Zakarpatská oblasť
| Zakarpatská oblasť (Закарпатська область) |
|||
| oblasť | |||
|
|||
| Štát | |||
|---|---|---|---|
| Hlavné mesto | Užhorod | ||
| Najvyšší bod | Hoverla | ||
| - výška | 2 061 m n. m. | ||
| - súradnice | |||
| Najnižší bod | pri obci Ruské Gejovce | ||
| - výška | 101[1] m n. m. | ||
| Rozloha | 12 777 km² (1 277 700 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 1 244 895 (1.12.2009) [2] | ||
| Hustota | 97,43 obyv./km² | ||
| Predseda | Olexandr Ledyda | ||
| Časové pásmo | UTC + 2 | ||
| - letný čas | UTC + 3 | ||
| Telefónna predvoľba | +380-31 | ||
| Kód ISO 3166-2 | UA-21 | ||
| Administratívne člen. | - | ||
| Rajóny (Okresy) | 13 | ||
| Wikimedia Commons: Zakarpattia Oblast | |||
| Webová stránka: www.carpathia.gov.ua | |||
Zakarpatská oblasť je oblasť na západe Ukrajiny na území tzv. Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Ukrajiny až po 2. svetovej vojne. Administratívnym strediskom oblasti je Užhorod. Ďalšími dôležitými mestami sú Mukačevo a Čop, centrum dopravnej infraštruktúry. Oblasť leží v ukrajinskej časti Karpát a je dôležitou turistickou a dopravnou časťou Ukrajiny s množstvom lyžiarskych a kúpeľných stredísk.
Obsah |
Názov[upraviť]
- po slovensky Zakarpatská oblasť
- po ukrajinsky Закарпатська область, Zakarpats’ka oblast’
Geografia[upraviť]
Administratívne územie Zakarpatskej oblasti sa rozkladá na približne 12 800 km² (ako u nás kraj) v Karpatoch na západe Ukrajiny. Je to jediná ukrajinská oblasť, ktorá hraničí so štyrmi štátmi – Poľskom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom. Na západe hraničí s Podkarpatským vojvodstvom v Poľsku, Prešovským a Košickým krajom na Slovensku, Boršodsko-abovsko-zemplínskou a Sabolčsko-satmársko-berežskou župou v Maďarsku, na juhu s rumunskými župami Satu Mare a Maramureş. Zo severu hraničí s ukrajinskou Ľvovskou oblasťou a na východe s Ivanofrankivskou oblasťou.
V Zakarpatskej oblasti prevažujú pohoria a pahorkatiny s listnatými a ihličnatými lesmi a alpskými lúkami. Hory tvoria približne 80% územia Zakarpatskej oblasti. Hory sa dvíhajú od juhu z Panónskej nížiny až k vrcholom Karpát na severe. Na východnej hranici oblasti sa nachádza najvyššia hora Ukrajiny Hoverla (2 061 m) v Čornohore. Najnižší bod oblasti, 101 m n. m. leží pri obci Ruské Gejovce (Руські Геївці) v Užhorodskom okrese (rajóne).
Najvýznamnejšou riekou je Tisa, ktorá pramení neďaleko Rachova a miestami tvorí hranicu s Rumunskom a Ukrajinou. Ďalšími dôležitými riekami sú Latorica, Uh, Boržava a Terebľa. Región leží v miernom podnebnom pásme s kontinentálnou klímou, s priemernými zrážkami 700 – 1 000 mm ročne a priemernými teplotami +21 °C v lete a -4 °C v zime.
Mestá a obce[upraviť]
V Zakarpatskej oblasti je 11 miest (podľa počtu obyvateľov, v tisícoch: Užhorod 118, Mukačevo 82, Chust 40, Berehovo 27, Vynohradiv tiež známy ako Veľký Sevľuš 25, Svaľava 18, Rachov 17, Ťačiv 11, Iršava 10, Čop 9, Perečín alebo Perečany 7), 19 sídel mestského typu a (aspoň) 579 ďalších obcí.
Demografia[upraviť]
Pri sčítaní v roku 2001 žilo v Zakarpatskej oblasti 1 254 614 obyvateľov. Odhad z roku 2004 hovorí o 1,2 milióne obyvateľov.
Etnickí Ukrajinci tvoria väčšinu populácie – 80,5 %, Maďari sú najvýznamnejšou menšinou s 12,1 %. Ďalšími významnými menšinami sú Rumuni (2,6 %), Rusi (2,5 %), Rómovia (1,1 %), Slováci (0,5 %) a Nemci (0,3 %). Rusíni žijúci v Ukrajine nie sú na Ukrajine posudzovaní ako samostatný národ, ale ako etnická skupina ukrajinského národa. Podľa posledného sčítania sa za Rusínov (ako samostatný národ) považuje asi 10 000 obyvateľov, teda asi 0,8 % populácie.
Kultúra a jazyk národností sa tu rešpektuje a tak sa tu nachádza veľa spolkov, či škôl. Dá sa tu dorozumieť aj po slovensky.
Administratívne členenie[upraviť]
Zakarpatská oblasť sa člení na 13 rajónov (okresov):
- Berehivskyj rajon
- Velykoberezňanskyj rajon
- Vynohradivskyj rajon
- Voloveckyj rajon
- Iršavskyj rajon
- Mižhirskyj rajon
- Mukačivskyj rajon
- Perečinskyj rajon
- Rachivskyj rajon
- Svaľavskyj rajon
- Ťačivskyj rajon
- Užhorodskyj rajon
- Chustskyj rajon
Dejiny[upraviť]
Pozri: Podkarpatská Rus
Štatistické údaje o slovenskej komunite[upraviť]
Počet Slovákov v jednotlivých okresoch, mestách a v obciach na Zakarpatskej Ukrajine (podľa odhadu Matice slovenskej na Zakarpatsku)[chýba zdroj]:
- Užhorodskyj rajon (1260 – bez mesta Užhorod)
- Mesto Užhorod (3 814)
- obec Antalovce; do r. 1995 Antonivka (300)
- obec Seredne (210)
- obec Storožnycja (750)
- Mukačivskyj rajon (288 – bez mesta Mukačevo)
- Iršavskyj rajon (261)
- obec Dovhe (206)
- Svaľavskyj rajon (417 – bez mesta Svaľava)
- mesto Svaľava (322)
- Berehivskyj rajon (228)
- Velykoberezňanskyj rajon (221)
- Perečynskyj rajon
- mesto Perečyn (281)
- obec Turi Remety (172)
Referencie[upraviť]
- ↑ Transcarpathia is my region (po anglicky). All Zakarpattya. prístup: 2012-07-06.
- ↑ SSC of Ukraine. Total population, as of December 1, 2009. Average annual populations January- November 2009 [online]. www.ukrstat.gov.ua, [cit. 2010-07-25]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty[upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zakarpatská oblasť
Externé odkazy[upraviť]
- oficiálna stránka Podkarpatskej Rusi v originálnej podkarpatskoruskej slovenčine
- Zakarpatská oblasť – informácie a fotografie
- Zakarpatská Múzeum ľudovej architektúry a života
|
|
|
|---|---|
|
oblasti (область): Čerkaská oblasť · Černihivská oblasť · Černovická oblasť · Dnepropetrovská oblasť · Donecká oblasť · Ivanofrankivská oblasť · Charkovská oblasť · Chersonská oblasť · Chmeľnycká oblasť · Kyjevská oblasť · Kirovohradská oblasť · Luhanská oblasť · Ľvovská oblasť · Mykolajivská oblasť · Odeská oblasť · Poltavská oblasť · Rivnenská oblasť · Sumská oblasť · Ternopiľská oblasť · Vinnycká oblasť · Volynská oblasť · Zakarpatská oblasť · Záporožská oblasť · Žytomyrská oblasť |
|
|
Autonómna republika (автономна республіка): Krymská autonómna republika |
|
|
Mestá so zvláštnym postavením (місто зі спеціальним статусом): Kyjev · Sevastopoľ |
|
