Pemza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pemza
Vyvreté horniny
Pemza
Hlavné minerály sklo
Akcesórie výrastlice kremeňa, sanidínu
Textúra pórovitá, sklovitá
Farba (y) šedá, biela
Hustota 2,37 kg.dm³
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Pemza je vysoko pórovitá hornina vulkanického pôvodu, prevažne svetlých farieb (biela, žltá, sivastá). Mineralogickým zložením je podobná ryolitu, trachytu a andezitu. Zaraďuje sa k prírodným (vulkanickým) sklám.

Termín pemza má pôvod v latinčine a znamená pena[1]. V pôvodnom význame sa väčšinou spájal s liparitovými lávami, neskôr ako označenie pórovitých kyslých a intermediárnych sklovitých láv.

Na rozdiel od ostatných skiel nie je kompaktná, ale má pórovitú štruktúru. V póroch a dutinách je uzavretý plyn, čo spôsobuje, že pemza napriek hustote (ρ = 2,37) vyššej ako voda na nej pláva. Mikroskopicky sú pozorovateľné aj výrastlice sanidínu a kremeňa.

Vzniká pri explozívnych erupciách preplynenej magmy, dutiny a póry sú vlastne uzavreniny sopečných plynov. Vyskytuje sa v treťohorných až recentných sopečných vrstvách a vulkanických vyvrelinách s vysokým obsahom SiO2. Veľké ložiská sú na Liparských ostrovoch, ostrovoch Egejského mora, Galapágoch a na ostrovoch v Karibiku. Nachádza sa aj v slovenských vulkanitoch.

Používa sa na hladenie rôznych materiálov najmä dreva, odstraňovanie nadbytočnej kože z chodidiel a okrem iného aj na výrobu pergamenu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 249

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]