Užhorod

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°37′S 22°18′V / 48.617°S 22.300°V / 48.617; 22.300
Užhorod
mesto
Uzhhorod-city.jpg
Užhorod - mesto na rieke Uh
Uzhgorod-COA.png
Erb
Oficiálny názov: Ужгород (Užhorod)
Štát Ukrajina
Región Zakarpatská oblasť
Okres Užhorodský rajón
Rieka Uh
Nadmorská výška 122 m n. m.
Súradnice 48°37′S 22°18′V / 48.617°S 22.300°V / 48.617; 22.300
Rozloha 41,6 km² (4 160 ha)
Obyvateľstvo 116 304 (1.2.2013)
Hustota 2 795,77 obyv./km²
Primátor Viktor Pohorjelov
Časové pásmo UTC + 2
 - letný čas UTC + 3
PSČ 88000-499
Telefónna prevoľba +380 312
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Wikimedia Commons: Category:Uzhhorod
Webová stránka: http://uzhgorodcity.org.ua/

Užhorod (ukr. Ужгород (Užhorod), rus. Ужгород (Užgorod), maď. Ungvár) je mesto na západnej Ukrajine na rieke Uh pri hraniciach so Slovenskom. Je centrom Zakarpatskej oblasti a v roku 2004 malo 117 600 obyvateľov.

Užhorod má rozvinutý priemysel - zastúpený je najmä drevospracujúci, nábytkársky, strojársky, chemický a potravinársky. Mesto je takisto významnou dopravnou križovatkou ciest od Mukačeva, Čopu, Košíc a Užoku. Západne od mesta sa nachádza významný cestný hraničný priechod na Slovensko. Kultúra a školstvo majú v Užhorode bohatú tradíciu - nachádza sa tu niekoľko múzeí, divadlo a od roku 1945 aj univerzita. V roku 1780 sem bolo prenesené sídlo Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie nálezy svedčiace o osídlení v mieste dnešného Užhorodu sú staršie ako 100 000 rokov. V priebehu dejín tu zanechali svoje stopy Kelti, Avari, Dákovia, Sarmati, Burgundi. Slovania (z vetvy Bielych Chorvátov) tu mali v 8. – 10. stor. slovanské sídlisko, v 9. stor. (prvá zmienka o meste je z r. 903) je Užhorod súčasťou Veľkej Moravy. V 10. stor. prichádzajú starí Maďari. Od 11. stor. súčasť Uhorska, resp. Rakúsko-Uhorska.

Mapa mesta z roku 1933

V rokoch 1241 - 1242 mesto dobyli Mongoli a bolo vypálené. Nové mesto bolo vybudované v roku 1248 za Bela IV.

Historická časť mesta vznikla na troch návršiach ako podhradie hradu. Zmienka o meste sa nachádza aj v Anonymovej kronike Gesta Hungarorum v 12. storočí. Od roku 1322 až do roku 1691 bolo mesto súčasťou Užského panstva šľachtického rodu Drughetovcov. Tí sa zaslúžili aj o uzavretie tzv. Užhorodskej únie (1646). Ešte okolo roku 1910 tvorili Maďari okolo 80% obyvateľstva a bolo tu centrum Užskej župy. V rokoch 19191938 súčasť Česko-Slovenska (správne stredisko Podkarpatskej Rusi), 19381944 Maďarska. V roku 1945 pripojený k ZSSR (Ukrajinská SSR), od 1946 má postavenie hlavného mesta Zakarpatskej oblasti, od 1991 súčasť samostatnej Ukrajiny.

Historické pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Užhorod je mestom, v ktorom sa stýka západná európska civilizácia a s východnou európskou (byzantsko-slovanskou) civilizáciou. Mesto je osídlené nielen Ukrajincami a Rusmi, ktorí sa hlásia k pravoslávnej a gréckokatolíckej tradícii, ale žijú tu aj Maďari a Slováci, ktorí sa hlásia k západoeurópskej tradícii a rímskokatolíckej alebo reformovanej kalvínskej cirkvi. V minulosti tu žila aj početná židovská komunita. Preto sa v meste nachádza veľké množstvo sakrálnych i svetských pamiatok všetkých uvedených konfesií. Medzi najkrajšie z nich patria:

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Užhorod bol a aj je miestom, kde sa stýkajú tri jazykové oblasti a etniká. Ide o Ukrajincov, Maďarov a Slovákov. V minulosti tu žilo aj veľa obyvateľov nemeckého a židovského pôvodu. Štatistika z roku 1910 je však do značnej miery zavádzajúca, pretože odzrkadľuje tvrdý dopad maďarizácie na mesto. Podľa nej sa v tomto roku hlásilo k Maďarom až 80,3 % obyvateľov. Na druhom mieste boli Slováci so 6,8 % obyvateľov. Nasledovali ich Nemci a Rusínov bolo v meste iba 3,8 %.
V súčasnosti žije v meste až 77,8 % Ukrajincov, 9,6 % Rusov, 6,9 % Maďarov, 2,2 % Slovákov a 1,5 % Rómov.

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženské zloženie obyvateľov sa v sovietskej ére ateizácie neuvádzalo a ani v súčasnosti neexistujú relevantné štatistiky. Z neoficiálnych prieskumov vyplýva, že veľká časť obyvateľov je bez náboženského vyznania. Z veriacich obyvateľov sa väčšina hlási k ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarchát Moskva i Kyjev) a ku gréckokatolíckej cirkvi. Veriaci Maďari sa hlásia k rímskokatolíckej cirkvi a k reformovanej cirkvi. Slováci sú prevažne rímski katolíci, prípadne grécki katolíci. Židovská komunita bola vyvraždená počas maďarskej okupácie v čase druhej svetovej vojny. V poslednom čase tu pribúda veľa členov nových protestantských spoločenstiev (pentekostalisti, charizmatici, ... ) a Svedkov Jehovových.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V Užhorode sa narodili:

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najúspešnejšie športy v meste patria futbal a ženská hádzaná.

Futbal[upraviť | upraviť zdroj]

Hádzaná[upraviť | upraviť zdroj]

  • HK Karpaty Užhorod – ženský hádzanársky klub, trojnásobný medailista z Majstrovstiev Ukrajiny a v sezóne 2011/12 priebežne vedúci celok najvyššej ukrajinskej súťaže.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]