Krymská vojna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Krymská vojna
Malakhov1.jpg
Obraz Franza Roabauta - Obliehanie Sevastopoľa
Dátum 1853 - 1856
Miesto Krym, Balkánsky polostrov, Čierne more, Baltské more, Tichý oceán
Výsledok Ruská prehra, parížsky mier
Protivníci
Francúzsko
Osmanská ríša
Spojené kráľovstvo
Sardínske kráľovstvo
Ruské impérium
Bulharsko
Sila
Francúzsko:
400 000 vojakov
Osmanská ríša:
300 000 vojakov
Spojené kráľovstvo:
250 000 vojakov
Sardínia:
18 000 vojakov
Spolu:
968 000 vojakov
700 000 ruských vojakov
4 000 bulharských vojakov
Straty
Francúzsko:
100 000 mŕtvych
Osmanská ríša:
50 000 mŕtvych
Spojené kráľovstvo:
31 097 mŕtvych
Sardínia:
36 mŕtvych
Taliansko:
2 056 mŕtvych
Spolu:
183 183 mŕtvych
522 000 mŕtvych, zranených alebo chorých

Krymská vojna bol ozbrojený konflikt medzi Ruským impériom a spojenými vojskami Francúzska, Spojeného kráľovstva, Sardínskeho kráľovstva a Osmanskej ríše v rokoch 1853 až 1856. Väčšina bojových operácii sa uskutočnila na polostrove Krym, boje menšej intenzity sa udiali aj v oblasti západného Turecka a Baltického mora.

Krymská vojna je spolu s americkou občianskou vojnou niekedy považovaná za prvú modernú vojnu, počas ktorej technické novinky výrazne ovplyvnili chod bojových operácií.

Príčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vojnu vyvolal vpád ruských vojsk na územie dnešného Rumunska, Moldavska a Valašska, v júli 1853, ktoré v tom čase patrilo k Osmanskej ríši. Rusko sa snažilo posilniť svoje mocenské pozície na Balkáne na úkor Turkov. To nevyhovovalo ostatným veľmociam hlavne Spojenému kráľovstvu a Francúzsku.

Po napadnutí svojho územia vypovedala Osmanská ríša v októbri 1853 Rusku vojnu. Británia a Francúzsko vyslali na ochranu Istanbulu svoje vojnové lode. Turci porazili Rusov pri rumunskom meste Oltenita, Rusom sa však podarilo zničiť tureckú flotilu pri Sinope.

Začiatkom roku 1854 vplávali do Čierneho mora vojnové lode Spojeného kráľovstva a Francúzska na ochranu osmanského loďstva. Ruské jednotky zaútočili na osmanské vojsko v Bulharsku.

Útok na Krym[upraviť | upraviť zdroj]

Útok britského jazdectva na Balaklavu

28. marca 1854 vypovedali vojnu Rusku Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Spojenci ( Británia a Francúzsko) sa 13. marca vylodili na západnom Kryme s asi 55 000 mužmi, severne od mesta Sevastopoľ. Pri rieke Alma sa im podarilo zvíťaziť nad Rusmi (okolo 4 000 mŕtvych Rusov a 2000 mŕtvych spojencov). Nakoniec sa spojeneckej armáde podarilo 4. októbra obkľúčiť Sevastopoľ, ktorý bol pevnosťou a dôležitou námornou základňou ruského námornícva. 25. októbra sa Rusi neúspešne pokúsili prelomiť obkľúčenie v časti britského sektoru. Protiútok britskej ľahkej kavalérie skončil masakrom vďaka ruskej krížovej delostreleckej paľbe. Začala sa zákopová vojna, ktorá predznamenala spôsob boja na frontoch 1. svetovej vojny. 5. novembra nevyšiel Rusom pokus o vrazenie klinu medzi spojenecké vojská pri Inkermane. Porážka si vyžiadala 12 000 mŕtvych. Spojenci stratili viac ako 4 000 mužov.

V januári 1855 vypovedalo vojnu Rusku aj Sardínske kráľovstvo. Jeho premiér gróf C. Cavour vyslal na Krym vojsko. Spojenci sa 7. júna pokúsili útokom dobyť Sevastopoľ ale nepodarilo sa im to ani za cenu 7 000 mŕtvych a ranených. Straty Rusov boli ešte vyššie.

Druhý pokus o desať dní neskôr bol takisto neúspešný. 16. augusta sa neúspechom skončil pokus Rusov o prelomenie obliehania. Výsledkom bolo viac ako 8 000 mŕtvých. Obrancovia Sevastopoľa boli v ťažkej situácii a 8. septembra 1855 kapitulovali.

Výsledok[upraviť | upraviť zdroj]

30. marca 1856 bola v Paríži podpísaná mierová zmluva. Podpísali ju Rusko, Osmanská ríša, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Sardínske kráľovstvo (Piemont), Rakúsko a Prusko. Boli obnovené predvojnové hranice medzi Ruskom a Tureckom a Turci museli súhlasiť s demilitarizáciou Čierneho mora a dolného toku Dunaja. K Moldavsku bola pripojená južná Besarábia a došlo k medzinárodnému uznaniu autonómie Moldavska a Valašska pod formálnou tureckou zvrchovanosťou.

Neschopnosť spojencov poraziť za krátky čas ruskú armádu, ktorá bola technicky zaostalejšia súvisela okrem nepochopenia nového druhu vojny spojeneckým velením, neschopnosťou a niekedy aj nemožnosťou využiť vlastnú technologickú a vojenskú prevahu. Svoju úlohu zohrávala tiež dĺžka zásobovacích línii armád bojujúcich na Kryme. Samozrejme aj húževnatosť ruských vojakov brániacich sa na svojom území a ich dokonalá znalosť terénu spolu so systémom opevnení okolo Sevastopoľa prispeli k tomu, že ruská armáda dokázala tak dlho odolávať. Krymská vojna sa stala prvou vojnou, o ktorej aktuálnom vývoji sa čitatelia dozvedali vďaka telegrafu a fotografii. Utrpenie vojakov na bojisku sa prostredníctvom fotografie a telegrafie dostalo na stránky novín a prinášalo čitateľom aktuálne informácie o dianí na bojisku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]