranu proti nepriateľským národom budoval také hrady, aké si budovali iba Slovania. Boli to hrady z hliny – zo zeme, obohnané priekopami a valmi. Takým bol aj Zemplínsky hrad, ktorý ma svoje meno podľa základnej stavebnej hmoty. Stal sa politickým centrom v najdávnejších dobách pre slovenský ľud tu žijúci, dal meno zemplínskemu kominátu.

Jedna z povestí hovorí toto: Za veľmi, veľmi starých čias vybrali sa chlapi na poľovačku do lesov. Ako tak idú, zbadali krásneho srnca a začali ho prenasledovať, ale nie a nie ho dolapiť. Celý deň ho prenasledovali a zašli pri tom veľmi ďaleko, až nakoniec zablúdili. Keďže bola noc a v kraji sa nevyznali, prenocovali tam, kde práve došli. Keď sa ráno prebudili, prezreli si okolie a veľmi sa im tu zapáčilo. V rieke bolo veľa rýb, v lese plno divej zveri a najmä zajace. Uzhodli sa, že tu zostanú natrvalo. Jeden spomedzi chlapov, ktorý sa volal Michalom, driečny a mocný, zaťal svoju sekeru do buka, aby si zapamätal miesto. Potom sa vrátili k svojim a oznámili im svoje rozhodnutie, rúbali les, vybudovali domy a podľa driečneho chlapa, ktorý prvý raz zaťal svojou sekerou do buka, nazvala sa nová osada Michal – Michalovce. Toto je však len povesť.

O počiatku Michaloviec v 11. storočí (r. 1056) hovorí Anton Szirmay v diele Notitia topographica, politica inclyti comitatus Zempléniensis, Budapešť 1803.

O Michalovciach a stručne o ich histórii stručne hovorí autor na strane 366 – 368. Rajnold (Rado), syn grófa Wencellina, bol roku 1056 kráľovským palatínom. Jeho syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce. Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael). Ďalej sa spomína rok 1273, kedy Jágerská kapitula dekrétom ustanovila za strážcu hradu Tubul Štefana Veľkého. V tomto dekréte je spomínaný i gróf Jakov (Iakou) nemeckého pôvodu (z Bavorska).

[upraviť] Obyvateľstvo

Ku 31. 12. 2009 mali Michalovce 39 426 obyvateľov.

[upraviť] Etnické zloženie obyvateľstva

Etnické zloženie obyvateľstva podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001:

  • Slováci – 94,57 %
  • Rómovia – 2,24 %
  • Česi – 0,73 %
  • Ukrajinci – 0,47 %
  • Maďari – 0,33 %
  • Rusíni – 0,29 %
  • a iní[3]

[upraviť] Náboženské zloženie obyvateľstva

[upraviť] Partnerské mestá

Česko Vyškov, Česko – na stránkach nájdete informácie o meste, pamiatkach, informácie mestského úradu, mestskej polície, stavebného úradu a informáciu o družobných mestách.

Španielsko Villarreal, Španielsko – na jeho stránkach nájdete všeobecné informácie (poloha, mapa, klíma), históriu, informácie o umení a múzeách, sviatky, virtuálnu prehliadku, virtuálne múzeum, virtuálnu galériu a mnoho ďalších informácii. (Stránky sú v španielskom a anglickom jazyku.)

Poľsko Jaroslaw, Poľsko – informačne bohaté stránky o správe mesta, histórii, médiách, kultúre, pamiatkach, médiách. (Stránky sú v poľskom jazyku.)

Maďarsko Sátoraljaújhely, Maďarsko – na tejto webovej stránke nájdete informácie o histórii mesta, o jeho programoch, kultúrnych podujatiach, ponuke cestovného ruchu a iných aktualitách. Sátoraljaújhely, sídlo bývalej Zemplínekj župy, svojou polohou patrí medzi najsevernejšie mestá Maďarska, je známe vinárskou oblasťou. Mestské výsady od kráľa Štefana V. získalo v roku 1261. V súčasnosti zaujíma miesto hospodárskeho, správneho, obchodného, zdravotníckeho, vzdelávacieho a kultúrneho centra. Mesto má veľa pamätihodností a budov umelecko-pamiatkového rázu, disponuje značnými tradíciami. Považujú ho za Kossuhovo a Kazinczyho mesto.

Sátoraljaújhely a jeho okolie disponuje výnimočne atraktívnou pútavou silou tak po stránke prírodných daností, ako aj po stránke ľudského výtvoru. Sú tu dané možnosti využívania zimných športov a naše tradičné festivaly zase zabezpečujú možnosť kultúrneho pôžitku. Hory, vypínajúce sa ponad mesto lákajú na príjemné pešie túry. Prechádzkami v okolí môžeme objaviť výnimočnú krásu zemplínskeho kraja. V 2002 sa pustila do prevádzky najdlhšia sedačka v Maďarsku, ktorá sa nachádza na vrchu Magashegy. V rámci rozvojového programu mesta, sa vybudovala i plaváreň a športová hala.

Ukrajina Užhorod, Ukrajina – bolo centrom bývalej Podkarpatskej Rusi a dnes metropolou Zakarpatskej oblasti.

Bulharsko Kavarna, Bulharsko – nachádza sa na pobreží Čierneho mora na hraniciach s Rumunskom.

[upraviť] Kultúra a zaujímavosti

[upraviť] Divadlo

V meste sa budova stáleho divadla nenachádza, napriek tomu mesto navštevuje mnoho divadelných súborov, ktorých predstavenia sa uskutočňujú v Mestskom kultúrnom stredisku.

[upraviť] Múzeá

Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického kaštieľa šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu,naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

[upraviť] Stavby

V meste je gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1771, rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z r. 1313 aj gréckokatolícky Chrám Svätého Ducha v neobyzantskom slohu. V poslednej dobe sa v meste výrazne pracuje na nových obchodných centrách, konkrétne City Center a obchodný dom Zemplín.

[upraviť] Pamiatky

Barokovo-klasicistický kaštieľ rodu Sztáray. Dnes sídlo Zemplínskeho múzea. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30-tych rokoch 19. storočia. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

[upraviť] Parky

Mestský park sa nachádza v centre mesta na Ulici kpt. Nálepku. Park študentov sa nachádza v centre mesta na ulici Obchodnej. Park "Kerta" sa nachádza v centre mesta na Kostolnom námestí.

[upraviť] Školstvo

Budova Gymnázia P. Horova v Michalovciach

V mesta sa nachádza aj najstaršie gymnázium v SR na východ od Slanských vrchov, pomenované po jeho absolventovi – národnom umelcovi, básnikovi Pavlovi Horovovi. V roku 2012 si pripomenieme 90-te výročie jeho vzniku. Počas svojej dlhej existencie jeho brány opustilo mnoho významných absolventov, napr. Marián Čalfa – politik, Jozef Činčár – generál letectva, Anton Frolo – športovec, Pavol Gajdoš – športovec, Andrej Getlík – pediater, Michal Maheľ – geológ, Milan Mikuláš – športovec, Juraj Pado – básnik, Belo Polla – archeológ, Ján Pudlák – politik, Jozef Puškáš – prozaik, Andrej Sabol – generál, Jozef Tomko – kardinál a mnohí iní. Taktiež v ňom pôsobilo mnoho vynikajúcich pedagógov ako Július Barč-Ivan, Emanuel Böhm, Július Činčár, Mikuláš Čollák, Ľudovít Dobozy, Ján Fischer, Štefan Hlaváč, František Hradecký, Ján Hvozdík, Mikuláš Kasarda, Alexander Matuška, Jozef Mjartan, Ladislav Moravský, Karol Stráňai a ďalší.

V súčasnosti na gymnáziu študuje vyše 900 študentov, ktorí si môžu vybrať zo 4 zameraní.

[upraviť] Šport

[upraviť] Známe osobnosti

[upraviť] Významné osobnosti

[upraviť] Referencie

  1. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Viliam Zahorčák je v zozname. Dostupné online.
  2. JÚĽŠ. Michalovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online. (po slovensky)
  3. http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440807&lstObec=522279

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Externé odkazy

Osobné nástroje
Menné priestory
Varianty
Operácie
Navigácia
Tlačiť/exportovať
Nástroje
V iných jazykoch