Burgundi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ríša Burgundov.

Burgundi boli východogermánsky kmeň alebo kmeňový zväz. Ich pôvod nie je jasný. Stredoveké pramene uvádzajú, že pochádzali z dánskeho ostrova Bornholm (Borgundarholm), podľa iných bádateľov zase z južného Nórska. Pôvodne sídlili medzi riekami Odra a Nisa, odkiaľ ich okolo roku 200 vytlačili Gepidi smerom do Lužice a Sliezska. V tejto oblasti natrafili na Longobardov, ktorí ich časť zotročili a časť ustupovala na západ až k sútoku riek Mohan a Rýn. Toto teritórium obsadili v období 2. polovice 4. storočia.

Ich prítomnosť v tomto regióne možno doložiť nálezmi hrobov v okolí miest Würzburg, Mainz, Speyer.

Ich štátny celok s centrom vo Wormse zničili hunské nájazdy. Zmienka o tom sa nachádza napríklad v závere eposu o Nibelungoch.

V roku 443 im rímsky vojvodca Flavius Aetius určil teritórium v Sapaudii, neskoršom Savojsku.

V roku 451 sa zúčastnili bitky na Katalaunských poliach na strane Rímskej ríše a vojvodcu Flavia Aetia proti Atilovi.

Burgundi boli ešte okolo roku 370 pohanmi. Neskôr prijali kresťanstvo pričom konvertovali z ariánstva.

Kráľ Gundobad (480 - 516), ktorý bol arián, písomne upravil vzťahy medzi Burgundmi a galsko-rímskymi usadlíkmi z čias rímskej provincie v dvoch zákonoch: Lex Burgundionum a Lex Romana Burgundionum v roku 506. Po usadení sa vládnuca vrstva Burgundov romanizovala. Širokých ľudových vrstiev sa však romanizácia dotkla slabo. Dedičstvo Burgundov pretrvalo v geografických názvoch a v provensalčine vo forme niektorých jazykových vplyvov.

Po roku 500 sa ríša Burgundov dostávala častejšie do bojových konfliktov s Frankami a v roku 534 jej politická a kultúrna samostatnosť zanikla.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]