Budkovce (okres Michalovce)
| Budkovce | |
| obec | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Michalovce |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 102 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 19,84 km² (1 984 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 510 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 76,11 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1220[2]/1319[3] |
| Starosta | Marián Uhrina[4] (SDKÚ-DS, MOST-HÍD) |
| PSČ | 072 15 |
| ŠÚJ | 522376 |
| EČV | MI |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Č. 244 072 15 Budkovce |
| E-mailová adresa | obecbudkovce@centrum.sk, uhrina@centrum.sk |
| Telefón | 688 67 91 (informácie), 649 32 04 (sekretariát), 649 33 96 (starosta) |
| Fax | 649 33 96 |
|
Poloha obce na Slovensku
|
|
|
Poloha obce v rámci Košického kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: Budkovce.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
Budkovce (nemecky Wudigersdorf, Guthsdorf) sú obec na východnom Slovensku v Košickom kraji, v okrese Michalovce.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Vodné toky [upraviť]
Rieka Laborec, potok Duša.
Súčasnosť [upraviť]
Od roku 1995 je to pod hlavičkou OŠK (Obecný športový klub) Budkovce. Svoju činnosť aktívne rozvíjajú aj iné oddiely : volejbalový, turistický, stolnotenisový a i. V obci pôsobí poľovnícke združenie „ Bažant “. Vybudovaním sústavy rybníkov sa v obci rozvíja aj činnosť Slovenského rybárskeho zväzu. Aktívne v obci pracuje aj Zväz včelárov, záhradkárov a drobnochovateľov. V obci je aj Urbárska spoločnosť a Lesné spoločenstvo. Prospešnú a dobrovoľnú činnosť v obci organizujú : Klub dôchodcov, Zväz invalidov. V obci, ktorá ma charakter prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania pracuje Ružencový spolok, ktorý často organizuje púte po domácich a zahraničných pútnických miestach. V roku 1992 obnovil svoju činnosť aj Miestny odbor Matice slovenskej. V rámci rozvoja a ochrany miestnej kultúry a pre zachovanie ľudových zvykov a tradícií pôsobili v našej obci folklórne skupiny. Prvý mládežnícky folklórny súbor založil v roku 1935 učiteľ Ladislav Berka zo Sobraniec, ktorý tiež zostavil a vydal Spevník východoslovenských piesní. Tento súbor sa zúčastnil v roku 1935 okresnej slávnosti piesní v Pozdišovciach. Potom vedenie súboru prevzal miestny učiteľ Arnošt Pyšný a pod.jeho vedením sa krojová skupina zúčastnila na celokrajských slávnostiach v Košiciach, ba aj v Prahe. Táto skupina v čase II. svetovej vojny zanikla. O ďalšie pokračovanie v uchovávaní ľudových tradícií sa postaral Folklórny súbor Zlatý Klas pri JRD Zlatý Klas, ktorý viedol, Milan Podžuban spolu so súborom Klások, ktorý viedla Zuzana Štofegová. V roku 1994 vznikla dedinská folklórna skupina Pacerki. Najprv to bola spevácka a neskôr aj tanečná zložka, ktorá potom postupne zanikla.DSF Pacerki vystupovala postupne na celom Slovensku, neskôr aj na Cypre, Ukrajine, Česku… K dnešnému dňu vydala táto DSF už dve MG kazety. V roku 1995 sa otvorila nová tradícia poriadania folklórnych slávností ako súčasť osláv obce. Od roku 1999 sa obnovilo vydávanie obecných novín „ Budkovčan “, ktoré vychádzajú raz štvrťročne v počte 200 výtlačkov.
V roku 1998 sa zahájila výstavba vodovodu, ktorý bol dokončený koncom roku 2004.
Politika [upraviť]
Na čele obce od roku 1900 stáli títo richári:
- Harbuľák, Štefan
- Sabol, Ján
- Kraus, Štefan
- Harbuľák, Pavol
- Pivarník, Július
- Eštok, Ján
- Harbuľák, Ján
- Hájnik, Štefan
- Kuchár, Július
- Galamoš, Štefan
- Sinčák, Štefan
- Kičinka, Štefan
- Janusko, Juraj
- Fedor, Michal
- Ferik, Štefan
- Uhrina, Marián
Obyvateľstvo [upraviť]
v roku 1771 mala obec 473 obyvateľov,
v roku 1890 – 1136 obyvateľov,
v roku 1910 – 1341 obyvateľov,
v roku 1930 – 1436 obyvateľov,
v roku 1940 – 1602 obyvateľov,
v roku 1965 – 1560 obyvateľov,
v roku 2001 – 1504 obyvateľov,
Partnerské obce [upraviť]
Partnerskou obcou je poľská obec Laszki.
Kultúra a zaujímavosti [upraviť]
Pamiatky [upraviť]
K najvýznamnejším kultúrnym pamiatkam patria:
- Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice pôvodne ranogotický zo začiatku 14. storočia, aj keď sa predpokladajú staršie základy z predošlého storočia.Terajší kostol Najsv.Trojice bol postavený v roku 1612 v ranogotickom slohu.
- Neskororenesančný kaštieľ rodiny Buttkayovcov z roku 1617, neskôr koncom 18. stor. rozšírený nárožnými vežami a prístavbou masívneho klasicistického portika. Na hlavnej fasáde je do pôvodného neskororenesančného muriva vsadený kamenný erb z letopočtom vzniku 1617. Kaštieľ zdobia piliere so sokolovitou pätkou, skosené hrany, rímsovité hlavice, valené klenby v prízemí, miestnosti vo veži majú tzv. české placky.
- Socha Sv. Jána Nepomuckého – polychrómová plastika z polovice 19. storočia, na ktorú pri búrke v roku 1919 spadol dvestoročný jaseň. Táto socha bola v roku 1924 na náklady občana Františka Šamudovského zreštaurovaná a dodnes zdobí kostolný dvor.
Školstvo [upraviť]
Zakladna a materska skola v Budkovciach
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Budkovce.sk: História obce
- ↑ MOŠ/MIS
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Marián Uhrina je v zozname. Dostupné online.