Zakarpatská oblasť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zakarpatská oblasť
(Закарпатська область)
oblasť
Volynská oblasť Rivnenská oblasť Žytomyrská oblasť Kyjevská oblasť Černihivská oblasť Sumská oblasť Poltavská oblasť Čerkaská oblasť Vinnycká oblasť Chmeľnycká oblasť Ternopiľská oblasť Černovická oblasť Ivanofrankivská oblasť Zakarpatská oblasť Ľvovská oblasť Odeská oblasť Mykolajivská oblasť Kirovohradská oblasť Chersonská oblasť Krym Luhanská oblasť Dnepropetrovská oblasť Záporožská oblasť Donecká oblasť Charkovská oblasťZakarpatská oblasť na Ukrajine (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Flag of Transcarpathian Oblast.png
Vlajka
CarpathianRutheniaCoA.svg
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Hlavné mesto Užhorod
Najvyšší bod Hoverla
 - výška 2 061 m n. m.
 - súradnice 48°09′38″S 24°30′01″V / 48.16056°S 24.50028°V / 48.16056; 24.50028
Najnižší bod pri obci Ruské Gejovce
 - výška 101[1] m n. m.
Rozloha 12 777 km² (1 277 700 ha)
Obyvateľstvo 1 244 895 (1.12.2009) [2]
Hustota 97,43 obyv./km²
Predseda Olexandr Ledyda
Časové pásmo UTC + 2
 - letný čas UTC + 3
Telefónna predvoľba +380-31
Kód ISO 3166-2 UA-21
Administratívne člen. -
Rajóny (Okresy) 13
Wikimedia Commons: Zakarpattia Oblast
Webová stránka: www.carpathia.gov.ua

Zakarpatská oblasť je oblasť na západe Ukrajiny na území tzv. Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Ukrajiny až po 2. svetovej vojne. Administratívnym strediskom oblasti je Užhorod. Ďalšími dôležitými mestami sú Mukačevo a Čop, centrum dopravnej infraštruktúry. Oblasť leží v ukrajinskej časti Karpát a je dôležitou turistickou a dopravnou časťou Ukrajiny s množstvom lyžiarskych a kúpeľných stredísk.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

  • po slovensky Zakarpatská oblasť
  • po ukrajinsky Закарпатська область, Zakarpats’ka oblast’

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri: Podkarpatská Rus

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívne územie Zakarpatskej oblasti sa rozkladá na približne 12 800 km² (ako u nás kraj) v Karpatoch na západe Ukrajiny. Je to jediná ukrajinská oblasť, ktorá hraničí so štyrmi štátmi – Poľskom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom. Na západe hraničí s Podkarpatským vojvodstvom v Poľsku, Prešovským a Košickým krajom na Slovensku, Boršodsko-abovsko-zemplínskou a Sabolčsko-satmársko-berežskou župou v Maďarsku, na juhu s rumunskými župami Satu Mare a Maramureş. Zo severu hraničí s ukrajinskou Ľvovskou oblasťou a na východe s Ivanofrankivskou oblasťou.

V Zakarpatskej oblasti prevažujú pohoria a pahorkatiny s listnatými a ihličnatými lesmi a alpskými lúkami. Hory tvoria približne 80 % územia Zakarpatskej oblasti. Hory sa dvíhajú od juhu z Panónskej nížiny až k vrcholom Karpát na severe. Na východnej hranici oblasti sa nachádza najvyššia hora Ukrajiny Hoverla (2 061 m) v Čornohore. Najnižší bod oblasti, 101 m n. m. leží pri obci Ruské Gejovce (Руські Геївці) v Užhorodskom okrese (rajóne).

Najvýznamnejšou riekou je Tisa, ktorá pramení neďaleko Rachova a miestami tvorí hranicu s Rumunskom a Ukrajinou. Ďalšími dôležitými riekami sú Latorica, Uh, Boržava a Terebľa. Región leží v miernom podnebnom pásme s kontinentálnou klímou, s priemernými zrážkami 700 – 1 000 mm ročne a priemernými teplotami +21 °C v lete a -4 °C v zime.

Mestá a obce[upraviť | upraviť zdroj]

Mapka oblasti s vyznačením rajónov a ich sídiel

V Zakarpatskej oblasti je 11 miest (podľa počtu obyvateľov, v tisícoch: Užhorod 118, Mukačevo 82, Chust 40, Berehovo 27, Vynohradiv tiež známy ako Veľký Sevľuš 25, Svaľava 18, Rachov 17, Ťačiv 11, Iršava 10, Čop 9, Perečín alebo Perečany 7), 19 sídel mestského typu a (aspoň) 579 ďalších obcí.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Pri sčítaní v roku 2001 žilo v Zakarpatskej oblasti 1 254 614 obyvateľov. Odhad z roku 2004 hovorí o 1,2 milióne obyvateľov.

Etnickí Ukrajinci tvoria väčšinu populácie – 80,5 %, Maďari sú najvýznamnejšou menšinou s 12,1 %. Ďalšími významnými menšinami sú Rumuni (2,6 %), Rusi (2,5 %), Rómovia (1,1 %), Slováci (0,5 %) a Nemci (0,3 %). Rusíni žijúci v Ukrajine nie sú na Ukrajine posudzovaní ako samostatný národ, ale ako etnická skupina ukrajinského národa. Podľa posledného sčítania sa za Rusínov (ako samostatný národ) považuje asi 10 000 obyvateľov, teda asi 0,8 % populácie.

Kultúra a jazyk národností sa tu rešpektuje a tak sa tu nachádza veľa spolkov, či škôl. Dá sa tu dorozumieť aj po slovensky.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Zakarpatská oblasť sa člení na 13 rajónov (okresov):

Štatistické údaje o slovenskej komunite[upraviť | upraviť zdroj]

Počet Slovákov v jednotlivých okresoch, mestách a v obciach na Zakarpatskej Ukrajine (podľa odhadu Matice slovenskej na Zakarpatsku)[chýba zdroj]:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Transcarpathia is my region (po anglicky). All Zakarpattya. prístup: 2012-07-06.
  2. SSC of Ukraine. Total population, as of December 1, 2009. Average annual populations January- November 2009 [online]. www.ukrstat.gov.ua, [cit. 2010-07-25]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]