Gerlachovský štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°09′50″S 20°08′03″V / 49.163817°S 20.134033°V / 49.163817; 20.134033
Gerlachovský štít
vrch
Slovakia High Tatras 72.jpg
Pohľad na Gerlachovský štít z Tatranských Zrubov
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 654,4 m n. m.
Súradnice 49°09′50″S 20°08′03″V / 49.163817°S 20.134033°V / 49.163817; 20.134033
Geologické zloženie granit
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup Od Sliezskeho domu Velickou próbou na vrchol
Prvovýstup Ján Still
 - dátum 1834
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Karpát
Fire.svg
Poloha v rámci Karpát
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Gerlachovský štít
Freemap.sk: mapa

Gerlachovský štít (hovorovo Gerlach) je najvyšší vrch Tatier, Slovenska aj celých Karpát. Názov je odvodený od obce Gerlachov, nad ktorou je situovaný a patril i do jej chotára. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, dostupnosť a krásnu horskú scenériu jedným z najnavštevovanejších vrcholov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Merania výšky tatranských štítov sa datujú rokom 1763, keď viedenský dvor nariadil tzv. jozefínske mapovanie, čiže kartografické spracovanie celej habsburskej monarchie. Uskutočňovali ich vtedy vojenskí merači pod vedením Waldaufa a Fleischera, ale ich výsledky neboli publikované. Zrejme na základe týchto meraní bolo v roku 1780 v diele „Geographie des Königreichs Ungarn“ uvedené, že najvyšším štítom celých Tatier je Kriváň. K takému istému záveru dospel v roku 1788 i bratislavský mineralóg Ján Fichtel, ktorý výšku Kriváňa odhadol na 3 800 m n. m. Anglický cestovateľ Robert Townson považoval za najvyšší štít Tatier Lomnický štít. Ani vedci v 19. storočí, medzi nimi i známy švédsky botanik Göran Wahlenberg, neurčili výšku tatranských vrcholov správne. Ako najvyšší uvádzali Lomnický alebo Ľadový štít. Gerlach svojou výškou figuroval až na štvrtom mieste. V rokoch 1837 a 1838 robil merania tatranských štítov Ľudovít Greiner, riaditeľ jelšavskej Lesnej správy koburgovského veľkostatku. Až on správne zistil, že najvyšším štítom Tatier je Gerlach. Verejnosť však Greinerovu informáciu neprijala. Stalo sa tak až v 70. rokoch 19. storočia.

Názvy Gerlachu[upraviť | upraviť zdroj]

  • do roku 1896: Gerlach, nem. Gerlsdorfer Spitze, Gerlachspitze, maď. Gerlachfálvi-csúcs, Gierlach, Gerlachovka
  • 1896 – 1919: Štít Františka Jozefa, Ferencz József-csúcs, Franz Josef Spitze
  • 1919 – 1923: Gerlach, Gerlachovka (počas trvania plebiscitu na území severného Spiša aj poľský názov: Szczyt Polski)
  • 1923 – 1932: Štít Legionárov, Štít Legionářů, Spitze der Legionäre (neoficiálne stále používaný názov Gerlach)
  • 1932 – 1939: Gerlachovka, Gerlach, Gerlachovský štít
  • 1939 – 1945: Slovenský štít (medzi miestnym nemeckým obyvateľstvom nazývaný Slowakische Spitze)
  • 1945 – 1949: Gerlach, Gerlachovský štít
  • 1949 – 1959: Stalinov štít
  • 1959 – dodnes: Gerlachovský štít

Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]

Prvými bezprostrednými návštevníkmi Gerlachovského štítu boli poľovníci a botanici. Je možné, že niektorí z nich dosiahli aj vrchol. Pravdepodobne prvým človekom, ktorý dokázateľne v roku 1834 stál na vrchole, bol spišský Nemec Ján Still (1805 - 1890), učiteľ na katolíckej škole v Novej Lesnej. Na tejto túre sa zúčastnil spolu so svojím švagrom Gellhofom, staviteľom z Veľkej, Martinom Urbanom Spitzkopfom, mlynárom z Novej Lesnej a s dvoma ďalšími neznámymi lovcami kamzíkov. Slovenský prvovýstup cez Batizovskú próbu vykonali v r. 1875 horskí vodcovia zo Štôly Ján Ruman Driečny ml. a Ján Pasterňák.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Výstup na Gerlachovský štít je povolený len so sprievodom horského vodcu. Cena sa pohybuje okolo 200 eur na osobu. Vodcovia účtujú 240 eur za výstup, pričom berú maximálne troch ľudí. [chýba zdroj]

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Gerlachovský štít, zaokrúhlené mesačné priemery[1]
Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec
Teplota vzduchu
14-15:00, Stupeň Celzia
-11 -11 -8 -5 0 3 5 5 2 -1 -6 -9
Teplota vzduchu
14-15:00, Stupeň Fahrenheita
12 12 17 23 32 37 41 41 36 10 21 16
Zrážky
v milimetroch
120 120 100 130 120 190 190 140 90 90 130 150
Dni s búrkou a blýskaním 0 0 0 2 5 9 9 6 2 0 0 0
Dni s vrcholom 10+ min.
v oblakoch (nízka viditeľnosť)
21 20 22 23 26 25 26 24 21 19 21 21
Dni s ľadovou Inovaťou 19 15 16 16 13 5 4 5 10 11 17 19
Dni so snežením[2] 19 16 18 19 16 9 5 4 6 11 17 19
Dni so snehovou
pokrývkou >1 cm
31 28 31 30 24 8 4 3 6 15 28 31
Dni s viditeľnosťou
20 km medzi 14-15:00
15 12 12 7 3 3 4 5 8 17 15 15

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Počasie a klimatické údaje pre túto výšku sú zaokrúhlené z priemerov niektorých desaťročí až do 60-tych rokov. Môžu byť podobné alebo sa líšiť od súčasných priemerov alebo priemerov pokrývajúcich dlhšie obdobie: Mikuláš Konček, et al. Klíma Tatier. 1974.
  2. Vojtech Briedoň, Kazimierz Chomicz and Mikuláš Konček, "Snehové pomery." In: Mikuláš Konček, et al. Klíma Tatier. 1974.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]