Migmatit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Migmatit
premenené horniny
regionálne metamorfovaná
Migmatit
Migmatit na pobreží ostrova Saaremaa (Estónsko).
Hlavné minerály kremeň, živce, sľuda
Akcesórie amfiboly, silimanit, granáty, chlority
Textúra páskovaná, kryštalická
Farba (y) striednie sivých svetlých a tmavých pásov
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Migmatit (z gréckého slova migma – zmes) je hornina hybridného charakteru, ktorá tvorí hranicu medzi premenenými a vyvretými horninami. Hornina sa skladá z dvoch zložiek, rulovej a granitoidnej. Často má podobu páskovaných rúl, od ktorých ho makroskopicky často nemožno rozlíšiť.

Pre migmatity sa pôvodne používalo viacero rôznych označení. Termín migmatit prvýkrát použil fínsky petrológ J. J. Sederholm v roku 1907[1], ktorý skúmal migmatity v oblasti Baltského štítu v južnom Fínsku.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Migmatity vznikajú procesom migmatitizácie. Je to proces blízky metamorfnej diferenciácií až čiastočnému nataveniu (anatexia). K týmto procesom dochádza často na okrajoch granitových intruzí alebo v zónách mobilizácie a migrácie látok pri tektonických a metamorfných procesoch. Tieto procesy sa môžu rôzne kombinovať, pričom môže dôjsť k vzniku rôznych druhov migmatitov.

Injekcie zvyškových granitoidných (žulovej, granodioritovej alebo pegmatitovej taveniny[2]) roztokov môžu prenikať pozdĺž plôch bridličnatosti alebo priečnych puklín kryštalických bridlíc a vznikajú tak injekčné migmatity tvoriace aureolu okolo plutónov[3]. Po ochladení z horúcich roztokov vykryštalizuju minerály živca a kremeňa, ktoré vytvoria v tmavej hornine (označovanej ako paleosóm, alebo substrát) svetlé prúžky (leukosóm či metatekt). Tmavé pruhy s reliktami minerálov pôvodnej horniny tvoria tzv. melanosóm. Jednotlivé pruhy bývajú zvrásnené. Granitové pruhy vznikajú čiastkovým natavovaním materskej horniny pri teplotách tesne pod bodom tavenia kryštalických bridlíc alebo rúl.

Granitová tevenina, ktorá sa podieľa na vzniku migmatitov môže mať aj metamorfný pôvod, ak vzniká na mieste selektívnym tavením niektorých zložiek horniny. Novo vzniknutá páskovaná textúra nemusí byť paralelná s metamorfnou foliáciou pôvodnej horniny[4].

Delenie a označenie migmatitov[upraviť | upraviť zdroj]

Ptygmatitická vrása v migmatite

Pri výskume migmatitov, bolo vytvorených množstvo klasifikácií.

  1. Arterity – majú páskovanú textúru, tvorenú striedaním svetlých polôh neosómu, zloženého prevažne z kremeňa, živcov, a tmavých polôh paleosómu, ktoré zodpovedajú pôvodnej pararulovej hornine. Svetlé polohy tvorí do pararuly injektovaná cudzorodá granitoidná tavenina prenikajúca podľa plôch bridličnatosti. Ich hrúbka kolíše v rozmedzí od 1 mm do niekoľkých dm. Svetlé a tmavé polohy sú výrazne od seba ohraničené ostrými líniami. Sú podobné ventitom, ktoré sa líšia tým, že granitoidný materiál vznikol parciálnym tavením pôvodnej horniny na mieste.
  2. Ptygmatity – majú svetlé polohy neosómu detailne zvrásnené. Pre ptygmatické žilky je charakteristická rýchla zmena hrúbky. Vznik ptygmatických žiliek sa vysvetľuje deformáciou pred ich utuhnutím, za plastického stavu horniny.
  3. Agmatity (tiež merismitický migmatit) – je typ migmatitov, v ktorých injektovaná svetlá zložka (leukosóm) tmelí brekciovité úlomky pôvodnej horniny (amfibolitu, biotitických rúl) a vytvára sieť žíl[5].
  4. Nebulity (tiež diatexity) – predstavujú pokročilejšie štádium migmatitizácie než agmatity. V nebulitoch pôvodný substrát tvorí v luekosóme len veľmi málo výrazné tmavšie šmuhy, škvrny (pozri textúra diatexit), tvoria hranicu medzi migmatitmi a granitmi anatexického pôvodu (S-typ granitov)[4]
  5. Stiktolity – predstavujú veľmi pokročilý stupeň migmatitizácie, kde granitická zložka výrazne prevláda. Z pôvodnej metamorfovanej horniny sa vyskytujú už len niektoré minerálne relikty.
Migmatit z Veporských vrchov.

Podľa textúry sa rozlišujú tiež:

  • Metatexity alebo stromataktické migmatity, ktoré majú ostré ohraničenie svetlých a tmavých pásov
  • Oftalmitické migmatity majú okatú až šošovkovitú textúru.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Migmatit z Bystrej doliny v Nízkych Tatrách

Migmatity sú časté v štítových oblastiach prekembrického veku. Vyskytujú sa v štáte New York v USA, pri meste Kristiansand v južnom Nórsku, východne od Štokholmu vo Švédsku či na viacerých miestach v juhovýchodnom Fínsku[1].

Na Slovensku je ich výskyt spojený s regionálnou metamorfózou kryštalinika. Vyskytujú sa v jadrových pohoriach a veporiku v Nízkych a Západných Tatrách, Malej Fatre, Malej Magure, Malých Karpatoch a Považskom Inovci.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Migmatity sa podobne ako ruly, na Slovensku využívajú ako lomový kameň a pri výrobe drveného kameniva[2]. V oblastiach, kde je možné ťažiť aj väčšie bloky nepopraskaných hornín ich možno využiť ako dekoračný kameň.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Dietrich, R.V., 2005: Migmatite. cst.cmich.edu: (3.6.2009).
  2. a b Migmatit. mineraly.sk: (3.6.2009).
  3. Krist, E., Krivý, M., 1985; Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
  4. a b Putiš, M. 2004: Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
  5. Migmatit. geology.cz: (3.6.2009).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]