Aaron Nimzowitsch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Aaron Nimzowitsch
Aaron Nimzowitsch
šachista židovského pôvodu

Narodenie 7. november 1886
Riga, Lotyšsko
Úmrtie 16. marec 1935 (48 rokov)
Kodaň, Dánsko

Aaron Nimzowitsch (lot. Ārons Ņimcovičs, uvádzaný aj ako Aaron(Aron) Niemzowitsch; * 7. november 1886, Riga, Lotyšsko – † 16. marec 1935, Kodaň, Dánsko) bol šachista židovského pôvodu, jeden z najlepších hráčov v medzivojnovom období a významný šachový teoretik, zakladateľ hypermodernej školy.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 7. novembra 1886 v Rige a zomrel 16. marca 1935 v Dánsku. Pochádzal z bohatej židovskej rodiny, šach sa naučil hrať od svojho otca. V roku 1904 odcestoval do Berlína študovať filozofiu. Avšak ešte v tom istom roku dal prednosť šachu a začal sa mu venovať profesionálne. Po prvej svetovej vojne sa presťahoval do Kodane, kde začína dosahovať prvé úspechy. Žil tam až do smrti, získal dánske občianstvo. Je pochovaný v Bispebjergskom cintoríne.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol jeho kariéry bol dosiahnutý okolo roku 1930. Vtedy bol pravdepodobne tretím najlepšímm hráčom sveta, po Alexandrovi Alechinovi a Josém Raúlovi Capablancovi. Medzi jeho najväčšie úspechy patria: prvé miesta v Kodani, 1928, na turnaji v Karlových Varoch 1929, 1933, 1934 a druhé miesto za Alechinom v San Reme (1930). Napriek jeho talentu nedosahoval stabilné výsledky, hlavne v dôležitých zápasoch.

Nevyhral ani jednu partiu proti Capablancovi. Lepšie sa mu darilo proti Alechinovi, dokonca ho porazil s čiernymi kameňmi. Nimzowitsch tzv. Nesmrteľnú zugzwangovú partiu proti Friedrichovi Sämischovi, Kodaň 1932. Podobnú partiu odohral proti Paulovi Johnerovi, Drážďany 1936. O Nimzowitschovi bolo známe, že hral výborne čiernymi kameňmi. Práve za čiernych je po ňom pomenovaných veľa otvorení, ako napríklad ''Nimcovičova Indická obrana.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Nimzowitsch je považovaný za jedného z najzanietenejších šachistov. Bol veľmi dobrým teoretikom a mal na tú dobu prevratné myšlienky. Boli ním inšpirovaní viacerí šachisti ako Richard Réti, alebo Tigran Petrosian.

Vyšli mu tri knihy v nemčine: Mein System (Môj systém) (1925). Die Praxis meines system (Môj systém v praxi) a Die Blokade (Blokáda). Blokáda je krátka knižka, obsiahnutá v Mojom systéme. Všetky Nimzowitschove poznatky, teórie a postupy sú obsiahnuté v Mojom systéme a je preukázané, že až 99 % veľmajstrov čítalo Môj systém. Momentálne je to jedna z najlepších učebníc šachu, napriek tomu, že má vyše osemdesiat rokov. Môj systém v praxi obsahuje len partie na témy v Mojom systéme a má skôr zábavný ako vyučujúci význam.

V tomto období boli všeobecne prijímané a všade vyučované striktné teórie podobne veľkého teoretika Siegberta Tarrascha. Nimzowitschova teória pôsobila drvivo. Dal dokopy všetky poznatky, rozvinul ich a okrem toho dodal veľa vlastného, ako napríklad: prekrytie (nadbytočné krytie istého bodu, alebo figúry, čo umožňuje väčšiu flexibilitu brániacej strany), kontrolovanie stredu figúrami a nie pešiakmi, blokáda, profilaxia (predvídanie udalostí, urobenie ťahu, ktorý by som musel aj tak urobiť a tým zabránenie hrozieb súpera a vytvorenie svojich), fianchetto (vývin strelca na polia b2, g2, respektíve b7, g7) (dalo by sa oponovať, že toto neobjavil on, ale on túto myšlienku rozvíjal a používal). Okrem toho sformuloval teóriu o predsunutom bode a vniknutí veže na siedmy rad.

Veľa otvorení je po ňom pomenovaných, ako Nimcovičova Indická obrana (1.d4 Nf6 2.c4 e6 3.Jc3 Sb4) a menej hrávaná Nimcovičova obrana (1.e4 Jc6). Veľmajster Raymond Keene pomenoval 1.Jf3, nasledované 2.b3 ako Nimcovičov-Larsenov útok. Nimzowitsch okrem toho rozvíjal Francúzsku obranu a to dvoma systémami, Viedenský variant (1. e4 e6 2. d4 d5 3. Jc3 Sb4) a e5 variant (1. e4 e6 2. d4 d5 3. e5). Bol priekopníkom ešte v dvoch otvoreniach, a to v Nimcovičovom variante Sicílskej obrany (1.e4 c5 2.Jf3 Jf6, provokujúc 3.e5 Jd5 podobné Alechinovej obrane) a 1.e4 c5 2.Jf3 Jc6 3.d4 cxd4 4.Jxd4 d5?!, ktoré je považované za pochybné.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]