Strážovské vrchy
| Strážovské vrchy | |
| Pohorie | |
 Pohľad na pohorie z Vtáčnika
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Trenčiansky, Žilinský |
| Okresy | Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Ilava |
| Časť | Fatransko-tatranská oblasť |
| Najvyšší bod | Strážov |
| - výška | 1 213 m n. m. |
| Dĺžka | 48 km, S-J |
| Šírka | 15-30 km, V-Z |
| Rozloha | 900 km² (90 000 ha) |
| Geologické zloženie | tatrikum, fatrikum, hronikum |
 Poloha Strážovských vrchov v rámci Vnútorných Západných Karpát
|
|
| Wikimedia Commons: Strážovské vrchy | |
Strážovské vrchy sú geomorfologický celok na rozhraní západného a stredného Slovenska. Rozprestiera sa v nich časť CHKO Strážovské vrchy so vzácnou flórou a faunou. Patria k jedným z horských celkov Fatransko-tatranskej oblasti. Najvyšší vrch pohoria je Strážov s výškou 1 213 m n. m.
Strážovské vrchy sa nachádzajú medzi mestami: Trenčín, Dubnica nad Váhom, Ilava a Bojnice.
Obsah |
Geomorfologické členenie [upraviť]
Z hľadiska geomorfológie nie sú Strážovské vrchy jednotné, ale vytvárajú niekoľko rôznych celkov[1]:
Geológia [upraviť]
Strážovské vrchy sú geologicky súčasťou pásma jadrových pohorí v pásme Centrálnych Západných Karpát. Strážovské vrchy sú miocénnou hrasťovou štruktúrou, ktorá porušuje staršiu príkrovovú stavbu. Ako jadrové pohorie sú zaujímavé aj pre existenciu dvoch kryštalinických masívov: Malej Magury a Suchého vrchu.
Pohorie susedí na juhu s podunajskou panvou, resp. jej Bánovskou kotlinou, na juhovýchode s Hornonitrianskou kotlinou, na východe vo Fačkovskom sedle s Malou Fatrou a s pohorím Žiar. Zo severozápadu pohorie ohraničuje Ilavská kotlina a bradlové pásmo. Na severe sa stýka s horninami vnútrokarpatského paleogénu Súľovských skál, domanšinsko-mojtínskym paleogénom a Žilinskou a Rajeckou kotlinou[2]. Na západe hraničí s Trenčianskou kotlinou a na juhozápade v Jastrabianskom sedle s Považským Inovcom.
Najväčšia časť pohoria je vytvorená príkrovovo-vrásovými komplexmi druhohorných hornín rôzne odolnými voči erózii. V mäkkých horninách sa vytvorili erozné brázdy a kotliny (Čičmianska, Zliechovská, Porubská, Butkovská a Slatinská brázda) s pahorkovitým reliéfom. Odolnejšie vápence a dolomity vytvorili miestami celé horské skupiny (Basky, Rokoš, Holazne, Vápeč).
Najstaršie horninové celky prestavujú kryštalické horniny tatrika masívu Suchého a Malej Magury. Sú to hlavne ruly, migmatity a granitoidy. Obalová tatrická malomagurská jednotka má hlbokovodný charakter (tzv. šiprúnsky alebo fatranský typ)[3]. Tvorí ju typický centrálnokarpatský triasový sled, s vápencami, dolomitmi a bridlicami v nadložných jurských uloženinách sa prejavuje prudké spodnojurské prehĺbenie (bridlice, rádiolarity, neskôr sliene a vápence s rohovcami). Sedimentárny záznam sa končí v albe piesčitými turbiditmi. Fatrikum v pohorí zastupuje klasická zliechovská a plytkovodná belianska jednotka. Prítomné sú i prechodné vývoje označované ako pásmo Kremelín[4]. Hronikum tvorí v Strážovských vrchoch niekoľko čiastkových jednotiek. Príkrov Homôlky (staršie príkrov Rohatej skaly) je tvorený bazénovou bielovážskou jednotkou, zatiaľ čo strážovský príkrov (súčasť považského príkrovu) tvoria horniny mojtínsko-harmaneckej karbonátovej platformy. Prechodným celkom je príkrov Ostrej Malenice, ktorý ma spočiatku znaky bazénového prostredia, no neskôr prechádza do plytkovodných fácií karbonátovej plošiny.
Pohorie je bohaté na termálne vody: Trenčianske Teplice, Bojnice, Rajecké Teplice, ale i krasové útvary.
Ochrana územia [upraviť]
Územie CHKO Strážovské vrchy je navrhované ako územie európskeho významu z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu. Predovšetkým kyslomilné bukové lesy, daplínske travinnobylinné porasty a suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží, vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa, nížinné a podhorské kosné lúky, penovcové prameniská, slatiny s vysokým obsahom báz, nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa, alpínske a subalpínske vápnomilné travinnobylinné porasty, nesprístupnené jaskynné útvary, pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi, bukové a jedľové kvetnaté lesy, javorovo-bukové horské lesy, vápnomilné bukové lesy, lipovo-javorové sutinové lesy, teplomilné panónske dubové lesy, reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy, lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy, porasty borievky obyčajnej, karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou.
Z rastlinnej a živočíšnej ríše patria k druhov s európskym významom tieto:
- rastliny:
- mäkkýše:
- žaby:
- hmyz:
- motýle:
- chrobáky:
- netopiere
- väčšie cicavce:
Približne s polovicou územia CHKO Strážovské vrchy sa prekrýva aj navrhované územie európskeho významu Chránené vtáčie územie Strážovské vrchy.
Referencie [upraviť]
- ↑ Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
- ↑ Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.
- ↑ Maheľ, M., 1986, Geologická stavba Československých Karpát. Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, s. 503
- ↑ Maheľ, M., 1982, Vysvetlivky ku geologickej mape Strážovských vrchov. 1 : 50 000. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 89 s.
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Strážovské vrchy
Externé odkazy [upraviť]
Panoráma [upraviť]
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
