Sněžka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 50°44′10″S 15°44′25″V / 50.73611°S 15.74028°V / 50.73611; 15.74028
Sněžka
vrch
Snezka aerial moutaintop.jpg
Letecký pohľad na Snežku
Štát Česko Česko
Región Sliezsko
Pohorie Krkonoše
Povodie Labe, Odra
Nadmorská výška 1 603 m n. m.
Súradnice 50°44′10″S 15°44′25″V / 50.73611°S 15.74028°V / 50.73611; 15.74028
Geologické zloženie svor
Poloha v rámci Česka
Fire.svg
Poloha v rámci Česka
Wikimedia Commons: Sněžka
najvyšší vrch Česka

Sněžka (poľ. Śnieżka, nem. Schneekoppe) je najvyšší vrch[1] v Krkonošiach, Sudetách, Sliezsku aj v celej Českej republike. Má výšku 1 603,3 m n. m.[2] Je dostupný po turistických značkách. Vrcholom prechádza hranica s Poľskom (Śnieżka).

Je to významná dominanta východnej časti Krkonôš. Cez vrchol Sněžky prechádza českopoľská hranica, pričom najvyšší bod sa nachádza na poľskej strane hranice, niekoľko metrov západne od kaplnky sv. Vavrinca. Na vrchol vedie z Pece pod Sněžkou 4,5 km dlhá kabínková lanovka. Severná, poľská strana spadá do údolia rieky Lomnička, západná do Úpskej rašeliny, juhozápadná časť do Obřího důlu, juhovýchodná do údolia Jelenieho potoka a východná prechádza do Obřího hřebena.[2]

Vrchol hory je skalnatý a má rozlohu okolo 120 000 . Keďže je Snežka najvyššia hora v širokom okolí, je z jej vrcholu rozsiahly panoramatický rozhľad. Vrchol slúži ako častý turistický cieľ a pre jeho dosiahnutie je možné využiť celý rad turistických ciest a to ako peších, cyklistických tak aj bežkárskych.[2]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyššie časti budujú svory, ktoré vznikli kontaktnou metamorfózou po intrúzií hercýnskych žúl.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Georgius Agricola v roku 1546 označil horu názvom Risenberg. V roku 1871 je prvýkrát zaznamenané množné číslo Riesengebirge (Obrie hory) ako doposiaľ používaný nemecký názov pre celé pohorie.[3] Pôvodný nemecký názov doteraz zanechal dozvuky v dnešných názvoch Obří důl a Obří hřeben. Přibík Pulkava už v roku 1380 pre celé Krkonoše použil názov Snežné hory.[3]

Názov Snežka pochádza z 19. storočia, je odvodený od pomenovania Snežná - ako "snehom pokrytá". Prvý český názov bol Pahrbek Snežný, potom Sněžovka, od roku 1823 potom definitívne Sněžka. Naraziť možno aj na názvy Sněhovka či doslovný preklad z nemčiny Sněhkopa. V nemčine sa zasa okrem častejšieho Schneekoppe objavoval aj tvar Riessenkoppe.[4].

Prvý vhistórii zaznamenaný výstup je zroka 1456, kedy istý Benátčan hľadal vhorách drahé kamene.[5] V rokoch 1563-1566 sa pokúsil zmerať nadmorskú výšku hory sliezsky učenec Kryštof Schilling. Nameral neuveriteľných 5880 m (o 1000 metrov viac ako má Mont Blanc), v roku 1569 Jiřík z Řásná nameral 2 035 m n. m.

23. augusta 1935 vyšli Břetislav Jan Procházka a Mojmír Urbánek na Sněžku so Škodou Popular.[6] Pred nimi však na vrchol Sněžky vyšiel v roku 1932 už konštruktér Josef Bašek po menej náročnej ceste na vtedajšej československo-nemeckej hranici.[7]

Stavby na vrchole[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol Sněžky okolo roku 1900; budovy zľava doprava: Pruská bouda, Česká bouda, kaplnka Sv. Vavrinca, meteorologická stanica

Vrchol Sněžky je pomerne rozľahlý a najstaršou stavbou je na poľskej (sliezskej) strane stojaca 14 metrov vysoká kaplnka sv. Vavrinca, o ktorej stavbu sa zaslúžil šľachtic Kryštof Leopold Schaffgotsch.[5] Stavba bola realizovaná v rokoch 1665-1681, hoci prvé práce na výstavbe začali už v roku 1653. Tie ale museli byť ukončené kvôli majetkovým sporom s grófom Humprechtom Janom Černínom, ktorý si Sněžku nárokoval z titulu vlastníctva panstva Schmiedeberg (dnes Kowary).[8] Spor o pozemky sa tiahol 11 rokov, a tak sa so stavbou mohlo začať až v roku 1665.[5] Bohoslužby sa tu konali päťkrát ročne. Kaplnka bola v roku 1810 uzatvorená a do roku 1850 slúžila ako krčma a útulok. Roku 1854 bola znovu vysvätená a následne niekoľkokrát zničená požiarom a obnovená.[5]

V roku 1850 vznikla Poľská (predtým Slezská) bouda, ktorá o sedem rokov neskôr vyhorela, no bola obnovená a slúžila až do roku 1976, kedy bol otvorený súčasný horský hotel. Ten je postavený podľa projektu poľského architekta Lipinského.[5] V roku 2009 nevydržalo horné koleso (Meteorologická stanica) nápor snehu a zrútilo sa na spodné.[9] Po dôkladnej expertíze bolo rozhodnuté, že k žiadnemu ďalšiemu poškodeniu by nemalo dôjsť a stavba bola obnovená do pôvodného stavu.

V roku 1900 bola postavená drevená budova meteorologickej stanice. Stavba vysoká 18 metrov bola po 2. svetovej vojne jediná fungujúca meteorologická stanica v strednej Európe. Strhnutá bola v osemdesiatych rokoch 20. storočia.

Na českej strane Sněžky stála ešte nedávno schátraná budova Českej boudy z roku 1868, na jej mieste bola v rokoch 2005-2006 postavená nová Česká poštovna.[10] Medzi rokmi 1899 a 2009 stála obďaleč budova pôvodnej poštovne, ktorá bola v júni 2009 rozobraná a prevezená na Javorovú skalu, kde bola následne znovu zostavená[11]. Jednalo sa o najvyššie miesto v Česku, kde bolo možné získať poštovú pečiatku. Ďalšou stavbou je horná stanica sedačkovej lanovky z Pece pod Sněžkou. Lanovka má dva úseky a do prevádzky bola uvedená v roku 1949.

Lanovky[upraviť | upraviť zdroj]

Lanová dráha na vrchol Sněžky funguje už od roku 1949. Pôvodná lanovka mala podobu dvojsedačky, kde cestujúci sedeli bokom ku svahu. Vyrobená bola švajčiarskou firmou Von Roll a cesta na vrchol trvala 20 minút.

Od 21. decembra 2013 je v prevádzke nová kabínková dráha, ktorá nahradila pôvodnú, sedačkovú lanovku. Z Pece pod Sněžkou sa teraz v štvormiestnych kabínkach vyvezie na vrchol až 250 návštevníkov za hodinu. Celá trasa pozostáva z dvoch lanoviek, ktoré majú spoločnú medzistanicu na Růžové hoře. Okrem prepravy turistov slúžia tiež na zásobovanie okolitých turistických chát.

Z poľskej strany vedie sedačková lanovka z Karpacza na predvrchol Kopa, odkiaľ pokračuje chodník cez Obrie sedlo na vrchol.

Turistické výstupy a lyžiarske zjazdy[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na Sněžku zo svahu Na mulde

Na Sněžku vedie sedem základných peších, prípadne lyžiarskych výstupov.

  • po žltá turistická značka turistickej trase z Veľkej Úpy po bývalej nosičskej trase
  • po modrá turistická značka turistickej trase z Pece pod Sněžkou cez Obří důl a Obří sedlo
  • po modrá turistická značka turistickej trase zo Špindlerovho Mlýna pozdĺž Bieleho Labe
    • po červená turistická značka turistickej trase cez Kozí chrbty a (po modrej) Úpske rašelinisko cez Obří sedlo
  • po červená turistická značka turistickej trase zo Slezského sedla od Špindlerovky po hlavnom krkonošskom hrebeni
  • po PLčierna turistická značka PLmodrá turistická značka PLžltá turistická značka turistických trasách z Karpacza cez Obří sedlo
  • po PLžltá turistická značka turistickej trase z Wilcza Poreba pozdĺž potoka Lomnička cez Obří sedlo
  • po červená turistická značka turistickej trase z Malej Úpy cez Soví sedlo a Svorovú horu

Po úbočí Sněžky vedú dve promenádne vyhliadkové cesty; na českej strane traverzuje juhovýchodné úbočie zeleno značený chodník, medzi Jelenkou a rázcestím Nad Růžovohorským sedlom vydláždený veľkými kameňmi. Na poľskej strane prechádza severným úpätím stará Slezská cesta, vydláždená mačacími hlavami, po ktorej je vo výnimočných prípadoch možná jazda terénným autom.

Sněžka je tradičným miestom pre turistické i extrémne lyžovanie. V súčasnej dobe je väčšina zjazdových trás uzavretá z dôvodu ochrany prírody.

  • Na bežkách sa dá zísť dlhým bezpečným zjazdom na Pomezní Boudy.
  • Spočiatku s lyžami v rukách a potom na bežkách sa jazdí na Růžovu horu a Portášky.
  • Skialpinistické zjazdy vedú skalnatou južnou stenou do Obřího dolu[12] a ďalej do Pece pod Sněžkou. Sutinou zasypanou severnou stenou sa schádza do Karpacza[13]. Ďalšie varianty sú možné z Obřího sedla na sever i na juh a z Růžovohorského sedla na západ.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Priemerná celoročná teplota na povrchu hory sa pohybuje iba okolo 0,2° C.[2]
  • Na Snežke bola nameraná rýchlosť vetra 216 km/h (český rekord).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Geodetické zameranie vrcholu Sněžky, 2014-01-06
  2. a b c d Sněžka na ceskehory.cz
  3. a b Pavel Holubec: Historické proměny krajiny Krkonoš, 2003, str. 9, kap. Oronymum Krkonoše
  4. Informační noviny o Krkonoších Speciál 2012 Hory-Krkonoše.cz článok Vrcholy v Krkonoších
  5. a b c d e Sněžka a jej história
  6. Zdeněk VACEK: Škodovkou na Sněžku i kolem světa. Příběh B. J. Procházky-Dubé, polykače kilometrů a propagátora automobilové techniky. Grada Publishing, a.s., Praha 2010, ISBN 978-80-247-3440-8, str. 39 a 40.
  7. Zdeněk VACEK: Škodovkou na Sněžku i kolem světa. Příběh B. J. Procházky-Dubé, polykače kilometrů a propagátora automobilové techniky. Grada Publishing, a.s., Praha 2010, ISBN 978-80-247-3440-8, str. 40.
  8. Hraniční spory v Krkonoších – článok v časopise Krkonoše-Jizerské hory
  9. Zrútila sa meteorologická stanica
  10. Česká poštovna na Sněžke
  11. Česká poštovna na Javorovej skale
  12. Päť zjazdov zo Sněžky na juh
  13. Na jar zo Sněžky na sever

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sněžka na českej Wikipédii.