Liptovské Revúce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°55′04″S 19°10′19″V / 48.9177°S 19.1719°V / 48.9177; 19.1719
Liptovské Revúce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Ružomberok
Región Liptov
Nadmorská výška 670 m n. m.
Súradnice 48°55′04″S 19°10′19″V / 48.9177°S 19.1719°V / 48.9177; 19.1719
Rozloha 76,91 km² (7 691 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 585 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 20,61 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1233
Starosta Miloš Kuriš[3] (NEKA)
PSČ 034 74
ŠÚJ 510718
EČV RK
Tel. predvoľba +421-44
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.liptovskerevuce.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Liptovské Revúceobec na Slovensku v okrese Ružomberok.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia zmienka o slovanskej občine pochádza z roku 1233, kedy kráľ Ondrej II daroval istému Hudkovi 3 podlužia zeme (Terra Reucha). Občina s názvom Revúca zanikla v roku 1355. Ďalšie zmienky o priestore Liptovských Revúc pochádzajú až z 15. storočia, kedy sa osada spomína v súvislosti so spracovaním medenej rudy vyťaženej v Španej doline. S úpadkom banskej činnosti klesal aj význam osady a po skončení ťažby v roku 1560 už prevládalo poľnohospodárstvo.

V roku 1625 sa v likavskom urbári objavila Nižná a Stredná Revúca. V roku 1671 sa objavila zmienka o Veľkom a Malom Hričkove (Vyšná Revúca), čím sa spojili tri osady neskôr už s názvom Tri Revúce (Revúca, Veľká a Malá Revúca) pod jedným zemepánom. Revúckou dolinou viedla stará kráľovská cesta z Krakova cez Liptov, Veľký Šturec do Banskej Bystrice a ďalej do Budapešti. Revúčania sa preto často živili aj ako povozníci, alebo prenajímali svoje kone na prekonanie stúpania cez Šturec. Po výstavbe novej cesty z Ružomberka do Banskej Bystrice cez Donovaly a výstavbe Košicko-bohumínskej železnice a úzkorozchodnej trate do kúpeľov Korytnica tento spôsob obživy stratili.

Prvá polovica 20. storočia bola v obci v znamení vysťahovalectva, najmä počas krízových rokov obyvatelia odchádzali do viacerých európskych štátov, ale aj do Severnej Ameriky. Počas 2. svetovej vojny sa obyvatešstvo aktívne zapojilo do Slovenského národného povstania, kedy sa obec stala dôležitou zásobovacou trasou povstalcov a bola bombardovaná a obsadená fašistami až do jej oslobodenia Červenou armádou 4. apríla 1945. Revúčania sa v päťdesiatych rokoch v dôsledku insdustrializácie zamestnávali najmä v priemyselných podnikoch v mestách Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Banská Bystrica. V obci neskôr došlo k vybudovaniu novej školy, požiarnej zbrojnice, ale aj lyžiarskeho svahuv.[4]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Najvyšší počet obyvateľov mala obec v roku 1961, kedy počet stúpol na 2261.[4]
  • V obci bol pôvodne drevený kostol z roku 1694, na ktorého mieste vyrástol v roku 1819 barokovo-klasicistický rímskokatolícky kostol. Samostatná farnosť v obci vznikla v roku 1772 a patrila pod spišskú diecézu.
  • Liptovské Revúce sú známe aj organizovaním podujatia vo varení bryndzových halušiek pod názvom Revúcke halušky.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Miloš Kuriš je v zozname. Dostupné online.
  4. a b Oficiálna stránka obce Liptovské Sliače - časť O Obci (Osídlenie)