Červené vrchy
| Červené vrchy (poľ. Czerwone Wierchy) | |
| geomorfologická časť | |
 Pohľad z Kondratovej kopy
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Liptov |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Nadradená jednotka |
Západné Tatry |
| Susedné jednotky (na Slovensku) |
Liptovské Tatry Liptovské kopy Vysoké Tatry |
| Súradnice | 49°13′59″S 19°54′32″V / 49,233°S 19,909°V |
| Najvyšší bod | Kresanica |
| - výška | 2 122 m n. m. |
| - súradnice | 49°13′54″S 19°54′37″V / 49,23169°S 19,91022°V |
  Poloha územia
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Czerwone Wierchy | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Červené vrchy (poľ. Czerwone Wierchy) sú horský masív a jedna z geomorfologických častí Tatier, nachádzajúci sa na severovýchodnom okraji Západných Tatier. Prechádza nimi slovensko-poľská hranica a sú súčasťou Tatranského národného parku.
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Najmenšia časť podcelku zo severu a západu vymedzuje štátna hranica, na juhozápade susedia Liptovské Tatry, južným smerom ležia Liptovské kopy a východným smerom nadväzujú Vysoké Tatry.[1] Nachádza sa nad údoliami Tichá dolina, Dolina Tomanowa (v Poľsku), Tomanovská dolina (na Slovensku), Dolina Kondratowa, Dolina Małej Łąki a Dolina Miętusia a Dolina Kościeliska. Najvyšší vrchol je Kresanica, 2 122 m n. m.
Topografia[upraviť | upraviť zdroj]
Červené vrchy sa skladajú zo štyroch vrcholov. Od západu k východu to sú:
- Temniak (poľsky Ciemniak) – 2 090 m n. m.
- Kresanica (poľsky Krzesanica) – 2 122 m n. m.
- Malolučniak (poľsky Małołączniak) – 2 105 m n. m.
- Kondratova kopa (poľsky Kopa Kondracka) – 2 005 m n. m.[2]
Sú rozdelené 3 sedlami:
- Mułowa Przełęcz (slovenský azda Mulové sedlo) – 2 067 m n. m., medzi Temniakom a Kresanicou
- Litvorové sedlo (poľsky Litworowa Przełęcz) – 2 037 m n. m., medzi Kresanicou a Malolučniakom
- Małołącka Przełęcz – 1 924 m n. m., medzi Malolučňiakom a Kondratovou kopou.
Z Červených vrchov k severu odbočuje niekoľko hrebeňov. Sú to: hrebeň odbočujúci z Kondratovej kopy, ktorý končí na Giewonte; Červený hrebeň; Kozí chrbát ako najdlhší hrebeň odbočujúci z Temniaku cez Chudą Turnię a Upłaziańską Kopę až na Upłaziański Wierszyk. Na južnej strane odbočuje z Kresanice Rozpadlý grúň (Rozpadlý hrebeň), zatiaľ čo z Temniaku na západ vedie: Wysoki Grzbiet a Tomanowy Grzbiet. Na Temniaku hlavný hrebeň mení smer k juhu a od skál Stoly padá k Tomanovskému sedlu (1 686 m).
Geomorfológia a príroda[upraviť | upraviť zdroj]
Geologické zloženie Červených vrchov je veľmi pestré. Jadro masívu sa skladá zo sedimentárnych hornín (vápenca a dolomity zo stredného triasu) a vrcholy sú pokryté plášťom kryštalických hornín (žula, rula). Pod vrcholmi ležia ľadovcové kary. V masíve Červených vrchov sa nachádza mnoho jaskýň, vrátane najväčšej v Tatrách:
- Jaskinia Marmurowa
- Jaskinia Mała w Mułowej
- Jaskinia Miętusia
- Śnieżna Studnia
- Jaskinia Wielka Śnieżna
- Jaskinia Wysoka za Siedmioma Progami.
Názov Červených vrchov pochádza z červeno-hnedého sfarbenia ich svahov, ktoré im dáva rastlina sítina trojklaná (Juncus trifidus), ktorá sa na jeseň a často už v polovici leta prefarbí na červenú. Okrem tu rastie tráva hôľnička dvojradová (Oreochloa disticha) a rastlina chlpaňa gaštanová tmavá (Luzula alpinopilosa). Vzhľadom na pestrý geologický substrát Červených vrchov tu rastú rôznorodé druhy rastlín, vyskytujú sa tu kalcifilné rastliny (vápnomilné) a zároveň kalcifóbne rastliny (kyslomilné).
História[upraviť | upraviť zdroj]
Výšku hôr prvýkrát barometrický zmeral Ludwik Zejszner v roku 1838, on tiež prvýkrát opísal ich geologickú stavbu. Novšie výskum stavby hôr neskôr vykonal Ferdinand Rabowski. V rokoch 1923/24 prebehol komplexný prieskum a inventarizácia bohatej vegetácie. Výskum mnohých jaskýň sa začal v roku 1912, kedy Mariusz Zaruski prenikol v Jaskini Rozpadłej do hĺbky 45 m.
V Červených vrchoch sa páslo, a to až pod vrcholmi, už v dávnej minulosti. Poľská strana bola súčasťou pastvín Hali Mała Łąka, Hali Miętusiej a Hali Upłaz.[3]
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Exponované hrebene a vrcholy Červených vrchov poskytujú po celej dĺžke rozsiahle výhľady. Vrcholy a hrebene sú relatívne ľahko dostupné a pre letných turistov nepredstavujú technické problémy. Sú trávnaté, mäkké a zaoblené, avšak končia prevažne veľmi prudkými, niekoľko stoviek metrov vysokými skalami, čo už bolo príčinou mnohých nehôd medzi turistami.
Tichou dolinou a hrebeňom vedú značené turistické trasy, ktoré sa križujú v Suchom sedle. Z neho je ľahko dostupný Kasprov vrch s vrcholovou stanicou lanovky, vedúcej z poľskej strany.[4]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
-
Giewont a červený hrebeň Malolučniak -
Malolučniak a sedlo Małołącka Przełęcz -
Severný hrebeň Temniaku
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-24]. Dostupné online.
- ↑ TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
- ↑ Zofia Radwańska-Paryska, Witold Henryk Paryski: Wielka encyklopedia tatrzańska. Poronin: Wydawnictwo Górskie, 2004. ISBN 83-7104-009-1.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-24]. Dostupné online.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Červené vrchy na českej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červené vrchy
