Hoverla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°09′38″S 24°30′01″V / 48.16056°S 24.50028°V / 48.16056; 24.50028
Hoverla
(Говерла)
vrch
Hoverla1.JPG
Vrch Hoverly v júli 2007
Štát Ukrajina Ukrajina
Pohorie Čornohora
Nadmorská výška 2 061 m n. m.
Súradnice 48°09′38″S 24°30′01″V / 48.16056°S 24.50028°V / 48.16056; 24.50028
Poloha v rámci Ukrajiny
Fire.svg
Poloha v rámci Ukrajiny
Poloha v rámci Karpát
Fire.svg
Poloha v rámci Karpát
Wikimedia Commons: Hoverla

Hoverla (ukr. Говерла – Hoverla, maď. Hóvár; rum. Hovârla – Goverla, poľ. Howerla, rus. Говерла) je 2 061 m vysoký vrch v Karpatoch a zároveň najvyšší vrch na Ukrajine. Nachádza sa na hranici Ivanofrankivskej a Zakarpatskej oblasti v karpatskej časti s názvom Beskydy v pohorí Čornohora. Na východnom svahu pramení rieka Prut.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Od konca augusta do začiatku júna je vrchol hory pokrytý snehom. Vzhľadom na lavínové nebezpečie sa výstupy od novembra do mája neodporúčajú. Najvyhľadávanejšia cesta na Hoverlu vedie z mesta Vorochta. Prechádza k rieke Prut a smeruje do dediny Černohora. Z dediny trvá cesta na vrchol približne 5 hodín chôdze (11 km). Chodník prechádza popri zimnom stredisku Zarosľak (kemp, hotel) a stúpa ďalej do lesov, ktoré sú plné porastov strieborných jedlí a briez. Svahy sú porastené bukovými a smrekovými lesmi. Vrchol tvoria subalpínske lúky, ktoré sa na ukrajine nazývajú poloniny. Po nenáročnom hrebeni vystupuje chodník na vrchol s kovovým krížom a štátnou vlajkou. Výhľad z vrcholu je výborný obzvlášť na blízke rumunské pohorie Maramureš na juhu.

Dátum prvého výstupu nie je známy. Na konci 19. storočia sa hora stala turistickou atrakciou, najmä pre turistov z miestneho regiónu Halič (región). Roku 1880 bol vytvorený prvý turistický chodník z Hoverly na Krasny Luh a následujúci rok prvá chata. V 20. storočí a obzvlášť po roku 1991, keď Ukrajina získala nezávislosť stratili ukrajinci lacný prístup k horským oblastiam v Rusku. Zvýšila sa popularita miestnych hôr a Hoverla sa stala obľúbená ako stredisko extrémnych športov. Pre svoju výšku sa ju pokúša zdolávať veľké množstvo neskúsených turistov, čo vedie k častým omrzlinám alebo k smrti.

Každoročne na horu vystúpi bývalý ukrajinský prezident Viktor Andrijovyč Juščenko.

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Svah hory je pokrytý bukovým a smrekovým porastom. Vo výške nad 1 500 m začína pás sub-alpskínskeho trávnatého porastu, známeho pod názvom poloniny.

História[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 19181938 bola Hoverla na hranici Československa a Poľska. Dodnes sú tu zachované a dobre viditeľné niektoré hraničné kamene Československej republiky.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hoverla na českej Wikipédii.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hoverla na anglickej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]