Charizmatické hnutie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Charizmatické hnutie alebo Hnutie charizmatickej obnovy je prúd v rámci kresťanských cirkví stredného prúdu (katolicizmu, protestantizmu), ktorý sa vyvinul v 50. a 60. rokoch 20. storočia pod vplyvom letničného hnutia.

Do pojmu charizmatické hnutie možno zahrnúť všetkých kresťanov, ktorí si myslia, že prejavy pôsobenia Ducha Svätého (dary Ducha Svätého - tzv. charizmy) určené v Novom Zákone iba pre konkrétnych kresťanov žijúcich v minulosti, ako napr. prorokovanie, uzdravovanie a glosolália, sú prístupné aj dnešným kresťanom. Vedúci v hnutí psychickou manipuláciou sugerujú členom spoločenstva ideu, že by mali intenzívne čítať bibliu a potom sa v nich môže prejaviť hovorenie nerozpoznateľnými jazykmi, zázračné uzdravovanie chorých a predpovedanie budúcnosti. Amatérsky výklad biblie spôsobuje subjektívne riadenie života členov spoločenstva pod rúžkom božieho vedenia z biblie ovplyvnené nemennými pravidlami spoločenstva so znakmi sekty podľa niektorých názorov odborníkov na náboženské spoločenstvá.[1]

Hlavnými náboženskými spoločenstvami patriacich pod charizmatické hnutia patria Adventisti siedmeho dňa a Modrý Kríž.

Referencie [upraviť]