Nízke Beskydy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nízke Beskydy
pohorie
Busov cm01.jpg
Busov (1 002 m n. m.) najvyšší vrch pohoria
Štát Slovensko Slovensko
Časť Vonkajšie Východné Karpaty
Najvyšší bod Busov
 - výška 1 002 m n. m.
 - súradnice 49°23′17″S 21°9′39″V / 49.38806°S 21.16083°V / 49.38806; 21.16083
Nízke Beskydy na geomorfologickej mape časti východného Slovenska a južného Poľska
Nízke Beskydy na geomorfologickej mape časti východného Slovenska a južného Poľska
Wikimedia Commons: Category:Beskid Niski

Nízke Beskydy (poľsky Beskid Niski) sú krajinná oblasť suprovincie Vonkajšie Východné Karpaty, nachádzajúce sa v severovýchodnej časti Slovenska a v južnom Poľsku. Najvyšším vrchom je Busov (1002 m n. m.).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorí ju súbor krajinných celkov, ktoré sú spojovacím článkom medzi Západnými a Východnými Karpatmi. Sú najužšou a najnižšou časťou Karpát. Celková rozloha je skoro 3 700 km2. Patria k nej na Slovensku tieto krajinné celky: Busov, Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina a Beskydské predhorie. Z juhu do Nízkych Beskýd zasahujú dubové lesy. Veľkú časť zaberajú dubovo-hrabové lesy. Pri Becherove sa zachoval aj tis. Pri potokoch sú časté jelšiny.

Geomorfologické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Nízke Beskydy tvoria priečnu morfoštruktúrnu depresiu medzi Východoslovenskou nížinou a Sandomierzskou kotlinou. Sú v nich zastúpené len 2 základné tektonické jednotky Karpát – vonkajšie flyšové pásmo na severe a bradlové pásmo na juhu. Diferenciačné tektonické pohyby a exogénne procesy tu podmienili vznik dvoch typov reliéfu, a to eróznych až tektonicko-eróznych brázd a kotlín s pahorkatinným reliéfom, a štruktúrnych až tektonicko-štruktúrnych chrbtov v vrchovinným reliéfom.

Z geomorfologického hľadiska sa pohorie člení na nasledovné celky:

Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Rastlinstvo Nízkych Beskýd je na rozhraní vegetácie Západných a Východných Karpát. Z flyšových území má u nás najteplomilnejšiu vegetáciu. Západným smerom prenikajú mnohé východokarpatské a balkánsko-aplské druhy, napríklad razilka smradľavá (Aposeris foetida), kostihoj hľuznatý (Symphytum tuberosum), ostrica sedmohradská (Carex transsilvanica), telekia ozdobná (Telekia speciosa), perovník pštrosí (Matteuccia struhiopteris), čemerica purpurová (Helleborus purpurascens).

Z juhu zasahujú teplé dubové lesy (vzácne s dubom plstnatým, drieňom obyčajným (Cornus mas), ostricou horskou (Carex montana), kamienkou modropurpurovou (Lihtospermum purpurocaeruleum), vzácnymi vstavačmivstavač purpurový (Orchis purpurea), vstavač mužský poznačený (Orchis mascula ssp. signifera), vstavač vojenský (Orchis militaris) a iné. Sprevádza ich borovica lesná (Pinus silvestris) s ostricou vtáčou nôžkou (Carex ornithopoda), črievičník papučka (Cypripedium calceolus), časté sú dubiny s kostravou horskou (Festuca drymeia).

Veľkú časť zaberajú dubovo–hrabové lesy s kostravou chlpatou (Carex pilosa), vyššie prechádzajú do bukových lesov, ktoré patria ostricovému bukovému alebo karpatskému lesu so zubačkou žľaznatou (Dentaria glandulosa). Zo severu preniká jedľa, javorové lesy sú vzácnejšie, pri Becherove sa zachoval aj tis. Pri potokoch sú časté jelšiny (Alnetum incanae).

Obyvateľstvo a jeho činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Ekonomicky najvýznamnejším celkom Nízkych Beskýd, s najpriaznivejšími prírodnými podmienkami je Beskydské predhorie. Tvorí takmer 100 km dlhý, ale len – 7- km široký pruh prevažne pahorkatinného územia po celom južnom okraji Nízkych Beskýd. Celková rozloha je asi 650 km². Charakterizuje ho poľnohospodársko-priemyselná funkcia. Najvýznamnejšie strediská sú Humenné, Snina a Bystré.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]