Jevpatorija

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 45°12′13″S 33°21′41″V / 45.203611°S 33.361389°V / 45.203611; 33.361389
Jevpatorija
mesto
Evp sea port.jpg
Prístav v Jevpatorii
Flag of Yevpatoriya.png
Vlajka
Evpatoria Emblem.png
Erb
Oficiálny názov: Евпатория, Євпатoрія
Štát Ukrajina
Región Krym
Nadmorská výška 10 m n. m.
Súradnice 45°12′13″S 33°21′41″V / 45.203611°S 33.361389°V / 45.203611; 33.361389
Rozloha 65,0 km² (6 500 ha)
Obyvateľstvo 106 500 (2006)
Hustota 1 638,46 obyv./km²
Primátor Andrej Danilenko
PSČ 97400—97490
Telefónna prevoľba +380 6569
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Poloha mesta v rámci polostrova Krym
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci polostrova Krym
Webová stránka: www.kalamit.info

Jevpatorija (ukrajinsky : Євпаторія, rusky : Евпаторияje, krymskotatársky : Kezlev) je kúpeľné mesto na pobreží Čierneho mora v rovinatej západnej časti Krymu, autonómnej republiky v rámci Ukrajiny. V roku 2006 tu žilo 106 500 obyvateľov.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým sídlom na území Jevpatorije bola grécka kolónia Kérkintis. Patrila do Pontskej ríše císára Mithriada VI., nazývaného aj Eupatór. Z tohoto priezviska bol po dobytí krymu Ruským impériom vytvorený ruský (a dnes súčasne ukrajinský) názov Jevpatorija.

Dejiny a pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám Sv. Mikuláša

Mesto má viac ako 2 500 rokov dlhú históriu, na ktorej začiatku stojí grécka kolónia Kérkintis. Neskôr mesto patrilo Pontu, v ranom stredoveku potom ríši Chazarov a neskôr Krymskému chanátu . V závere 18. storočia dobyli mesto (rovnako ako aj celý Krym a južnú Ukrajinu – tzv. Novú Rus) vojská Ruského impéria. Roku 1784 potom mesto získalo súčasný názov, ktorý, podobne ako Odesa alebo Sevastopoľ , vychádza z gréčtiny a mal symbolizovať nadväznosť Ruskej ríše na vyspelú grécku civilizáciu.

V roku 1855 sa v blízkosti mesta odohrala tzv. Bitka pri Jevpatorii, jedna z bitiek krymskej vojny. Najväčší rozkvet mesto zažilo v 2. polovici 19. storočia a na začiatku storočia 20. storočia, kedy sa mesto okrem iného dočkalo aj divadla (1910), múzea, električkovej dopravy a železnice (1915). 20. storočie potom prinieslo rozvoj rekreačnej a kúpeľnej infraštruktúry.

V roku 1941 tu žilo asi 47 000 ľudí. 31. októbra 1941 mesto obsadili nacistické vojská, ktoré ho držali až do 13. apríla 1944. 18. mája 1944 boli z mesta deportovaní do Strednej Ázie miestni Krymskí Tatári, 26. júla ich nasledovali Arméni, Bulhari a Gréci.

Na Štedrý deň v roku 2008 došlo v jednom z miestnych panelových domov k výbuchu plynu, ktorý usmrtil 27 osôb. Na miesto tragédie sa dostavil aj prezident Juščenko a premiérka Tymošenková.[1]

Jevpatorija má množstvo architektonických pamiatok, medzi ktoré patrí pravoslávny Chrám Sv. Mikuláša z konca 19. storočia, zo starších pamiatok potom mešita Džuma-Džami, tekiye dervišov, chrámový komplex (kenesa) krymských Karaimov a ďalšie. Býval tu aj poľský básnik Adam Mickiewicz a napísal tu jeden zo svojich krymských sonetov.

Hospodárstvo a doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V Jevpatorii nie sú žiadne veľké priemyselné podniky. Prevažujú malé a stredné podniky, najmä potravinárske.

Jevpatorija je spojená frekventovanými prímestskými vlakmi so Saki a Simferopolom. V letnej sezóne sem navyše denne smeruje niekoľko priamych vlakov hlavne z Moskvy a Kyjeva. Do mesta sa možno dopraviť aj autobusovou dopravou.

V meste je v prevádzke tiež menšia sieť električkovej dopravy.

Funguje tu aj námorný prístav.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Portál 5.ua , správa zo dňa 27. 12. 2008.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jevpatorija na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).