Čierna nad Tisou

Čierna nad Tisou
maď. Tiszacsernyő
mesto
Námestie Pionierov
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Trebišov
Región	Zemplín
Nadmorská výška	102 m n. m.
Súradnice	48°25′00″S 22°05′47″V
Rozloha	9,37 km² (937 ha)
Obyvateľstvo	3 861 (31. 12. 2011)
Hustota	412,06 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1828
Primátor	Marta Vozáriková (SMER)
PSČ	076 43
ŠÚJ	528293
EČV	TV
Tel. predvoľba	+421-56
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Čierna nad Tisou
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.mestociernanadtisou.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Čierňan i Tisianskočierňan Slovenský portál

Čierna nad Tisou (maď. Tiszacsernyő) je mesto na Slovensku v Košickom kraji v okrese Trebišov.

Polohopis

Mesto leží v juhovýchodnom cípe Slovenska na trojmedzí Ukrajiny, Maďarska a Slovenska a na rozhraní spádových území obcí Čierna, Malé Trakany, Veľké Trakany, Biel a Boťany. Obec, a neskôr mesto, bolo budované v súlade s potrebami Česko-Slovenska a Sovietskeho zväzu na zabezpečenie železničnej výmeny tovarov spojenej s ich prekládkou (dôvodom je rozdielny rozchod koľají, používaný na východe Európy a v strednej a západnej Európe), a to pomerne v krátkej dobe.

Ulice

V Čiernej nad Tisou sa nachádza 16 ulíc: Dukelských hrdinov, Jarná, Jesenná, Jesenského, Jilemnického, Hlavná, Letná, Obrancov mieru, Radová, SNP, Školská, Trakanská, Zimná, Záhradná, Železničná, 1. mája a jedno námestie - Námestie pionierov.

Vodné toky

Extravilánom mesta preteká rieka Tisa, ktorá tvorí štátnu hranicu s Maďarskom a od centra je vzdialená 5,5 kilometra.

Vodné plochy

V okolí mesta, v katastrálnom území obce Malé Trakany, leží rekreačné stredisko Zlaté piesky Tisa. V týchto miestach rieka Tisa tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Slovenská strana je lemovaná piesočnými plážami, vytvorenými naplaveným jemným riečnym pieskom.

Symboly mesta

Podľa Heraldického registra má mesto tieto symboly prijaté 21. októbra 1982. Erb predstavuje spojenie zamestnaneckého motívu (koleso rušňa) a hovoriaceho symbolu (čierna farba štítu odvodená od názvu mesta)

Erb

V čiernom štíte koleso rušňa vpravo dolu s protizávažím, všetko strieborné

Vlajka

Vlajka mesta pozostáva z dvoch pozdĺžnych pruhov bielo-čierneho a čierno-bieleho. V hornom pruhu v žrďovej časti je biely a v dolnom pruhu čierny štvorec. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená dvoma cípmi, t. j. jedným zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Dejiny

Mesto bolo založené v roku 1946 na základe vládneho uznesenia na zabezpečenie výmeny tovarov medzi ZSSR a Československom vybudovaním železničného prekladiska. Na výstavbu sa vyčlenilo územie, ktoré patrilo do katastrálneho územia obce Čierna. Z hľadiska histórie ide o pomerne mladú usadlosť, vybudovanú pre potreby zamestnancov pracujúcich na založenej železnici. Zo začiatku boli vybudované tri drevené stavby, ktoré plnili funkciu ubytovne, obchodu a kultúrnej miestnosti (aj kino).

V prvej etape výstavby bola vybudovaná časť Rodinné domky a dva činžové domy. Súčasne boli postavené drevené stavby - železničná stanica a hospodárska budova železníc. Postupom času sa oblasť železničného prekladiska rozširovala, čo so sebou prinieslo potrebu budovania ďalších bytov, ako aj budovanie infraštruktúry - školy, škôlky, obchodov, služieb a tiež budovy pre kultúru, ktorá splnila aj historickú úlohu v roku 1968 - rokovacie medzi čelnými predstaviteľmi ZSSR a ČSSR.

Ako mladá obec od začiatku výstavby disponovala ústredným kúrením, ktoré zabezpečovali dva parné rušne. V druhej etape výstavby boli postavené nová základná škola s vyučovacím jazykom slovenským, budova obecného úradu, ako aj ďalšie obytné bloky a Hotel Úsvit, zo strany železníc to boli nová budova železničnej stanice, rušňového depa, závodu Železničné staviteľstvo a traťová dištancia.

Tretia etapa priniesla so sebou okrem výstavby ďalších obchodných zariadení a obytných blokov aj výstavbu jediného závodu na tomto území - Výrobného závodu AŽD (Automatizácia železničnej dopravy). V 80. rokoch bola výstavba mesta postupne zastavená.

História prekladiska

Prekladisko bolo v počiatku budované ako jednosmerné prekladisko tovaru zo Sovietskeho zväzu a ďalekého východu do celej Európy. Významnú úlohu zohralo v roku 1947 pri prekládke obilia v dôsledku veľkého sucha. Jeho význam so zvyšujúcim sa objemom prekladaného tovaru postupne rástol. Zo začiatku prevládala prekládka ropy do rafinérie Slovnaft, neskôr rástol objem strojov a zariadení a tiež objem umelých hnojív, nechýbali ani stavebné, potravinárske, či iné špeciálne obchodné komodity. Význam prekladiska rástol až do roku 1989, keď vzhľadom na politické zmeny nastal útlm prepravných aktivít.

Obyvateľstvo

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Čiernej nad Tisou 4 645 obyvateľov, z toho bolo 2 792 maďarskej, 1 554 slovenskej, 244 rómskej, 15 českej, 11 ukrajinskej a 6 rusínskej národnosti.

Významné udalosti

29. júla - 1. augusta 1968 - V Čiernej nad Tisou sa stretli delegácie KSČ a KS ZSSR pod vedením Alexandra Dubčeka a L. I.Brežneva

Hospodárstvo a infraštruktúra

Dominantným faktorom ekonomického života v meste je železničné prekladisko. Útlm v jeho činnosti po roku 1989 znamenal aj útlm v miestnej ekonomike.

Doprava

Slovensko - ukrajinský železničný colný hraničný priechod Čierna nad Tisou - Čop.

Dôležité firmy

• ZSSK Cargo, ZSSK, ŽSR
• Colný Úrad
• Stredisko výroby AŽD

Školstvo

• Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským, Školská ul. 160/3
• Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským, Zimná 8
• Základná umelecká škola, Školská ul. 168
• Spojená škola s org.zlož.SOUŽ a OA, Železničná 127

Partnerské obce

• Ajak, Maďarsko
• Čop, Ukrajina

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierna nad Tisou.