Babia hora

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°34′23″S 19°31′50″V / 49.57306°S 19.53056°V / 49.57306; 19.53056
Babia hora
vrch
Babia Góra from Sokolica.jpg
Babia hora v jarnom období, pohľad z poľskej strany
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Región Žilinský kraj
Okres Námestovo
Pohorie Oravské Beskydy, Beskid Żywiecki
Nadmorská výška 1 725 m n. m.
Súradnice 49°34′23″S 19°31′50″V / 49.57306°S 19.53056°V / 49.57306; 19.53056
Najľahší výstup po žltá turistická značka značke z lokality Slaná voda pri Oravskej Polhore
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Babia Hora - Porast kosodreviny
Babia Hora - Pamätná tabuľa pri príležitosti výstupu Jána Pavla II.

Babia hora (poľ. Babia Góra) je vrch na Orave na slovensko-poľských hraniciach dosahujúci výšku 1 725 m n. m.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v CHKO Horná Orava a v Babiogorskom Parku Narodowom na poľskej strane. Je najvyšším vrchom Beskýd. Jej masív má tvar písmena „V“ a pozostáva z vrcholov Malej Babej hory, Babej hory (Diablak), ktorými prechádza poľsko-slovenská hranica a považuje sa za najsevernejší bod Slovenska. Na poľskej strane sa ešte nachádzajú vrcholy Glowniak, Kepa a Sokolica. Babia hora je hranicou aj medzi dvoma rozvodiami. Vodné toky zo severnej (poľskej) strany odvodňuje rieka Visla, ktorá patrí do úmoria Baltského mora. Z južnej (slovenskej) strany ju odvodňuje rieka Orava (Biela Orava), ktorá je súčasťou povodia Váhu a patrí do úmoria Čierneho mora.

Geologické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Babia hora patrí do sústavy Vonkajších Západných Karpát. Z geologického hľadiska je tvorená z odolnejších pieskovcov, ktoré tvoria jej najvyššie partie a karpatského flyšu, čo je zmes pieskovca a ílovca. Charakter tohto materiálu vytvára na jej úpätí mnoho močiarov a rašelínisk, ktoré sú charakteristické pre celú oblasť Oravských Beskýd. Okrem spomínaných močiarov sa na Babej hore vyskytuje väčšie množstvo prameňov, čo svedčí o bohatých zásobárňach vody udržiavaných v jej odolnom podloží. Na poľskej strane sa nachádzajú početné menšie plieska (po poľsky stawky). Erózna činnosť vzduchu (vetra) zanechala na vrchole množstvo dominantných výčnelkov v podobe menších skalných stien a previsov. Dôkazom eróznej činnosti vody sú depresie na úpätí a pieskovcová jaskyňa v Babej hore.

Poveternostné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Spomínaná poloha Babej hory ako severného okraja karpatského oblúka, zachytáva veterné prúdy od Atlantického oceánu. To má za následok chladné a vlhké podnebie. Prejavom tohto sú časté hmly a zrážky, ktoré vytvárajú už spomínané bohaté zásoby vody. Typickým poveternostným javom, vyplývajúcim zo spomínanej skutočnosti sú početné náhle zmeny počasia, ktoré majú na svedomí mnoho ľudských obetí, najčastejšie nepripravených turistov.

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Flóra Babej hory je typická pre pieskovcové a flyšové podložie, čo sa prejavuje v mnohých rašeliniskách na jej úpätí. Tu sa vyskytuje flóra charakteristická pre mierne až chladné pásmo Karpát. V stredných a vyšších polohách dominuje pôvodný hustý prales, ktorý nebol poznačený extrémnou ťažbou práve z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok. Je tvorený prevažne ihličnatými drevinami ako smrek, borovica, ale možno tu badať výskyt listnatých drevín, kde je najpočetnejšie zastúpený buk lesný. Na okraji alpínskeho stupňa sa nachádza hustá kosodrevina. Nad kosodrevinou sa vyskytujú odolné rastlinné spoločenstvá, ktorých výskyt je veľmi riedky.

Pamätné tabule[upraviť | upraviť zdroj]

V období komunizmu bola na vrchole Babej hory umiestnená pamätná tabuľa, ktorá mala pripomínať údajný výstup Vladimíra Lenina z roku 1912. V 90. rokoch bola tabuľa demontovaná a roku 1996 nahradená pamätnou tabuľou na viaceré výstupy pápeža Jána Pavla II., ktorý na vrch viackrát vyšiel ešte ako krakovský arcibiskup.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ondrejka, K.; Príroda, Rekordy Slovenska; Mapa Slovakia; Bratislava: 2000