Veľká Fatra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Veľká Fatra
pohorie
Velka Fatra, Krizna.jpg
Masív Krížnej
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Martin, Turčianske Teplice, Dolný Kubín, Ružomberok, Banská Bystrica
Časť Tatransko-Fatranská oblasť
Hranice Malá Fatra, Turčianska kotlina, Kremnické vrchy, Starohorské vrchy, Nízke Tatry, Chočské vrchy, Liptovská kotlina
Časti Hôľna Fatra, Bralná Fatra, Šípska Fatra, Zvolen, Revúcke podolie
Rieky Váh, Hron
Najvyšší bod Ostredok
 - výška 1 592 m n. m.
Rozloha 784 km² (78 400 ha)
Poloha Veľkej Fatry na Slovensku
Poloha Veľkej Fatry na Slovensku
Poloha Veľkej Fatry na Slovensku
Poloha Veľkej Fatry v Žilinskom kraji
Poloha Veľkej Fatry v Žilinskom kraji
Poloha Veľkej Fatry v Žilinskom kraji
Wikimedia Commons: Veľká Fatra

Veľká Fatra je krajinný celok geomorfologickej Tatransko-Fatranskej oblasti.

Patrí medzi najrozsiahlejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Ostatnú časť územia budujú najmä usadené horniny druhohôr.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Zo severu ohraničujú Veľkú Fatru údolie Váhu a Chočské vrchy, na východe Liptovská kotlina a Revúcka a Korytnická dolina. Na juhovýchode oddeľuje pohorie od Starohorských vrchov údolie Starohorského potoka a z juhu Harmanecká dolina od Kremnických vrchov. Od horského sedla Malý Šturec pokračuje hranica v blízkosti hlavnej cesty I/14 a neskôr nadväzuje na Žarnovickú dolinu. Na celom južnom úseku je skutočná hranica vedená trochu komplikovane a prihliada na geologickú stavbu; preto je vymedzenie údoliami len orientačné. Zo západu je Veľká Fatra ohraničená Turčianskou kotlinou.

Geomorfologické členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1971 bolo územie Veľkej Fatry vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť (CHKO) na rozlohe 60 610 ha. Nariadením vlády č. 140 zo 6. marca 2002 bola CHKO Veľká Fatra s účinnosťou od 1. apríla 2002 prekategorizovaná na Národný park Veľká Fatra.

Na území národného parku je zriadených viac maloplošných chránených území. Z nich je najstaršie Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina (1949), zriadená hlavne na ochranu treťohorného reliktu tisu obyčajného, ktorý dnes dosahuje na území NP Veľká Fatra najmasovejší výskyt v rámci strednej Európy.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká Fatra patrí medzi obľúbené ciele turistov. Medzi najvýznamnejšie centrá turistiky patria Donovaly s Novou hoľou, Malinô Brdo, Vlkolínec, Gaderská dolina, Turecká, lokálne aj Harmanecká jaskyňa s okolím, Kráľova Studňa a Smrekovica.

Východzími turistickými lokalitami sú najmä obce s dlhými dolinami na turčianskej strane pohoria (Blatnická, Gaderská, Belianska, Necpalská, Sklabinská dolina a i.), Harmanecká a Ľubochnianska dolina, Donovaly, Liptovské Revúce, Ružomberok, Podsuchá a sedlo Malý Šturec.

Hlavný hrebeň vedie po trase Malý Šturec - Kráľova Studňa - Krížna - Ostredok na Ploskú,kde sa hrebeň delí na turčianskú a liptovskú vetvu. Turčianska pokračuje v smere Ploská - Chata pod Borišovom - Malý Lysec - Jarabiná - Kľak - Ľubochnianske sedlo a končí vrchom Kopa. Liptovská vetva vedie v trase Ploská - Čierny kameň - Minčol - Rakytov - Skalná Alpa - Malá Smrekovica do Nižného Šiprúnskeho sedla, kde sa vetví na tri rázsochy: Malinné, Vtáčnik - Plieška a Magura - Kútnikov kopec.

Horské chaty[1][upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najznámejšie doliny vo Veľkej Fatre patrí Ľubochnianska dolina (najdlhšia), Gaderská dolina, Blatnická dolina, Belianska dolina, Kantorská dolina, Jasenská dolina, Necpalská dolina, Žarnovická dolina, Bystrická dolina, Nižné Matejkovo a Vyšné Matejkovo.

Najznámejšia jaskyňa je Harmanecká jaskyňa, ktorá je ako jediná prístupná verejnosti. Medzi najznámejšie jaskyne, ktoré nie sú prístupné verejnosti, patria Mažarná jaskyňa, Dolná a Horná Túfna a Ľadová jaskyňa v Šípe.

Najkrajšie výhľadové vrcholy sú Rakytov, Krížna, Borišov, Skalná Alpa, Lysec, Ostrá, Kľak a Šiprúň.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]