Liptovské Tatry
| Liptovské Tatry | |
| geomorfologická časť | |
 Bystrá, najvyšší vrch Západných Tatier
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Liptov |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Nadradená jednotka |
Západné Tatry |
| Susedné jednotky |
Roháče Sivý vrch Smrečianska pahorkatina Liptovské nivy Tatranské podhorie Červené vrchy Liptovské kopy |
| Súradnice | 49°11′02″S 19°50′13″V / 49,184°S 19,837°V |
| Najvyšší bod | Bystrá |
| - výška | 2 248 m n. m. |
| - súradnice | 49°12′04″S 19°38′31″V / 49,201°S 19,642°V |
  Poloha územia
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Liptovské Tatry sú geomorfologická časť Západných Tatier.
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Zaberajú najväčšiu časť Západných Tatier v ich centrálnej časti a ohraničuje ich na východe od Liptovských kôp Tichá dolina, na severovýchode od Červených vrchov Tomanovské sedlo a Tomanovská dolina, na severozápade od Roháčov hrebeň a skupina sediel a na západe od Sivého vrchu Jalovecká a Bobrovecká dolina a sedlo Pálenica. Južným smerom susedí Liptovská kotlina a jej časti Smrečianska pahorkatina a Liptovské nivy, o niečo východnejšie leží Tatranské podhorie (podcelok Podtatranskej kotliny). Severný okraj vymedzuje hranica s Poľskom.[1]
Vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]
- Bystrá (2 248 m n. m.)
- Jakubina (2 194 m n. m.)
- Baranec (2 184 m n. m.)
- Klin (2 173 m n. m.)
- Blyšť (2 169 m n. m.)
- Nižná Bystrá (2 163 m n. m.)
- Štrbavý (2 144 m n. m.)
- Hrubý vrch (2 137 m n. m.)
- Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.)[2]
Významné sedlá[upraviť | upraviť zdroj]
- Baníkovské sedlo (2 040 m n. m.)
- Bystré sedlo (1 946 m n. m.)
- Pálenica (1 573 m n. m.)
- Tomanovské sedlo (1 686 m n. m.)
- Žiarske sedlo (1 917 m n. m.)[2]
Plesá[upraviť | upraviť zdroj]
- Anitino očko
- Bystré plesá
- Bobrovecké plesá
- Račkove plesá
- Tomanovské pleso
- Žiarske pleso[3]
Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]
Liptovské Tatry sú celé súčasťou Tatranského národného parku, osobitne chránená je národná prírodná rezervácia Tichá dolina.[3]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Západná časť Tatier je charakteristická mohutnými rázsochami, oddelenými dlhými rozvetvenými dolinami. Nimi vedú k hlavnému hrebeňu značené chodníky. Atraktívne sú viaceré vodopády a plesá, ako aj prevažne hôľnaté vrchy. V tejto časti pohoria je viacero turistických chát a útulní.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2010-02-23]. Dostupné online.
- ↑ a b TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online.