Trebišov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°38′01″S 21°43′02″V / 48.633611°S 21.717222°V / 48.633611; 21.717222
Trebišov
mesto
Trebisov vlastivedne muzeum.jpg
Vlastivedné múzeum
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 109 m n. m.
Súradnice 48°38′01″S 21°43′02″V / 48.633611°S 21.717222°V / 48.633611; 21.717222
Rozloha 70,16 km² (7 016 ha) [1]
Obyvateľstvo 24 522 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 349,52 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1204[1]/1254[2]
Primátor Marek Čižmár[3] (nezávislý)
PSČ 075 01
ŠÚJ 528099
EČV TV
Tel. predvoľba +421-56
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Trebišov
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.trebisov.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Trebišovčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Trebišov (maď. Tőketerebes, nem. Trebischau) je mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Sútok Drehňovca a Trnávky počas povodní v máji 2005

Okres Trebišov je prevažne poľnohospodársky kraj. Dominantami sú úrodné lány, ovocné sady, zelené záhrady, lužné lesy s prírodnými rezerváciami a malebné pahorkatiny so scenériou Slanských vrchov, ktoré poskytujú možnosti pre rekreáciu a oddych. Súčasťou regiónu je tokajská vinohradnícka oblasť, ktorá má vynikajúce vína najvyššej kvality.

Trebišov centrum južného Zemplína, sa rozprestiera v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, na rozhraní Trebišovskej tabule a Ondavskej vrchoviny. Nachádza sa v nadmorskej výške 109 m zväčša na pravom brehu potoka Trnávka, prítoku Ondavy.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestské časti: Milhostov, Nový Majer, Olšina
  • Sídliská: Juh, Sever, Stred
  • Ostatné časti: Vojenské Lúčky, Nová Koronč, Paričov, Stará Koronč
  • Osady: Čeriaky, Sady

Najväčšie ulice[upraviť | upraviť zdroj]

  • M.R.Štefánika
  • Komenského
  • Berehovská
  • Varichovská

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

 Priemerné počasie pre Trebišov (1931-1960) 
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Najvyššia priemerná teplota °C (°F)
Priemerná denná teplota °C (°F) -3.8
(25)
-1.9
(29)
3.2
(38)
9.5
(49)
15
(59)
18.2
(65)
20.3
(69)
19.4
(67)
15.3
(60)
9.3
(49)
3.9
(39)
-0.5
(31)
8,6
(47)
Najnižšia priemerná teplota °C (°F)
Zrážky mm (palce) 30
(1.18)
26
(1.02)
25
(0.98)
38
(1.5)
59
(2.32)
76
(2.99)
70
(2.76)
70
(2.76)
43
(1.69)
42
(1.65)
47
(1.85)
39
(1.54)
565
(22,24)
Zdroj: ÚPN Sečovce 24. august 2011[5]

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské symboly sú:

  • erb mesta Trebišov,
  • vlajka mesta Trebišov,
  • pečať mesta Trebišov,
  • mestské insígnie

Erb mesta tvorí v modrom neskorogotickom štíte z veľkého položeného a prevráteného strieborného lemeša vyrastajú tri zlaté bezosté klasy sprevádzané dvoma zlatými hviezdičkami, vpravo hore menšie ľavošikmo sklonené strieborné čerieslo. Najstarším historickým prameňom erbu mesta je pečatidlo z roku 1695, v štíte ktorého sú figúry čeriesla, lemeša, klasov a hviezdičiek. Staršou podobou erbu mesta je predloha pochádzajúca z 15. storočia, ktorá dokazuje používanie pečate Trebišova s vyobrazením obrazu Panny Márie.

Mestská vlajka pozostáva z pravidelne sa dvakrát opakujúcich troch pozdĺžnych pruhov vo farbe bielej, žltej a modrej. Vlajka je zakončená dvoma cípmi.

Pečať mesta Trebišov tvorí erb mesta Trebišov s kruhopisom: „MESTO TREBIŠOV".

Insígnie predstavujú kovovú primátorskú reťaz na ktorej je upevnená kruhová medaila s vyobrazením erbu mesta s nápisom Mesto Trebišov. Insígnie používa primátor mesta, zástupca primátora mesta, alebo poverený poslanec pri: -slávnostných zasadaniach mestského zastupiteľstva, -oficiálnych prijatiach predstaviteľov politického a verejného života Slovenskej republiky, -oficiálnych prijatiach predstaviteľov iných štátov a miest, -iných významných slávnostných príležitostiach, -občianskych obradoch organizovaných Mestským úradom. Insígnie mesta uchováva primátor mesta.

Symboly mesta Trebišov sú registrované v Heraldickom registri Slovenskej republiky, ktorého agendu spravuje Ministerstvo vnútra SR pod signatúrou HR: T-5/1991.

Prvá písomná zmienka o meste: 1254

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V meste Trebišov tvoria väčšinu obyvateľstva príslušníci slovenskej národnosti. Z menšín má výraznejšie zastúpenie rómska menšina. Po náboženskej stránke je zloženie obyvateľstva pestrejšie. V meste žijú okrem rímskokatolíkov aj veriaci gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi a tiež evanjelici a. v., reformovaní, Jehovovi Svedkovia a členovia iných náboženských spoločenstiev. V meste je aj monastier baziliánov.

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

(podľa údajov z roku 2001)
Slováci - 86,86 %
Rómovia - 8,87 %
Maďari - 1,75 %
Česi - 0,64 %
Ukrajinci - 0,18 %
Rusíni - 0,17 %
iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

(podľa údajov z roku 2001)
rímskokatolíci - 52,60 %
gréckokatolíci - 24,93 %
bez vyznania - 10,85 %
pravoslávni - 2,11 %
a iní (reformovaní, evanjelici a. v., Jehovovi Svedkovia,…)

Kultúra, pamiatky a šport[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

V meste pôsobí aj ochotnícky súbor Divadlo „G“, ktoré pôsobí pod vedením Júliusa Galgana. Divadlo funguje už od roku 1956. Popri Divadle „G“ pôsobí aj Divadlo „Malé G“, ktoré je zložené zo študentov gymnázia. Súbor Divadlo "G" je známe po celom Slovensku, zúčastnil sa mnohých súťažných prehliadok. Divadlo „G“ poznajú aj zahraniční Slováci z Rumunska, Poľska, Maďarska, ai. V divadle "G" vyrastali aj niektoré známe tváre z televíznych obrazoviek ako napr. Martina Horná, Braňo „Bruno“ Ciberej, Vladimír Seman...

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vlastivedné múzeum

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Historické pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mauzóleum rodiny Juliusa Andrassyho
  • Zrúcaniny hradu Parič
  • Barokovo-klasicistický kaštieľ
  • Mariánske súsošie (Immaculata)
  • Pavlínsky kláštor (teraz objekt ZUŠ)
  • Rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie
  • Gréckokatolícky chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky z roku 1817

Mestský park[upraviť | upraviť zdroj]

Mestský park má rozlohu 62 ha. Vznikol koncom 18.storočia po vzore anglických parkov. Dreviny vysadené v parku boli dovezené z celého sveta.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • BKT Trebišov - Bedmintonový klub Trebišov
  • FK Slavoj Trebišov - futbalový klub
  • HK Trebišov - hokejový klub
  • HK Slavoj Trebišov - hadzanárský klub
  • Klub stolného tenisu PLUS 40 Trebišov
  • SSC Trebišov - inline korčuľovanie
  • HSKP Tebišov - hokejbalový klub
  • ŠKP Trebišov - Plavecký Klub (tréner Miroslav Princík ml., Veronika Paľova)
  • TK Slavoj Deva Trebišov - tenisový klub
  • NK 99 Trebišov - nohejbalový klub

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dni mesta Trebišov (pravidelne každý rok v posledný augustový víkend)
  • Divadelný Trebišov - Malá krajská Scénicka žatva ochotníckych divadelných súborov Košického kraja, organizuje sa každý rok koncom apríla (v r. 2007 sa organizovalo 10.krát)
  • Festival divadelných hier s dedinskou tematikou, organizuje sa každý rok koncom júna (v r. 2007 sa organizovalo 15.krát)

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádza autobusová aj železničná stanica, kedysi aj letisko. Premáva tiež MHD (3 linky). Cez železničnú stanicu prechádza trať Michaľany - Lupków a odbočujú z nej trate Košice – Čierna nad Tisou a Trebišov - Vranov nad Topľou.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Základná škola Gorkého

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cirkevné gymnázium sv. Jána Krstiteľa
Cirkevné gymnázium, v pozadí časť sídliska Sever
Cirkevná stredná odborná škola sv. Jozafáta
  • Gymnázium Trebišov
  • Obchodná akadémia
  • Cirkevná stredná odborná škola sv. Jozafáta
  • stredná odborná škola

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Trebišovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAČÁKOVÁ, Eva. Územný plán obce Sečovce - Návrh [PDF online]. Sečovce : Mestský úrad Sečovce, 2007-12-13, [cit. 2011-08-24]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]