Čierna nad Tisou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°25′00″S 22°05′47″V / 48.416667°S 22.096389°V / 48.416667; 22.096389
Čierna nad Tisou
maď. Tiszacsernyő
mesto
Čierná nad Tisou, náměstí Pionýrů.jpg
Námestie Pionierov
Čierna nad Tisou Erb.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 102 m n. m.
Súradnice 48°25′00″S 22°05′47″V / 48.416667°S 22.096389°V / 48.416667; 22.096389
Rozloha 9,37 km² (937 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 772 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 402,56 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1828
Primátor Marta Vozáriková[3] (SMER)
PSČ 076 43
ŠÚJ 528293
EČV TV
Tel. predvoľba +421-56
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Čierna nad Tisou
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.ciernanadtisou.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Čierňan i Tisianskočierňan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Čierna nad Tisou (maď. Tiszacsernyő) je mesto na Slovensku v Košickom kraji v okrese Trebišov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v juhovýchodnom cípe Slovenska na trojmedzí Ukrajiny, Maďarska a Slovenska a na rozhraní spádových území obcí Čierna, Malé Trakany, Veľké Trakany, Biel a Boťany. Obec, a neskôr mesto, bolo budované v súlade s potrebami Česko-Slovenska a Sovietskeho zväzu na zabezpečenie železničnej výmeny tovarov spojenej s ich prekládkou (dôvodom je rozdielny rozchod koľají, používaný na východe Európy a v strednej a západnej Európe), a to pomerne v krátkej dobe.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

V Čiernej nad Tisou sa nachádza 16 ulíc: Dukelských hrdinov, Jarná, Jesenná, Jesenského, Jilemnického, Hlavná, Letná, Obrancov mieru, Radová, SNP, Školská, Trakanská, Zimná, Záhradná, Železničná, 1. mája a jedno námestie - Námestie pionierov[5].

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

asd

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí mesta, v katastrálnom území obce Malé Trakany, leží rekreačné stredisko Zlaté piesky Tisa. V týchto miestach rieka Tisa tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Slovenská strana je lemovaná piesočnými plážami, vytvorenými naplaveným jemným riečnym pieskom.

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Heraldického registra [6] má mesto tieto symboly prijaté 21. októbra 1982. Erb predstavuje spojenie zamestnaneckého motívu (koleso rušňa) a hovoriaceho symbolu (čierna farba štítu odvodená od názvu mesta)

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V čiernom štíte koleso rušňa vpravo dolu s protizávažím, všetko strieborné

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka mesta pozostáva z dvoch pozdĺžnych pruhov bielo-čierneho a čierno-bieleho. V hornom pruhu v žrďovej časti je biely a v dolnom pruhu čierny štvorec. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená dvoma cípmi, t. j. jedným zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto bolo založené v roku 1946 na základe vládneho uznesenia na zabezpečenie výmeny tovarov medzi ZSSR a Československom vybudovaním železničného prekladiska. Na výstavbu sa vyčlenilo územie, ktoré patrilo do katastrálneho územia obce Čierna. Z hľadiska histórie ide o pomerne mladú usadlosť, vybudovanú pre potreby zamestnancov pracujúcich na založenej železnici. Zo začiatku boli vybudované tri drevené stavby, ktoré plnili funkciu ubytovne, obchodu a kultúrnej miestnosti (aj kino).

V prvej etape výstavby bola vybudovaná časť Rodinné domky a dva činžové domy. Súčasne boli postavené drevené stavby - železničná stanica a hospodárska budova železníc. Postupom času sa oblasť železničného prekladiska rozširovala, čo so sebou prinieslo potrebu budovania ďalších bytov, ako aj budovanie infraštruktúry - školy, škôlky, obchodov, služieb a tiež budovy pre kultúru, ktorá splnila aj historickú úlohu v roku 1968 - rokovacie medzi čelnými predstaviteľmi ZSSR a ČSSR.

Ako mladá obec od začiatku výstavby disponovala ústredným kúrením, ktoré zabezpečovali dva parné rušne. V druhej etape výstavby boli postavené nová základná škola s vyučovacím jazykom slovenským, budova obecného úradu, ako aj ďalšie obytné bloky a Hotel Úsvit, zo strany železníc to boli nová budova železničnej stanice, rušňového depa, závodu Železničné staviteľstvo a traťová dištancia.

Tretia etapa priniesla so sebou okrem výstavby ďalších obchodných zariadení a obytných blokov aj výstavbu jediného závodu na tomto území - Výrobného závodu AŽD (Automatizácia železničnej dopravy). V 80. rokoch bola výstavba mesta postupne zastavená.

História prekladiska[upraviť | upraviť zdroj]

Prekladisko bolo v počiatku budované ako jednosmerné prekladisko tovaru zo Sovietskeho zväzu a ďalekého východu do celej Európy. Významnú úlohu zohralo v roku 1947 pri prekládke obilia v dôsledku veľkého sucha. Jeho význam so zvyšujúcim sa objemom prekladaného tovaru postupne rástol. Zo začiatku prevládala prekládka ropy do rafinérie Slovnaft, neskôr rástol objem strojov a zariadení a tiež objem umelých hnojív, nechýbali ani stavebné, potravinárske, či iné špeciálne obchodné komodity. Význam prekladiska rástol až do roku 1989, keď vzhľadom na politické zmeny nastal útlm prepravných aktivít.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Čiernej nad Tisou 4 645 obyvateľov, z toho bolo 2 792 maďarskej, 1 554 slovenskej, 244 rómskej, 15 českej, 11 ukrajinskej a 6 rusínskej národnosti.

Významné udalosti[upraviť | upraviť zdroj]

29. júla - 1. augusta 1968 - V Čiernej nad Tisou sa stretli delegácie KSČ a KS ZSSR pod vedením Alexandra Dubčeka a L. I.Brežneva

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dominantným faktorom ekonomického života v meste je železničné prekladisko. Útlm v jeho činnosti po roku 1989 znamenal aj útlm v miestnej ekonomike.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko - ukrajinský železničný colný hraničný priechod Čierna nad Tisou - Čop.

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZSSK Cargo, ZSSK, ŽSR
  • Colný Úrad
  • Stredisko výroby AŽD

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským, Školská ul. 160/3
  • Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským, Zimná 8
  • Základná umelecká škola, Školská ul. 168
  • Spojená škola s org.zlož.SOUŽ a OA, Železničná 127

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Marta Vozáriková je v zozname. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Tisianskočierňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Mapa Čiernej nad Tisou na mapy.sk [online]. Mapa Slovakia Plus, [cit. 2010-12-28]. Dostupné online.
  6. Heraldický register SR I.str. 46–47

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]