Žbince

Žbince
Nemáme slobodný obrázok z obce. Pomôžte Wikipédii a nahrajte ho.
Symboly obce
Poloha
Základné údaje
Kraj	Košický
Okres	Michalovce
Región	Zemplín
Poloha	48° 39' 59" 21° 52' 43"
Obyvateľov	969 (31. december 2010)
Nacionále
ŠÚJ	523372
EČV	MI
PSČ	072 16 (pošta Hatalov)
Oficiálne adresy
Webstránka	www.zbince.sk
E-mail	ocu@zbince.sk
Starosta
Ján Jurko (SMER)
Zdroje údajov
MOŠ/MIS Informačný portál o mestách a obciach Slovenska

Žbince sú obec na Slovensku v okrese Michalovce.

Dejiny

Názov Žbince prešiel nasledujúcim jazykovým vývinom:Čbinci, Čbince, Džbince, Žbince. Archeologické, jazykovedné a historické poznatky vedú ku konštatovaniu, že tamojšie sloviensko - slovenské sídlisko existuje od 9.storočia. V Žbinciach bol kostol pravdepodobne pred 14. storočím, avšak správy o ňom sú od roku 1323. Zasvätený bol Sv. Margite. Tamojší farár Pavol okolo roku 1335 odovzdával desatinu z príjmov od svojich farníkov do pápežskej pokladnice. Sídliskovú časť, v ktorej sa nachádzal kostol ojedinele pomenúvali v zmysle Kostolné Žbince. V tamojšom kostole v 17. storočí, určite od roku 1620 a neskôr okolo roku 1700 slúžili bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia, prípadne kazatelia evanjelického augsburgského vyznania. Žbinská farnosť s filiálkami Hatalov a Vŕbnica patrila k slovenským kalvínskym farnostiam v strednom Zemplíne. Už od stredoveku pôsobila v dedine farská škola . Okolo roku 1481 v nej učil bližšie neznámy učiteľ Martin . Žbince nepochybne už od 13. storočia patrili šľachticom. Tí sa tam usadili a názov dediny používali od 14. storočia v prídomku. V roku 1455 si postavili kaštieľ, ktorý im mal byť spoľahlivým útočišťom proti vpádom a rabovaniam českých žoldnierov vojska Jána Jiskru z Brandýsa. Miestni zemania vlastnili Žbince aj v 17. storočí. K dedine patril aj vodný mlyn na riečke duša, o ktorom je doklad z roku 1353. Pred 12. storočím pod Žbincami vzniklo filiálne sídlisko a dedina Hatalov, ktorú od 14. storočia sporadicky pomenúvali maďarským názvom v zmysle Nižné Žbince , pričom samotné Žbince až v 16. storočí zriedkavo pomenúvali v zmysle Vyšné Žbince . Pravdepodobne v 13. storočí vznikla pri starom sídlisku s kostolom nová miestna časť, takže v prvej polovici 14. storočia aj úradne rozlišovali dve dediny s názvom Žbince. Od polovice 16. storočia dve sídliskové časti rozlišovali aj pomenovaniami Veľké Žbince a Malé Žbince . V roku 1567 zdanili sedliakov vo Veľkých Žbinciach od troch port. Sedem želiarskych domácností daň neplatilo. V roku 1600 malo veľkožbinské sídlisko 14 obývaných poddanských domov, kostol, faru, školu aj kúriu zemanov.

Na prelome 16. a 17. storočia boli Veľké Žbince stredne veľkou dedinou so zemianskými, farskými, ale najmä poddanskými obyvateľmi. V 17. storočí tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili sedliakov, ale aj želiarov spolu od 0,75 porty. Koncom 17. a začiatkom 18. storočia boli Veľké Žbince malou dedinou. V roku 1715 v nich žili iba dve sedliacke domácnosti, v roku 1720 už 9 domácností. V Malých Žbinciach v roku 1567 zdanili sedliakov od jednej porty, tri želiarske domácnosti daň neplatili. V roku 1600 malo maložbinské sídlisko 9 obývaných poddanských domov a kúriu zemanov. Aj Malé Žbince boli na prelome 16. a 17. storočia malou dedinou so zemianskými, ale najmä poddanskými obyvateľmi. Začiatkom 17. storočia sedliacke domácnosti vymreli alebo sa odsťahovali. Žili tam však želiari, ktorých v roku 1610 zdanili od 0,25 porty. Na prelome 17. a 18. storočia boli Malé Žbince osadou. V roku 1715 tam žila jedna, v roku 1720 tri sedliacke domácnosti. Pri Žbinciach jestvovali v stredoveku osady alebo dediny Nagymezó, Pogorla, Stráža, Újor, ktoré však zanikli.

Významné osobnosti

• Móric Mittelmann-Dedinský