Donovaly

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°52′48″S 19°13′21″V / 48.880122°S 19.222458°V / 48.880122; 19.222458
Donovaly
obec
Donovaly Slovakia.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Región Starohorská Dolina
Nadmorská výška 960 m n. m.
Súradnice 48°52′48″S 19°13′21″V / 48.880122°S 19.222458°V / 48.880122; 19.222458
Rozloha 17,5 km² (1 750 ha) [1]
Obyvateľstvo 224 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 12,8 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1702
Starosta Miroslav Daňo[3] (nezávislý)
PSČ 976 39
ŠÚJ 508560
EČV BB
Tel. predvoľba +421-48
Adresa obecného
úradu
Donovaly 3
E-mailová adresa obec@donovaly.sk
Telefón 048/419 98 06
Fax 048/419 98 46
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Donovaly
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Donovaly je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Horská obec Donovaly sa nachádza severne od Banskej Bystrice v nadmorskej výške 960 metrov medzi pohoriami Veľká Fatra a Starohorské vrchy. Obec tvoria vlastné Donovaly a 7 ďalších osád: Sliačany, Hanesy, Mišúty, Mistríky, Polianka, Bully a Močiar. Donovaly sú významné centrum letnej i zimnej turistiky s dvojicou lyžiarskych areálov (Záhradište a Nová hoľa), bežeckými traťami a množstvom značených chodníkov do okolitých pohorí. Od roku 1992 sa tu každoročne konajú preteky psích záprahov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

História Donovál siaha do 17. storočia, kedy tu začali vznikať osady, zamerané na výrobu dreveného uhlia. Postupne na ich základe bola v 18. storočí založená obec Donovaly, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1702. Prvý hotel sa na jej území začal stavať v roku 1936, prvý obchod bol postavený dedinčanmi už v roku 1922 (Jednota). Za posledných 10 rokov sa tu rozmohla výstavba apartmánových domov a hotelov.

Pri potláčaní SNP na Donovaly a Staré Hory ustupovala povstalecká armáda, ktorá tu zanechala väčšinu svojej ťažkej výzbroje. Pre vhodné prírodné podmienky sa Donovaly stali jedným z centier tzv. partizánskej republiky (neďaleko sa nachádza Nemcami vypálená obec Kalište). V 50. rokoch 20. storočia bola rozšírená cesta zo Starých Hôr a Korytnice, na ktorú sa presunula doprava z už nevyhovujúcej cesty cez sedlo Veľký Šturec a Liptovské Revúce. V súčasnosti ňou prechádza tranzitná trasa európskej cesty 77 z Budapešti do Krakova.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Donovaly sa nachádzajú na rozhraní Veľkej Fatry a Starohorských vrchov. Najvyšší vrchol nad nimi je Zvolen (1 402 m n. m.), vedľa sa nachádza Nová hoľa (1 370 m n. m.), kam vedie aj kabínková lanovka. Na svahoch Novej hole sa nachádza niekoľko zjazdoviek a lyžiarskych vlekov a juhovýchodné svahy sú obľúbenou lokalitou nadšencov závesného lietania. Niekoľko lyžiarskych svahov, vlekov a lanovka sa nachádza v stredisku Záhradište na severných svahoch vrchu Baník (1 056 m n. m.).

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Cesta číslo 59