Vranov nad Topľou (okres)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vranov nad Topľou
okres
Okres Snina Okres Humenné Okres Medzilaborce Okres Stropkov Okres Vranov nad Topľou Okres Svidník Okres Prešov Okres Bardejov Okres Levoča Okres Sabinov Okres Stará Ľubovňa Okres Kežmarok Okres PopradPoloha okresu Vranov nad Topľou  v Prešovskom kraji (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Poloha okresu Vranov nad Topľou na mape Prešovského kraja
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Rozloha 769,47 km² (76 947 ha) [1]
Obyvateľstvo 80 227 (31. december 2013) [2]
Hustota 104,26 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Tel. predvoľba 057
EČV VT
Kód okresu 713
Členenie -
Mestá 2
Obce 66
Commons: Vranov nad Topľou District
Štatistika: statistics.sk
Portal.svg Slovenský portál

Okres Vranov nad Topľou je okres v Prešovskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 769,47 km², žije tu 80 227 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 104 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2013). Správne sídlo okresu je mesto Vranov nad Topľou.

Cesty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cesty I. triedy: 54,215 km
  • Cesty II. triedy: 81,917 km
  • Cesty III. triedy: 155,107 km

Geografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Okres Vranov nad Topľou sa rozkladá vo východnej časti východného Slovenska , v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny . Okres Vranov nad Topľou susedí s týmito okresmi: na západe s okresmi Košice-okolie a Prešov, na severe so Svidníckym a Stropkovským okresom, na východe s okresmi Humenné a Michalovce a na juhu s Trebišovským okresom. Územie má tvar obdĺžnika s výraznými výbežkami na sever a najmä na severovýchod pozdĺž doliny Oľky , kde hlboko zasahuje medzi okresy Svidník a Humenné.

Zemepisnú polohu určujú zemepisné súradnice: severný okraj 49°11`50`` s.š., južný okraj 48°45`41`` s.š., západný okraj 21°24`26`` v.d., východný okraj 21°51`45`` v.d. Plošná rozloha okresu je 847,6 km². Okresné mesto Vranov leží mierne excentricky v južnej až juhovýchodnej časti okresu.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska geomorfologického členenia Slovenska sa územie okresu rozkladá v týchto geomorfologických celkoch: severná časť patrí do oblasti Nízkych Beskýd s geomorfologickými celkami Ondavská vrchovina a Beskydské predhorie. Na západe zaberá severovýchodnú časť Slanských vrchov. Južná a juhovýchodná časť patrí do Východoslovenskej nížiny. Sídlo okresu, mesto Vranov, je situované v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny, intravilán sa rozkladá v riečnej nive Tople a Ondavy, na proluviálnych kužeľoch a terasách na vyššom stupni Východoslovenskej nížiny - Vranovskej pahorkatine.

Územie Vranovského okresu nie je z geologickej stránky veľmi pestré. Sú tu zastúpené druhohorné horniny, najviac však treťohorné a štvrtohorné. Z genetickej stránky sú rozšírené v podstatnej miere horniny sedimentárneho pôvodu, menej sú zastúpené horniny vulkanického pôvodu. Zo sedimentárnych hornín sú najviac zastúpené horniny usadené v morskom prostredí, menej v jazernom a riečnom, veľmi nepatrnú časť tvoria horniny usadené vetrom a deluviálne –svahové. Územie okresu patrí do centrálnych a vonkajších Karpát. Počas geologického vývoja boli jednotlivé časti rôzne tektonicky porušené a deformované. Alpínskymi horotvornými pochodmi bolo najviac postihnuté bradlové pásmo. Intenzívne zvrásnený je aj magurský flyš, ktorý má príkrovnú stavbu. Tektonicky menej sú porušené územia budované centrálnokarpatským flyšom a neogénom. Tu mala tektonika iba zlomový charakter. Územie okresu Vranov je chudobné na nerastné suroviny. Z perspektívneho hľadiska sú nádejné Slanské vrchy, kde bolo v posledných rokoch objavené polymetalické zrudnenie. Významné sú tu ložiská rumelky. Rumelka sa rovnako nachádza aj v okolí Merníka, kde sa začína rozvíjať ťažba. V bradlovom pásme a magurskom flyši sú perspektívy nálezov zemného plynu a ropy. Podobne možno očakávať ložiská zemného plynu aj v neogéne v južných častiach okresu. Medzi významné ložiská nerastných surovín patria cementárske suroviny v bradlovom pásme, na báze ktorých pracuje cementáreň v Bystrom. Významné sú aj ložiská bentonitov a zeolitov v Nižnom Hrabovci. Ďalej sú tu menšie ložiská stavebných hmôt a tehliarskych surovín: andezity, tufy, tufity, vápence, pieskovce, piesky, štrky, íly, hliny a pod.(Vechec, Banské, Zamutov, Nižný Hrabovec, Čemerné atď.).

Povrch územia okresu je značne členitý s výraznými výškovými rozdielmi medzi jednotlivými geomorfologickými celkami. Najvyššie položeným geomorfologickým celkom okresu sú Slanské vrchy, zaberajúce severozápadnú časť územia, zastúpené skupinou Šimonky. Hranica okresu tu prebieha po rozvodnom chrbte medzi Torysou a Topľou. Najvyšším bodom v Slanských vrchoch a zároveň aj v celom okrese je Šimonka. (1092 m n. m.). Priemerná výška sa pohybuje v rozmedzí 800-1000 m. Reliéf Slanských vrchov má charakter hornatiny s hlboko rezaným reliéfom.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Územie okresu Vranov patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti. Iba vrcholové časti Slanských vrchov patria už do chladnej oblasti. Prevažne južná časť okresu patriaca do Východoslovenskej nížiny má priemernú teplotu 8-9 °C. V Beskydskom predhorí a prevažnej časti Ondavskej vrchoviny je7-8 °C, iba v rozvodnom chrbte medzi Topľou a Ondavou je pod 7 °C.V Slanských vrchoch je priemerná teplota 5-6 °C, vo vrcholovej časti Šimonky pod 5 °C. Vcelku je na území okresu ročný priebeh teploty dosť pravidelný. Najteplejším mesiacom je júl s teplotami 22.8-23.8 °C, najchladnejším mesiacom je január s teplotami –3.6- -4.3 °C. Okres Vranov má zaujímavú riečnu sieť, ktorá vznikla po ústupe mora a vzniku súše.

Hydrológia[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešné povrchové vody odvádzajú z okresu dva hlavné toky, do ktorých ústi viacero obojstranných prítokov. Územie patrí dvom povodiam: Tople na západe a Ondavy na východe. Oba toky sú alochtónne, prameniace v Čergove (Topľa) a v Nízkych Beskydách (Ondava). Z ďalších väčších alochtónnych tokov tvoriacich prítoky Tople a Ondavy spomenieme ešte Oľku, ústiacu do Ondavy zľava. Ostatné toky pramenia na území okresu a ústia do už spomínaných hlavných tokov. Riečna sieť Tople vytvára na území výraznú asymetrickú textúru, keď väčšina prítokov ústi z pravej strany. Z ľavej strany v priestore Nízkych Beskýd ústi do Tople iba Voľanský potok a niekoľko malých potokov medzi Hanušovcami a Vranovom, z ktorých najväčší je Mernícky potok. Z pravej strany ústi do Tople viacero tokov väčšinou prameniacich v Slanských vrchoch. Z nich treba spomenúť Hermanovský potok, Slaný potok, Zamutovský potok, Lomnicu a Oľšavu. Povodie Ondavy v priestore okresu má rovnako asymetrickú textúru, no s výrazným podielom ľavostranných prítokov. Z pravej strany ústia menšie toky, najväčšie z nich sú Syrový potok, Suchý potok a Kvakovský potok. Najväčším ľavostranným prítokom je Oľka s pravostrannými Sitničkou a Ondalíkom a Ondavka. Do povodia Tople patrí väčšia časť plochy okresu.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]