Čierna nad Tisou
| Čierna nad Tisou | ||
| mesto | ||
 Pohraničná oblasť Čierna nad Tisou - Čop v roku 1985
|
||
|
||
| Štát |  Slovensko |
|
|---|---|---|
| Región | Košický | |
| Okres | Trebišov | |
| Historický región | Zemplín | |
| Nadmorská výška | 102 m n. m. | |
| Súradnice | ||
| Rozloha | 9,370439 km² (937 ha) | |
| Obyvateľstvo | 4 162 (31. 12. 2007) | |
| Hustota | 444,16 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1828 | |
| Primátor | Marta Vozáriková[1] (SMER) | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | 076 43 | |
| Tel. predvoľba | +421-56 | |
| ŠÚJ | 528293 | |
| EČV | TV | |
   Poloha mesta v rámci Slovenska
|
||
  Poloha v rámci Košického kraja
|
||
| Wikimedia Commons: Čierna nad Tisou | ||
| Štatistika: MOŠ/MIS | ||
| Webová stránka: http://www.mestociernanadtisou.sk | ||
| Freemap.sk: mapa | ||
| Demonym: Čierňan i Tisianskočierňan[2] | ||
Čierna nad Tisou (maď. Tiszacsernyő) je mesto na Slovensku v Košickom kraji v okrese Trebišov.
Obsah |
[upraviť] Polohopis
Mesto leží v juhovýchodnom cípe Slovenska na trojmedzí Ukrajiny, Maďarska a Slovenska a na rozhraní spádových území obcí Čierna, Malé Trakany, Veľké Trakany, Biel a Boťany. Obec, a neskôr mesto, bolo budované v súlade s potrebami Česko-Slovenska a Sovietskeho zväzu na zabezpečenie železničnej výmeny tovarov spojenej s ich prekládkou (dôvodom je rozdielny rozchod koľají, používaný na východe Európy a v strednej a západnej Európe), a to pomerne v krátkej dobe.
[upraviť] Ulice
V Čiernej nad Tisou sa nachádza 16 ulíc: Dukelských hrdinov, Jarná, Jesenná, Jesenského, Jilemnického, Hlavná, Letná, Obrancov mieru, Radová, SNP, Školská, Trakanská, Zimná, Záhradná, Železničná, 1. mája a jedno námestie - Námestie pionierov[3].
[upraviť] Vodné toky
Extravilánom mesta preteká rieka Tisa, ktorá tvorí štátnu hranicu s Maďarskom a od centra je vzdialená 5,5 kilometra.
[upraviť] Vodné plochy
V okolí mesta, v katastrálnom území obce Malé Trakany, leží rekreačné stredisko Zlaté piesky Tisa. V týchto miestach rieka Tisa tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Slovenská strana je lemovaná piesočnými plážami, vytvorenými naplaveným jemným riečnym pieskom.
[upraviť] Symboly mesta
Podľa Heraldického registra [4] má mesto tieto symboly prijaté 21. októbra 1982. Erb predstavuje spojenie zamestnaneckého motívu (koleso rušňa) a hovoriaceho symbolu (čierna farba štítu odvodená od názvu mesta)
[upraviť] Erb
V čiernom štíte koleso rušňa vpravo dolu s protizávažím, všetko strieborné
[upraviť] Vlajka
Vlajka mesta pozostáva z dvoch pozdĺžnych pruhov bielo-čierneho a čierno-bieleho. V hornom pruhu v žrďovej časti je biely a v dolnom pruhu čierny štvorec. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená dvoma cípmi, t. j. jedným zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu.
[upraviť] História
Mesto bolo založené v roku 1946 na základe vládneho uznesenia na zabezpečenie výmeny tovarov medzi ZSSR a ČSR vybudovaním železničného prekladiska. Na výstavbu sa vyčlenilo územie, ktoré patrilo do katastrálneho územia obce Čierna. Z hľadiska histórie ide o pomerne mladú usadlosť, vybudovanú pre potreby zamestnancov pracujúcich na založenej železnici. Zo začiatku boli vybudované tri drevené stavby, ktoré plnili funkciu ubytovne, obchodu a kultúrnej miestnosti (aj kino).
V prvej etape výstavby bola vybudovaná časť Rodinné domky a dva činžové domy. Súčasne boli postavené drevené stavby - železničná stanica a hospodárska budova železníc. Postupom času sa oblasť železničného prekladiska rozširovala, čo so sebou prinieslo potrebu budovania ďalších bytov, ako aj budovanie infraštruktúry - školy, škôlky, obchodov, služieb a tiež budovy pre kultúru, ktorá splnila aj historickú úlohu v roku 1968 - rokovacie medzi čelnými predstaviteľmi ZSSR a ČSSR.
Ako mladá obec od začiatku výstavby disponovala ústredným kúrením, ktoré zabezpečovali dva parné rušne. V druhej etape výstavby boli postavené nová základná škola s vyučovacím jazykom slovenským, budova obecného úradu, ako aj ďalšie obytné bloky a Hotel Úsvit, zo strany železníc to boli nová budova železničnej stanice, rušňového depa, závodu Železničné staviteľstvo a traťová dištancia.
Tretia etapa priniesla so sebou okrem výstavby ďalších obchodných zariadení a obytných blokov aj výstavbu jediného závodu na tomto území - Výrobného závodu AŽD (Automatizácia železničnej dopravy). V 80. rokoch bola výstavba mesta postupne zastavená.
[upraviť] História prekladiska
Prekladisko bolo v počiatku budované ako jednosmerné prekladisko tovaru zo Sovietskeho zväzu a ďalekého východu do celej Európy. Významnú úlohu zohralo v roku 1947 pri prekládke obilia v dôsledku veľkého sucha. Jeho význam so zvyšujúcim sa objemom prekladaného tovaru postupne rástol. Zo začiatku prevládala prekládka ropy do rafinérie Slovnaft, neskôr rástol objem strojov a zariadení a tiež objem umelých hnojív, nechýbali ani stavebné, potravinárske, či iné špeciálne obchodné komodity. Význam prekladiska rástol až do roku 1989, keď vzhľadom na politické zmeny nastal útlm prepravných aktivít.
[upraviť] Obyvateľstvo
Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Čiernej nad Tisou 4 645 obyvateľov, z toho bolo 2 792 maďarskej, 1 554 slovenskej, 244 rómskej, 15 českej, 11 ukrajinskej a 6 rusínskej národnosti.
[upraviť] Politika
[upraviť] Partnerské obce
[upraviť] Významné udalosti
29. júla - 1. augusta 1968 - V Čiernej nad Tisou sa stretli delegácie KSČ a KS ZSSR pod vedením Alexandra Dubčeka a L. I.Brežneva
[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra
Dominantným faktorom ekonomického života v meste je železničné prekladisko. Útlm v jeho činnosti po roku 1989 znamenal aj útlm v miestnej ekonomike.
[upraviť] Doprava
Slovensko - ukrajinský železničný colný hraničný priechod Čierna nad Tisou - Čop.
[upraviť] Dôležité firmy
- ZSSK Cargo, ZSSK, ŽSR
- Colný Úrad
- Stredisko výroby AŽD
[upraviť] Školstvo
- Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským, Školská ul. 160/3
- Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským, Zimná 8
- Základná umelecká škola, Školská ul. 168
- Spojená škola s org.zlož.SOUŽ a OA, Železničná 127
[upraviť] Osobnosti
[upraviť] Rodáci
- Szidi Tobias, herečka
[upraviť] Referencie
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Marta Vozáriková je v zozname. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Tisianskočierňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online. (po slovensky)
- ↑ Mapa Čiernej nad Tisou na mapy.sk [online]. Mapa Slovakia Plus, [cit. 2010-12-28]. Dostupné online.
- ↑ Heraldický register SR I. – str. 46–47
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierna nad Tisou.
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
