Šach (hra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Šachové figúrky

Šach (z perzštiny شاه - šáh, kráľ; prenesene: kráľovská hra) je deterministická (náhoda nehrá žiadnu úlohu) strategická hra s úplnou informáciou (žiadny prvok hry nie je utajený) pre dvoch hráčov, v ktorej o výsledku rozhodujú taktické, strategické a plánovacie schopnosti hráčov a tiež ich pozornosť a vnímavosť. Cieľom hry je dať súperovi mat. Má v sebe prvky umenia, vedy a športu. Hrajú ju dvaja hráči podľa šachových pravidiel. Šach rozvíja logické myslenie a cvičí pamäť. V dnešnej verzii šachových kameňov možno badať alegóriu stredovekej spoločnosti.

Dejiny šachu[upraviť | upraviť zdroj]

Šachové pravidlá[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hra prebieha striedaním ťahov bieleho a čierneho po šachovnici.
  2. Šachovnica je súhrnný názov pre 64 štvorcových polí, zoskupených do štvorca 8×8, striedavo bielych (jednej farby) a čiernych (druhej farby); ľavé dolné pole je čierne; skupina polí v jednom smere, navzájom sa dotýkajúcich stranami, sa nazýva frontála; skupina polí v jednom smere, navzájom sa dotýkajúcich vrcholmi, sa nazýva diagonála.
  3. Biely je súhrnný názov pre kamene biele, čierny je súhrnný názov pre kamene čierne; zároveň je to označenie šachistu, ktorý pohybuje kameňmi danej farby; biely a čierny sú súperi.
  4. Kameň je súhrnný názov pre kráľa, dámu, vežu, strelca, jazdca a pešiaka.
  5. Na jednom poli môže stáť buď jeden kameň (obsadené pole), alebo nijaký kameň (prázdne pole); rozmiestnenie kameňov na šachovnici sa nazýva postavenie.
  6. Ťah je premiestnenie kameňa buď na prázdne pole (krok), alebo na pole obsadené súperovým kameňom (branie); zvláštne ťahy: rošáda, premena pešiaka, branie mimochodom.
  7. Partia je sled ťahov, začínajúci sa základným postavením partie a končiaci sa výhrou bieleho, výhrou čierneho, alebo remízou.
  8. Voľba ťahu závisí iba od šachistu, ktorý ho vykonáva.
  9. Prvý ťah v partii vykonáva biely, po ťahu bieleho nasleduje ťah čierneho a po ťahu čierneho nasleduje ťah bieleho.
  10. Kráľ je kameň, ktorý po vlastnom ťahu, alebo po ťahu iného kameňa rovnakej farby nesmie byť v šachu (kráľovi).
  11. Šach (kráľovi) je postavenie, v ktorom na pole kráľa pôsobí súperov kameň.
  12. Kameň pôsobí na pole, ak na tomto poli môže brať súperov kameň, pôsobí však naň aj vtedy, keby toto branie nemohol uskutočniť pre porušenie pravidla 10.
  13. Kráľ je kameň, ktorý (s výnimkou rošády) ťahá na najbližšie pole po frontále alebo diagonále v akomkoľvek smere.
  14. Dáma je kameň, ktorý ťahá buď ako veža, alebo ako strelec.
  15. Veža je kameň, ktorý (s výnimkou rošády) ťahá po prázdnej frontále v akomkoľvek smere o ľubovoľný počet polí; ak na konci prázdnej frontály stojí kameň opačnej farby, veža ho môže brať.
  16. Strelec je kameň, ktorý ťahá po prázdnej diagonále v akomkoľvek smere o ľubovoľný počet polí; ak na konci prázdnej diagonály stojí kameň opačnej farby, strelec ho môže brať.
  17. Jazdec je kameň, ktorý ťahá na druhé najbližšie pole opačnej farby v akomkoľvek smere bez ohľadu na to, ktoré z ostatných polí šachovnice sú prázdne a ktoré obsadené.
  18. Pešiak je kameň, ktorý kráča len po frontále smerom dopredu o jedno pole; zo základného postavenia partie môže kráčať o jedno, alebo o dve polia dopredu; berie o jedno pole po diagonále vo dvoch smeroch dopredu; smerom dopredu sa rozumie smer, ktorým sa kameň približuje k súperovi (vzťahovaný na základné postavenie partie); zvláštne ťahy: premena pešiaka, branie mimochodom.
  19. Súčasťou ťahu pešiaka na posledné pole je jeho odstránenie zo šachovnice a nahradenie dámou, vežou, strelcom, alebo jazdcom rovnakej farby na tom istom poli; takýto ťah sa nazýva premena pešiaka; pešiak sa premení na jeden z uvedených kameňov bez ohľadu na druhy a počty ostatných kameňov na šachovnici.
  20. Pešiak, ktorý môže brať súperovho pešiaka bezprostredne po jeho kroku zo základného postavenia partie o jedno pole, môže ho brať aj bezprostredne po jeho kroku o dve polia, a to práve tak, ako keby bol kročil iba o jedno pole; takýto ťah sa nazýva branie mimochodom.
  21. Rošáda je súčasný ťah kráľa a veže tej istej farby z polí, na ktorých stoja v základnom postavení partie: kráľ ťahá o dve polia smerom k veži a veža, ku ktorej sa priblížil, postaví sa na pole medzi pôvodným a novým poľom kráľa; rošádu možno vykonať len vtedy, ak sú polia medzi kráľom a vežou prázdne, ak kráľ a veža od začiatku partie neťahali a ak na pôvodné a nové pole kráľa, ako aj na pole medzi nimi nepôsobí súperov kameň.
  22. Partiu vyhrá ten, po ktorého ťahu je súperov kráľ v mate.
  23. Mat je šach (kráľovi), ktorý nemožno bezprostredne nasledujúcim ťahom zrušiť.
  24. Partia sa končí remízou, keď je biely alebo čierny v pate, alebo keď sa rovnaké postavenie v priebehu partie opakuje trikrát pri ťahu toho istého súpera, alebo keď sa počas 50 bezprostredne za sebou nasledujúcich ťahov oboch súperov nebral kameň a nepotiahol pešiak (s výnimkou pravidla 27).
  25. Pat je postavenie, v ktorom jeden zo súperov nemôže ťahať napriek tomu, že je na rade, pričom jeho kráľ nie je v šachu.
  26. Postavenia sú rovnaké, ak obsahujú rovnaké kamene rozmiestnené na rovnakých poliach a každý zo súperov môže vykonať rovnaké ťahy.
  27. V postavení kráľa s dvoma jazdcami proti kráľovi s pešiakom sa zvyšuje počet ťahov z 50 na 100, ak pešiak nepostúpil ďalej ako o 3 polia zo základného postavenia na frontále pred vežou, kráľom, alebo dámou, o 2 polia pred strelcom, resp. o 1 pole pred jazdcom, a jazdec mu bezpečne bráni v ďalšom pohybe.

Základné pojmy[upraviť | upraviť zdroj]

Základná pozícia

Šach sa hrá na doske zvanej šachovnica, rozdelenej na 8×8 políčok. Každý hráč má na začiatku partie k dispozícii nasledujúce figúrky:

a b c d e f g h
8
Chessboard480.svg
a8 čierny Veža
b8 čierny Jazdec
c8 čierny Strelec
d8 čierny Dáma
e8 čierny Kráľ
f8 čierny Strelec
g8 čierny Jazdec
h8 čierny Veža
a7 čierny Pešiak
b7 čierny Pešiak
c7 čierny Pešiak
d7 čierny Pešiak
e7 čierny Pešiak
f7 čierny Pešiak
g7 čierny Pešiak
h7 čierny Pešiak
a2 biely Pešiak
b2 biely Pešiak
c2 biely Pešiak
d2 biely Pešiak
e2 biely Pešiak
f2 biely Pešiak
g2 biely Pešiak
h2 biely Pešiak
a1 biely Veža
b1 biely Jazdec
c1 biely Strelec
d1 biely Dáma
e1 biely Kráľ
f1 biely Strelec
g1 biely Jazdec
h1 biely Veža
8
7 7
6 6
5 5
4 4
3 3
2 2
1 1
a b c d e f g h
Základné postavenie figúrok (kameňov) na šachovnici.

Dáma a veža sú ťažké figúry, strelec a jazdec sú ľahké figúry. Šachovnica leží medzi oboma hráčmi, každý z hráčov má napravo zo svojej strany biele pole. Biely hráč má zo svojho pohľadu na druhom rade ôsmich pešiakov a na prvom rade od ľava do prava: vežu, jazdca, strelca, dámu, kráľa, strelca, jazdca a vežu. Pritom každá strana postaví dámu na pole vlastnej farby.

Ako prvý ťahá biely a súperi striedavo ťahajú až do konca partie. Na jednom poli môže stáť iba jedna figúrka. Táto figúrka blokuje toto pole pre všetky figúrky vlastnej farby. Súperove figúrky môžu ťahať na toto pole, v tomto prípade pôvodná figúrka je vyhodená, teda sa odstraňuje zo šachovnice. Ak nejaká figúrka v ďalšom ťahu môže vziať súperovu figúrku, hovoríme o ohrození. Ak figúrka rovnakej farby pôsobí na toto pole, hovoríme, že táto figúrka je krytá. Ohrozenie kráľa sa nazýva šach, dávnejšie bolo v pravidlách, že sa musí zvolať šach, dnes to však neplatí. Po vykonaní ťahu, ak sa hrá na čas, hráč stlačí na svojej strane šachové hodiny, tým zastaví svoje hodiny a zároveň spustí súperove šachové hodiny.

Orientačná relatívna sila figúrok je nasledovná:

  • pešiak 1
  • ľahké figúry 3,5 (3)
  • veža 5
  • dáma 10 (9)

Z uvedených hodnôt vidno, že orientačne troch pešiakov možno vymeniť za jednu ľahkú figúru, vežu za dve ľahké figúry, dámu za dve veže. Skutočná sila figúrok prirodzene závisí od ich celkového rozloženia na šachovnici. V úvode partie má napríklad veža obmedzený manévrovací priestor a preto je výhodnejšie ju vymeniť za dve ľahké figúry, v koncovke jej sila relatívne narastá a takáto výmena môže byť výhodnejšia pre opačnú stranu.

Kráľ[upraviť | upraviť zdroj]

a b c d e f g h
8
Chessboard480.svg
c6 čierny krížik
d6 čierny krížik
e6 čierny krížik
c5 čierny krížik
d5 biely Kráľ
e5 čierny krížik
c4 čierny krížik
d4 čierny krížik
e4 čierny krížik
8
7 7
6 6
5 5
4 4
3 3
2 2
1 1
a b c d e f g h
Kráľ sa môže pohybovať všetkými smermi, ale len o jedno políčko.

Kráľ je v šachu najdôležitejšia figúrka, pretože cieľom súpera je zasadiť kráľovi šachmat. To znamená ohroziť ho s jednou alebo viacerými figúrkami tak, aby nemohol uniknúť na iné neohrozené políčko.

Koniec partie[upraviť | upraviť zdroj]

Výhra[upraviť | upraviť zdroj]

  • vyhráva hráč, ktorý dá súperovi mat. Mat je situácia, keď je možnosť brať kráľa a súper nemá možnosť tomu zabrániť. Pri mate sa iba výnimočne berie kráľ, k výhre stačí mat zahlásiť.
  • častejšie sa končí partia tým, že jeden súper uzná prevahu súpera, vzdá beznádejnú pozíciu.
  • hráč partiu vyhráva, keď súper prekročí časový limit. Hráč musí túto výhru reklamovať. Ak súper, ktorý neprekročil čas nemá matujúci materiál, ide o remízu.

Remíza[upraviť | upraviť zdroj]

  • hráči sa na remíze dohodnú.
  • po trojnásobnom dosiahnutí rovnakej pozície - hráč na ťahu musí reklamovať.
  • ani jeden hráč nemá materiál na dosiahnutie matovej situácie.
  • 50 ťahov prejde bez pohybu pešiaka a brania materiálu.
  • obaja súperi prekročili časový limit a nedá sa zistiť kto skôr, prípadne hráč, ktorý má výhodu, nereklamuje výhru.
  • súper by síce vyhral na čas, ale nemá materiál na dosiahnutie matu.
  • je pat, teda situácia, keď strana, ktorá je na ťahu, nemôže spraviť žiaden legálny ťah podľa pravidiel, pričom nie je mat.
Matujúcim materiálom je aspoň jeden pešiak; dve ľahké figúry; jedna ťažká figúra.

Úseky šachovej partie[upraviť | upraviť zdroj]

Zápis šachovej partie[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidlá FIDE uznávajú od r. 1981 iba šachovú notáciu nazývanú algebrický skrátený zápis. Zároveň odporúča používať výhradne túto notáciu v literatúre. V praxi sa používa tento zápis s označením figúr začiatočným písmenom názvu figúry v jazyku hráča. Použitie inej notácie (algebrickej, anglickej) nie je výslovne zakázané, ale v sporných prípadoch nemôže slúžiť ako dôkazový materiál.

Šachové figúry sa označujú veľkým začiatočným písmenom svojho názvu. Pešiaci sa nezaznačujú. Stĺpce šachovnice sa z ľava doprava zo strany bieleho označujú malými písmenami abecedy od „a“ po "h". Rady šachovnice sa označujú číslicami od „1“ po "8". Pole sa identifikuje spojením písmena a číslice. K označeniu figúry sa pripojí označenie poľa, na ktoré sa ňou ťahá. V skrátenej notácii sa nezaznačuje východzie pole. Pri ťahu pešiaka sa označí iba pole, kam sa ním ťahá.

Portable Game Notation[upraviť | upraviť zdroj]

Notácia založená na anglickej abecede používaná v šachových počítačových programoch. Skratka súbor.pgn .

Slovenská a cudzojazyčné notácie[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenská notácia Anglická notácia Nemecká notácia Španielska notácia Francúzska notácia Ruská notácia
K - Kráľ K - King K - König R - Rey R - Roi Кр - Король
D - Dáma Q - Queen D - Dame D - dama (reina) D - Dame Ф - Ферзь
V - Veža R - Rook T - Turm T - torre T - Tour Л - Ладья
S - Strelec B - Bishop L - Läufer A - alfil F - Fou К - Конь
J - Jazdec N - Knight S - Springer C - caballo C - Cavalier С - Слон
P - Pešiak P - Pawn B - Bauer P - peón P - Pion п - Пешка
0-0 - malá rošáda 0-0 - kingside castling 0-0 - kleine Rochade 0-0 - el corto enroque 0-0 - le petit roque 0-0 - Короткая рокировка
0-0-0 - veľká rošáda 0-0-0 - queenside 0-0-0 - große Rochade 0-0-0 - el largo enroque 0-0-0 - le grand roque 0-0-0 - Длинная рокировка
+ - šach + - check + - Schach + - jaque + - l'échec + - шах
#/X - mat #/X - mat #/X - Matt #/X - mat #/X - l'mat × - мат

Pešiak sa v notácii ťahov neoznačuje.

Pri komentovaní partie sa zvyknú používať značky:

  • ! - veľmi dobrý ťah
  • !! - prekvapivý silný ťah, často obeť
  • ? - chybný ťah
  • ?? - hrubá chyba
  • !? - pozoruhodný, originálny ťah
  • ?! - pochybný ťah

Rebríčky hráčov[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam majstrov sveta[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálni majstri sveta[upraviť | upraviť zdroj]

FIDE majstri sveta po Kasparovovi

Majstrovstvá sveta organizovala FIDE až od roku 1948, v roku 1993 Kasparov založil organizáciu PCA a odvtedy boli v šachu dvaja majstri sveta jeden podľa FIDE a jeden podľa PCA. V roku 2006 sa konal zjednocujúci zápas o majstra sveta medzi Topalovom a Kramnikom, ktorý vyhral Kramnik

PCA majstri sveta[upraviť | upraviť zdroj]

Zjednotenie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2006 sa konal zjednocujúci zápas medzi Kramnikom a Topalovom, ktorý vyhral Kramnik, od roku 2007 je majster sveta Anand.

Ďalší hráči[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam majsteriek sveta[upraviť | upraviť zdroj]

Najlepšou šachistkou všetkých čias je určite Judit Polgárová, o titul majsterky sveta však nehrá, pokúša sa získať titul medzi mužmi.

Traja najlepší šachisti narodení alebo žijúci na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Desať najlepších slovenských šachistov podľa rebríčku FIDE[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]