Textúra (geológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Textúra je makroskopická (pozorovateľná voľným okom)[1] stavba hornín daná usporiadaním minerálov v priestore. V anglosaskej terminológii sa pod označením textúra (texture) často rozumie rozumie (mikro)štruktúra. Oba termíny sa čiastočne prelínajú, základný rozdiel najčastejšie spočíva v tom že textúru možno sledovať makroskopicky (voľným okom), zatiaľ čo štruktúra je mikroskopická a na jej sledovanie je potrebná prinajmenšom lupa, častejšie však mikroskop.

Typy textúr[upraviť | upraviť zdroj]

Textúry sedimentárnych hornín[upraviť | upraviť zdroj]

Laminárne zvrstvený pieskovec

U sedimentárnych hornín sa pojmom textúra najčastejšie vyjadruje spôsob usporiadania vrstiev (vrstvovitosť) a sedimentárnych častíc, ktoré sú v nich uložené (zvrstvenie)[2]. Medzi určujúce textúry sedimentárnych hornín patrí forma zvrstvenia (šikmé, paralelné, gradačné atď.). Pozorované sú i textúry ako čeriny, alebo imbrikácia kalstov. Pri klastických sedimentoch je rozhodujúcim faktorom i veľkosť klastov:

  • psefitická textúra (obliak, štrk) – veľkosť klastov nad 2 mm
  • psamitická textúra (piesok) – veľkosť klastov 2 – 0,063 mm
  • aleuritická textúra (prach) – veľkosť klastov 0,063 – 0,004 mm
  • pelitická textúra (íl) – veľkosť klastov pod 0,004 mm

Chemogénne sedimentárne horniny majú väčšinou kryštalickú textúru (vápence, evapority). Makroskopicky sa však takmer vždy javí ako celistvá textúra. Niektoré typy sedimentárnych hornín, ako napríklad travertín, môžu mať vrstevnatú a pórovitú textúru.

Textúry metamorfovaných hornín[upraviť | upraviť zdroj]

Lepidoblastická textúra migmatitu

Metamorfované horniny boli postihnuté procesom minerálnej premeny v dôsledku vysokého tlaku a/alebo teploty, prípadne prínosom a zatláčaním pôvodného chemického zloženia – metasomatózou. Pre metamorfované horniny sú typické hlavne bridličnaté textúry (väčšina premenených hornín je radená medzi tzv. kryštalické bridlice). Metamorfná bridličnatosť vzniká kolmo na pôsobiaci tlak. Medzi bežné textúry metamorfovaných hornín patrí[3]:

  • granoblastická textúra sa vyznačuje prítomnosťou izometrických, nepravidelne obmedzených zŕn, typická napr. pre mramor
  • lepidoblastická textúra je charakteristická šupinkovitými a lupeňovitými zrnami, napr. fylit, svor
  • nematoblastická textúra je tvorená stĺpčekovitými alebo ihlicovitými minerálmi, častá v amfibolitoch

Textúry magmatických hornín[upraviť | upraviť zdroj]

Magmatické horniny vznikajú tuhnutím magmy v hlbších častiach zemskej kôry (plutonické horniny) alebo výlevmi lávy na povrch (vulkanické horniny). Z toho vyplývajú i ich textúry. Zatiaľ čo horniny plutonické majú dobre vyvinuté kryštály, bežne dobre pozorovateľné i voľným okom, vulkanické horniny majú kryštály vyvinuté iba slabo, alebo môžu byť celkom tvorené drobnozrnnou sklovitou masou, ktorú nie je možné dobre pozorovať ani polarizačným mikroskopom a na ich analýzu sú potrebné geochemické metódy. Medzi bežné textúry magmatických hornín patrí:

Všesmerná faneritická textúra granitoidu
  • Všesmerná, masívna alebo všesmerne zrnitá je typická pre horniny, v ktorých nie je možné rozoznať prednostnú orientáciu minerálov. Je rozlišovaná:
    • Faneritická alebo fanerokryštalická textúra je typická dobre vyvinutými, a ohraničenými minerálmi rozpoznateľnými voľným okom. Bežná je pre granitoidy, gabro a iné hlbinné horniny. Jej špecifickými prípadmi sú písmenková, aplitická a pegmatitická textúra s dobre vyvinutými kryštálmi, ktoré sú typické pre aplity alebo pegmatity.
    • Afanatická textúra je typická pre horniny so zle vyvinutými kryštálmi, ktoré nemožno rozoznať voľným okom. Je bežná pre vulkanické horniny ako bazalt, ryolit alebo dacit.
    • Porfyrická textúra je typická dobre vyvinutými väčšími kryštálmi vystupujúcimi v drobnozrnnej alebo sklovitej mase. Je typická pre subvulkanické alebo vulkanické horniny.
  • Paralelná textúra je pozorovateľná ak má hornina prednostne orientované minerály. Takéto textúry nie sú u magmatických hornín časté. Patrí sem hlavne:
    • Fluidálna alebo prúdová textúra je typická zachovaním stôp po tečení lávy. Charakteristická je hlavne pre efuzívne horniny.
  • Centrická textúra vzniká ak sa stavebné prvky horniny zoskupujú okolo určitých centier. Patrí sem:
    • Orbikulárna (sférická) textúra je špecifickým prípadom koncentrického (guľovitého) usporiadania minerálov v hornine. Charakteristická pre niektoré typy granitoidov alebo pre perlit.
    • Podušková (pillow) alebo bochníková textúra typická pre guľovité a bochníkovité útvary vyplnené vulkanickým materiálom, typická najmä pre bazalty tuhnúce vo vodnom prostredí alebo pod ľadom.
  • Pórovitá hornina obsahuje prázdne priestory alebo ich druhotnú výplň. Rozlišuje sa:
    • Vesikulárna textúra, obsahuje prázdne dutiny po úniku magmatických plynov z lávy, typická je hlavne pre efuzívne horniny, napr. pre bazalty. Špeciálnym prípadom je spenená textúra, kde dutiny prevládajú a hornina tvorí iba tenké steny medzi nimi, typická napr. pre pemzu.
Mandľovcová textúra v melafýre
    • Mandľovcovitá (amygdaloidná) textúra je podobná pórovitej textúre, dutiny sú však sekundárne vyplnené hydrotermálnymi minerálmi. Typická je hlavne pre efuzívne horniny, napr. pre melafýry.
  • Sklovitá (hyalinná) textúra je typická pre rýchlo tuhnúce kyslé lávy, známymi predstaviteľmi sú smolek alebo obsidián.
  • Brekciovitá textúra – je tvorená ostrohrannými úlomkami vyvrelých hornín, ktoré sú tmelené rôznou vulkanickou alebo magmatickou hmotou. Typická pre kimberlity alebo vulkanické brekcie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. On-line geologická encyklopedie. geology.cz: (23.4.2009).
  2. Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003: Všeobecná geológia 1. Univerzita Komenského, Bratislava, 244 s.
  3. Horniny metamorfované. geologie.estranky.cz: (16.5.2009).