Žbince
| Žbince | |
| obec | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Michalovce |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 104 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 15,07 km² (1 507 ha) |
| Obyvateľstvo | 985 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 65,36 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1221 |
| Starosta | Ján Jurko[2] (SMER) |
| PSČ | 072 16 (pošta Hatalov) |
| ŠÚJ | 523372 |
| EČV | MI |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| E-mailová adresa | ocu@zbince.sk |
|
Poloha obce na Slovensku
|
|
|
Poloha obce v rámci Košického kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.zbince.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
Žbince sú obec na Slovensku v okrese Michalovce.
Obsah |
Dejiny [upraviť]
Názov Žbince prešiel nasledujúcim jazykovým vývinom:Čbinci, Čbince, Džbince, Žbince. Archeologické, jazykovedné a historické poznatky vedú ku konštatovaniu, že tamojšie sloviensko - slovenské sídlisko existuje od 9.storočia. V Žbinciach bol kostol pravdepodobne pred 14. storočím, avšak správy o ňom sú od roku 1323. Zasvätený bol Sv. Margite. Tamojší farár Pavol okolo roku 1335 odovzdával desatinu z príjmov od svojich farníkov do pápežskej pokladnice. Sídliskovú časť, v ktorej sa nachádzal kostol ojedinele pomenúvali v zmysle Kostolné Žbince. V tamojšom kostole v 17. storočí, určite od roku 1620 a neskôr okolo roku 1700 slúžili bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia, prípadne kazatelia evanjelického augsburgského vyznania. Žbinská farnosť s filiálkami Hatalov a Vŕbnica patrila k slovenským kalvínskym farnostiam v strednom Zemplíne. Už od stredoveku pôsobila v dedine farská škola . Okolo roku 1481 v nej učil bližšie neznámy učiteľ Martin . Žbince nepochybne už od 13. storočia patrili šľachticom. Tí sa tam usadili a názov dediny používali od 14. storočia v prídomku. V roku 1455 si postavili kaštieľ, ktorý im mal byť spoľahlivým útočišťom proti vpádom a rabovaniam českých žoldnierov vojska Jána Jiskru z Brandýsa. Miestni zemania vlastnili Žbince aj v 17. storočí. K dedine patril aj vodný mlyn na riečke duša, o ktorom je doklad z roku 1353. Pred 12. storočím pod Žbincami vzniklo filiálne sídlisko a dedina Hatalov, ktorú od 14. storočia sporadicky pomenúvali maďarským názvom v zmysle Nižné Žbince , pričom samotné Žbince až v 16. storočí zriedkavo pomenúvali v zmysle Vyšné Žbince . Pravdepodobne v 13. storočí vznikla pri starom sídlisku s kostolom nová miestna časť, takže v prvej polovici 14. storočia aj úradne rozlišovali dve dediny s názvom Žbince. Od polovice 16. storočia dve sídliskové časti rozlišovali aj pomenovaniami Veľké Žbince a Malé Žbince . V roku 1567 zdanili sedliakov vo Veľkých Žbinciach od troch port. Sedem želiarskych domácností daň neplatilo. V roku 1600 malo veľkožbinské sídlisko 14 obývaných poddanských domov, kostol, faru, školu aj kúriu zemanov.
Na prelome 16. a 17. storočia boli Veľké Žbince stredne veľkou dedinou so zemianskými, farskými, ale najmä poddanskými obyvateľmi. V 17. storočí tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili sedliakov, ale aj želiarov spolu od 0,75 porty. Koncom 17. a začiatkom 18. storočia boli Veľké Žbince malou dedinou. V roku 1715 v nich žili iba dve sedliacke domácnosti, v roku 1720 už 9 domácností. V Malých Žbinciach v roku 1567 zdanili sedliakov od jednej porty, tri želiarske domácnosti daň neplatili. V roku 1600 malo maložbinské sídlisko 9 obývaných poddanských domov a kúriu zemanov. Aj Malé Žbince boli na prelome 16. a 17. storočia malou dedinou so zemianskými, ale najmä poddanskými obyvateľmi. Začiatkom 17. storočia sedliacke domácnosti vymreli alebo sa odsťahovali. Žili tam však želiari, ktorých v roku 1610 zdanili od 0,25 porty. Na prelome 17. a 18. storočia boli Malé Žbince osadou. V roku 1715 tam žila jedna, v roku 1720 tri sedliacke domácnosti. Pri Žbinciach jestvovali v stredoveku osady alebo dediny Nagymezó, Pogorla, Stráža, Újor, ktoré však zanikli.
Významné osobnosti [upraviť]
- Móric Mittelmann-Dedinský
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ján Jurko je v zozname. Dostupné online.