Vranov nad Topľou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°52′51″S 21°40′24″V / 48.880833°S 21.673333°V / 48.880833; 21.673333
Vranov nad Topľou
mesto
133-3304 IMG.JPG
Vlajka Vranov.gif
Vlajka
Coat of arms of Vranov nad Topľou.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Horný Zemplín
Rieka Topľa
Nadmorská výška 132 m n. m.
Súradnice 48°52′51″S 21°40′24″V / 48.880833°S 21.673333°V / 48.880833; 21.673333
Najvyšší bod Šimonka 1092m
Najnižší bod Kataster obce Nižný Hrušov 105m
Rozloha 34,36 km² (3 436 ha) [1]
Obyvateľstvo 23 041 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 670,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1270[]/1333[1]
Primátor Ján Ragan[3] (nezávislý)
PSČ 093 01
ŠÚJ 544051
EČV VT
Tel. predvoľba +421-57
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Vranov nad Topľou
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.vranov.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Vranov nad Topľou je mesto ležiace v Prešovskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, v nadmorskej výške 132 metrov, na úrodnej nive riek Tople a Ondavy.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestské časti: Čemerné, Lomnica
  • Sídliská: 1.mája, Dubník, Juh, Lúčna, Okulka, Sídlisko I, Sídlisko II,Rodinná oblasť
  • Osady: Ferovo, Lopaty, Ortáše, Polovice, Rómska osada, Taňa

Čemerné[upraviť | upraviť zdroj]

Čemerné leží v údolí potoka Lomnica, ktorý je západným prítokom rieky Topľa. Nadmorská výška je približne 135 m. Je západnou časťou mesta Vranov nad Topľou.

V minulosti bolo Čemerné samostatnou obcou a dodnes prebiehajú úvahy o osamostatnení tejto časti mesta. Čemerné patrilo do panstva Lipovec a prvá písomná zmienka o obci Čemerné resp. Chemernye pochádza z roku 1282. V chotári tejto obce sa našli stopy po slovanskom sídlisku. Pôvodný slovenský názov korení v slove čemer. Táto obec patrila medzi najväčšie obce v okolí a bola dôležitou križovatkou ciest. Na moste cez rieku Topľa sa vyberalo mýto. Svoj statok a hospodársky dvor tu mal aj veľkostatkár gróf Hádik-Barkóczy. V 19. storočí existovala v obci píla, garbiareň a tri pálenice.Podľa sčítania obyvateľov v roku 1930 malo samostatné Čemerné 2011 duší a susediace mestečko Vranov n/T 2856 obyvateľov.

Lomnica[upraviť | upraviť zdroj]

Lomnica je najstaršia obývaná časť okresu Vranov nad Topľou, od roku 2006 samostatná mestská časť mesta Vranov nad Topľou. PSČ 093 03. GPS súradnice: 48°51'02 N, 21°40'26

Leží 4 km južne od mesta pri ceste I/79, z ktorej tu odbočuje cesta do obce Kamenná Poruba. Nachádza sa vo Východoslovenskej pahorkatine na pravej nive rieky Topľa, pričom južným okrajom intravilánu preteká Rakovec, severným Trnava.

V obci majú monastier gréckokatolícke redemptoristky, ktoré žijú kontemplatívnym spôsobom života.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom preteká rieka Topľa

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V archívoch sa uchovala medzimestská korešpondencia Vranova. Písomnosti vyhotovené mestskou kanceláriou boli opatrené mestskou pečaťou. Ich existencia je pre nás veľmi významná, nakoľko na rozdiel od slobodných kráľovských miest, ktorých erby sa bežne zachovali, u poddanských (privilegovaných) mestečiek sa ich erb používal výlučne na pečatidlách. V 15. storočí Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku 16. storočia bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením sv. Štefana, patróna farského kostola. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku 1622 a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes.

Erb mesta v dnešnej podobe zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou, vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte. I keď erb Vranova zobrazoval levicu, táto figurína sa v heraldike opisuje ako lev, lebo termín levica je vyhradený levovi stojacemu na troch nohách. Dodnes nie je jasné, odkiaľ tento v stredovekej heraldike často používaný kráľovský zvierací symbol, stelesňujúci udatnosť a silu, pochádza. Nesporne pripomína šľachtickú symboliku. Mesto tento erb používa vyše 350 rokov, hoci sa podoba erbového symbolu a jeho sfarbenia vždy verne nepridŕžala predlohy. Lev sa často zobrazoval strieborný, s dvoma chvostami, atď. Tieto nedôslednosti však mesto odstránilo a v súčasnosti používa heraldicky správnu podobu svojho mestského erbu i ďalších symbolov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarší písomný doklad o existencii je donačná listina Uhorského kráľa z roku 1270. [4]

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania ľudu v r. 2011 bolo náboženské zloženie obyvateľstva nasledovné:[5]

Rímskokatolícka cirkev 53,49 %
Gréckokatolícka cirkev 18,34 %
Evanjelická cirkev a.v. 6,56 %
Bez vyznania 5,69 %

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sídli významný drevospracujúci podnik na Slovensku.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V meste Vranov nad Topľou funguje sústava všetkých škôl od materských až po existujúce datašované pracovisko Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove. Nachádza sa tu i Akadémia vzdelávania, Centrum voľného času a kluby pre deti i dospelých.

  • Materské školy

- Materská škola Sídlisko II. - Materská škola Juh 1051 - Materská škola Sídlisko 1. mája - Materská škola Okulka - Materská škola Dlhá ulica - Materská škola Domašská ulica 604 - Materská škola Kukučínova - Materská škola Vajanského - Cirkevná materská škola sv. Kláry

  • Základné školy

- ZŠ Sídlisko II. - ZŠ Bernolákova - ZŠ Juh - ZŠ Lúčna - ZŠ Kukučínova - ZŠ Lomnická ulica - ZŠ pre telesne postihnutých - Cirkevná ZŠ sv. Dominika Savia - Osemročné štátne gymnázium - Osemročné súkromné gymnázium Bernolákova - Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi

  • Stredné školy

- Gymnázium Dr. C. Daxnera 88 - Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi - Združená stredná škola, Ulica A. Dubčeka - Združená stredná škola drevárska - Obchodná akadémia - Zváračská škola

  • Umelecké školy

- Základná umelecká škola - odbory: výtvarný, hudobný, tanečný a literárno-dramatický - SZUŠ výtvarná - SZUŠ hudobná - SZUš Tanečná

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

MFK Vranov nad Topľou[upraviť | upraviť zdroj]

Hrá III. futbalovú ligu.

MŠK Vranov nad Topľou[upraviť | upraviť zdroj]

Združuje tieto športy: atletika, box, hádzaná, hokejbal, judo, karate, šach, volejbal

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pavol Hudák - slovenský básnik.
  • Gyula Dahlström - entomológ.
  • Marián Tkáč - (* 25. september 1949, Čičava)predseda Matice slovenskej, ekonóm, spisovateľ, prvý guvernér Národnej banky Slovenska v r. 1993, podpísaný na prvej sérii slovenských bankoviek.
  • Viera Petríková - bývalá ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka vlády SR pre legislatívu v kabinete Roberta Fica, sudkyňa na Najvyššom súde SR
  • Ivan Mikloš - narodený vo Svidníku, ale detstvo prežil v meste Vranov nad Topľou

Čestné občianstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Figeľ - slovenský politik, predseda Kresťanskodemohratického hnutia (KDH) a bývalý minister dopravy, Výstavby a regionálneho rozvoja SR. (narodený v Čaklove)

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Bencúr Jozef (1806 – 1886) - zakladateľ a majiteľ prvej cementárne na výrobu roménskeho cementu v Uhorsku v Skrabskom. Cementáreň pracovala od r. 1856 do r. 1910. Tu vyrobený cement v r. 1868 na krajinskej výstave v Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou, v r. 1905 na svetovej výstave v Paríži vyznamenali cementáreň za výbornú kvalitu cementu.

Čorba Andrej (1770 – 1845) - farár a učiteľ, pôsobil v Hanušovciach v polovici 19. storočia. Udalosti východoslovenského roľníckeho povstania zachytil vo veršovanej kronike, vydanej v roku 1839 pod názvom Summowni opis hrozného rozbroju. Tento zachovaný rukopis patrí medzi prvé historické dokumenty napísané v zemplínčine.

Hartmann Jozef (1700 – 1764) - sochár, rezbár, pracoval vo Vranove pre paulínsku rehoľu, v Kostole narodenia Panny Márie vytvoril hlavný a bočné oltáre, kazateľnicu a vstupný portál.

Hlovík Adam (1793 – 1851) - evanjelický farár, pôsobil v Kladzanoch v r. 1826 – 31. Záujem o prostredie, v ktorom pôsobil, vyjadril i tak, že zanietene zbieral východoslovenský piesňový folklór a zasielal ho Jánovi Kollárovi. Ním sústredený zemplínsky a šarišský piesňový materiál zaradil Ján Kollár do Národných spievaniek. Skladal duchovné piesne a venoval sa otázkam pedagogického, didaktického a národnobuditeľského charakteru. Za svojho pobytu v Giraltovciach vypracoval Porádek školských dúležitostí. Je hlavnou postavou poviedky J. Záborského Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Záborský tu podáva literárny obraz východoslovenského roľníckeho povstania a o prenasledovaní ľudu naklonenej časti kléru (Adam Hlovík) počas cholerovej epidémie práve nevďačným roľníctvom.

Jakobeus Jakub (1591 – 1645) - básnik, učiteľ, evanjelický farár, pôsobil v Kučíne a Soli. Venoval sa literárnej činnosti, v ktorej reaguje i komentuje duchovné, politické a spoločenské problémy doby.Napísal Slzy, vzdychy a prosby národa Slovenského.

Kracker Ján Lukáš (1717 – 1779) - maliar, predstaviteľ stredoeurópskeho neskorobarokového maliarstva. Uskutočnil pre Vranov rozsiahly súbor prác - výzdobu portálu, priečelia a schodiska, domácej kaplnky a reprezentačným miestností konventu, výzdobu klenby a chóru kostola. Ďalším jeho autentickým dielom je výjav sv. Pavla Pustovníka na voze ťahanom levmi na klenbe kláštorného schodiska kláštora paulínov.

Lesnaiová Anna (1885 N. Hrušov – 1966 USA) - spisovateľka, insitná maliarka. Žila v kaštieli svojich rodičov v N. Hrušove. Namaľovala obraz Slovenké lurdy (Mystérium), ktorý zobrazuje udalosť z r. 1929, kedy sa v Dlhom Klčove Márii Šaffovej zjavila Panna Mária. Je autorkou knihy Na začiatku bola záhrada, v ktorej opisuje miestne zvyky, piesne a folklórne zaujímavosti z prelomu storočia.

Šaffa Juraj (1907 – 1990) - ľudový tanečník, rozprávač, veršovník, kronikár a spevák, žil v Dlhom Klčove.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. e-obce.sk: Vranov nad Topľou - História
  5. ZÁKLADNÉ ÚDAJE zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. OBYVATEĽSTVO PODĽA NÁBOŽENSKÉHO VYZNANIA, s. 156-157. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]